Tvrdé pravidlo politického realizmu
Biopalivá zvýšili ceny potravín o 75 percent – teda omnoho viac, než sa pôvodne myslelo, tvrdí podľa denníka Guardian tajná správa Svetovej banky. Víkendové rozhodnutie ministrov životného prostredia a energetiky EÚ zároveň naznačuje, že ich popularita klesá aj u európskej politickej elity. Podľa denníka sa nepublikovaná správa Svetovej banky zakladá na doteraz najhlbšej analýze súčasnej potravinovej krízy od ekonóma Dona Mitchella. Tá už posunula pod hranicu biedy asi 100 miliónov ľudí na celom svete a vyvolala nepokoje v mnohých rozvojových krajinách. Svetová banka tvrdí, že často spomínané ostatné príčiny rastu cien potravín nemali až taký veľký význam. Prezident Bush z krízy rád obviňoval rastúci dopyt v Indii a Číne, lenže „rýchly rast príjmov v rozvojových krajinách neviedol k veľkému nárastu globálnej spotreby obilnín a nebol hlavným faktorom zodpovedným za veľký nárast cien“, píše sa v neverejnej správe. Podobne je to so suchami v Austrálii – ich dopad je marginálny. „Bez nárastu (produkcie) biopalív by globálne zásoby pšenice a kukurice neklesli tak značne a nárast ceny spôsobený inými faktormi by bol mierny“, znie jednoznačné hodnotenie Svetovej banky. Asi 140-percentný priemerný nárast cien potravín skúmaných v správe od roku 2002 do februára tohto roku spôsobilo z 15 percent zdraženie energií a hnojív, ale 75 percent treba pričítať na vrub biopalivám. Závery tak odporujú napríklad tvrdeniam americkej vlády, podľa ktorej biopalivá spôsobili iba tri percentá nárastu cien potravín. Washington však možno sotva považovať za nezávislého arbitra. Výrobu biopalív masívne subvencuje na posilňovaniu energetickej sebestačnosti, ale aj ako spôsob pomoci vlastným farmárom v čase, keď rastie tlak na liberalizáciu obchodu a odbúravanie subvencií pri produkcii „klasických“ potravín. Ukazuje sa však, že nie všetky biopalivá sú rovnaké. Podľa správy nemá bioetanol vyrábaný z cukrovej trstiny v Brazílii taký dramaticky negatívny dopad. Na druhej strane, veľký vplyv na globálne ceny potravín má výroba biopalív z kukurice v USA. Závery Svetovej banky podporujú tvrdenia mimovládnych environmentálnych a rozvojových organizácií, ako je Oxfam, ktoré spochybňujú environmentálnu prospešnosť masovej produkcie biopalív a upozorňujú na jej negatívny vplyv na globálnu potravinovú situáciu. Podľa denníka Guardian by mala k podobným záverom dôjsť aj Gallagherova správa vypracovávaná pre britskú vládu. Ako ulahodiť voličom Tieto hodnotenia prichádzajú v politicky kľúčovom čase. Svetoví lídri hľadajú adekvátny spôsob, ako reagovať na rastúce ceny energií. Biopalivá sa dlho považovali za zaujímavú alternatívu. Situácia sa však mení, minimálne na európskej úrovni. Prvým znakom sú závery stretnutia ministrov hospodárstva EÚ z posledného víkendu, ktoré „reinterpretujú“ politický záväzok EÚ, v poslednom čase často kritizovaný mimovládnymi environmentálnymi a rozvojovými organizáciami. Podľa neho mali do roku 2010 tvoriť 10 % pohonných hmôt biopalivá. Ministri rozhodli, že únia tým v skutočnosti myslela, že 10 % energetických potrieb dopravy pokryjú „obnoviteľné zdroje“, a nie špecificky biopalivá. Pre lídrov tak vytvorili možnosť vzdať sa potichu predchádzajúcich sľubov. Lenže stále je tu ekonomický záujem, ktorý hovorí v ich prospech. Ropa sa míňa, a to spolu s vyššou konkurenciou rýchlo rastúcich ekonomík ako India a Čína ešte zvýši jej cenu. Biopalivá to robí príťažlivou alternatívou – zdroje na ich výrobu môžu krajiny získať „doma“. Okrem toho, ak by mali postupne nahradiť „klasický“ benzín a naftu, nebude si to vyžadovať také vysoké investície do infraštruktúry (od spracovateľského priemyslu, cez siete čerpacích staníc až po konverziu motorov), ako napríklad vodíkové pohony či elektromotory. A lídri rozvinutých krajín sa budú riadiť v prvom rade politickým realizmom, podľa ktorého sú pohodlie ich vlastných voličov-konzumentov a spokojnosť domáceho priemyslu dôležitejšie ako morálne apely na pomoc rozvojovému svetu. Autor je stálý spolupracovník Slova
