Reklama
Reklama

Ako otec – bez konkurencie

Dátum prezidentských volieb v Azerbajdžane je už známy – budú 15. októbra 2008. V tých predchádzajúcich, ktoré sa konali 31. októbra 2003 zvíťazil, ako ináč, Iľcham Alijev. Jeho otec bol v Azerbajdžane pri moci prakticky od roku 1969 až do svojho konca 12. októbra 2003.
Počet zobrazení: 1208

Dátum prezidentských volieb v Azerbajdžane je už známy – budú 15. októbra 2008. V tých predchádzajúcich, ktoré sa konali 31. októbra 2003 zvíťazil, ako ináč, Iľcham Alijev. Jeho otec bol v Azerbajdžane pri moci prakticky od roku 1969 až do svojho konca 12. októbra 2003. Vyzerá to tak, že ani v týchto prezidentských „voľbách“ nebude mať syn – prezident reálnu konkurenciu. A to napriek tomu, že na zjazde Národného frontu Azerbajdžanu sa táto strana s dvoma poslancami v Milli medžilise (parlamente), rozhodla jedného z nich – Gudrata Gasangulyeva – nominovať ako protikandidáta. Podpredseda strany Eľčin Mirzabeili a druhý z dvojice poslancov informoval verejnosť, že sa začali práce na predvolebnom programe pre svojho kandidáta a predsedu. Nechal si však otvorené zadné dvierka, keď súbežne vyhlásil: „Ak prídu ostatné opozičné strany s návrhom na spoločného opozičného prezidentského kandidáta, budeme sa touto otázkou zaoberať.“ Lenže ostatné opozičné strany, zatiaľ týmto smerom neuvažujú. Skúsenosť a ambície Zrejme preto, že majú neblahú skúsenosť z volieb v roku 2003. Prehnané ambície jednotlivých lídrov a špecifický prístup I. Alijeva k voľbám ako k sviatku demokracie ich vytlačil na okraj politickej scény. Pripravujú sa v inom predvolebnom formáte deštruktívneho charakteru. Uvedomujú si, že vyhrať v súboji so súčasným prezidentom nemôžu. Nebudú riskovať porážku, preto začali otvorene diskutovať o bojkote prezidentských volieb. Stranícky blok Azadlyg (Sloboda) združujúci 20 stredných a malých opozičných politických subjektov považuje bojkot za silný politický inštrument. Ale každodenná politická realita Azerbajdžanu hovorí o niečom inom. Azadlyg, nehľadiac na silácke vyhlásenie, nie je schopná zjednotiť protestný voličský potenciál. Nakoniec, potvrdzujú to aj nálady medzi voličmi ihneď po zverejnení dátumu volieb, pričom samotná registrácia kandidátov sa začína až 120 dní pred voľbou. Podľa štátneho monitorovacieho centra Rjaj (Názor) odpovedalo na otázku účasti vo voľbách, ak by boli na budúci týždeň, 66 % respondentov áno, samozrejme sa zúčastním, 12 % odpovedalo nie a len 2 % uvažujú, že skôr nie ako áno. Pritom 43 % je presvedčených, že voľby budú demokratické a 28 % pravdepodobne demokratické... Pri štúdiu výsledkov aktuálneho azerbajdžanského monitoringu je vhodné poukázať ešte na jeden údaj. Spolu 56 % respondentov si myslí, že I. Alijev nebude mať konkurenta a zvíťazí. Blízku pozíciu k tomuto názoru zastáva ešte 16 % respondentov a 14 % si myslí, že bude zvolený iný prezident. Kto, o tom záverečná správa nehovorí. Pohodlná prognóza Tieto čísla a psychológia azerbajdžanského voliča vytvárajú priestor na pohodlnú prognózu. Súčasný prezident je kandidátom na víťaza prezidentských volieb č.1 Myslí si to aj podpredseda zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Leonid Sluckij: „Súčasný prezident má veľkú šancu vo voľbách. Podľa mňa si to myslí aj väčšina obyvateľov Azerbajdžanu. On (I. Alijev) má vo svete autoritu...“ Dnes je pozícia I. Alijeva prakticky neotrasiteľná. Má pevne v rukách svoju krajinu, rastie mu prítok ropných dolárov a neustáva geopolitický záujem o Azerbajdžan, takže sa vnútropoliticky môže cítiť dostatočne konformne. Dokonca splnil aj svoje predvolebné sľuby. V krajine sa uskutočnili (či uskutočňujú) veľké regionálne a energetické projekty, rastie ekonomika a tempo rastu HDP posúva krajinu medzi svetovú extraligu. Valutové rezervy dosiahli úroveň 10 mld. dolárov a za predchádzajúce volebné obdobie sa vytvorilo 600-tisíc nových pracovných miest. Pravda, diskutuje sa aj o tom, koľko ropy a plynu vlastne má Azerbajdžan k dispozícii z Kaspického mora. V roku 2007 vyťažil 42,6 mil. ton ropy a 11,5 mld. m3 plynu. V tomto roku plánuje ťažbu na úrovni 52 mil. ton a 17,1 mld. m3, takže príjem peňazí na ďalšie projekty a zlepšovanie situácie v krajine v rámci energeticko-cenovej konjunktúry je perspektívne zaistený. Zatiaľ, nehľadiac na to, že z krajiny od roku 1998 odišlo 9 z 15-tich medzinárodných konzorcií, ktoré robili prieskum a ťažili v Kaspickom mori. Jednou z domácich úloh pre I. Alijeva je preto teraz dotiahnutie morského projektu Iman s prognózou 100 mil. t ropy a 25 mld. m3 plynu či plynového náleziska Umid (asi 200 mld. m3) tak, aby už v roku 2008 prišli prvé peniaze do štátnej kasy. V prípade, že Baku bude šetriť svoje suroviny, môže ich pohodlne a lacno využívať 50-60 rokov. Ak sa zmení na vážneho dodávateľa energetických surovín pre krajiny Európskej únie, môže to robiť tak 25-30 rokov. Príjem z predaja zhruba (podľa dnešnej ceny na ropu a plyn) 400 mld. dolárov ročne pre krajinu s 8,5 mil. obyvateľmi je celkom dobrý základ. Bledé argumenty Opozícia má máločo, čím by mohla oponovať súčasnému prezidentovi. Bojkot je len spôsob, ako sa pripomenúť svetovej verejnosti. Nič viac. Aj taká je demokracia, aj taká je azerbajdžanská demokracia, ktorá nikomu neprekáža, ak sú naplnené rúry. A keďže sú opozičníci pod dvojitým tlakom, Baku možno pokojne ponúknuť členstvo v NATO. Washington to urobil minulý týždeň ústami svojej, inak hyperaktívnej veľvyslankyne v Baku, Enn Dersi. Urobil to nielen na zlosť Rusku (hlavný cieľ), prekvapiac samotný Azerbajdžan, ktorý doteraz nikdy verejne nevyslovil podobnú túžbu (neočakávaný efekt), ale predovšetkým preto, aby tlak v rúrach smerom do Európy klesol (a bolo komu vládnuť). Ďalej to už poznáte. Rozdeľuj a panuj! Lenže aj v USA budú tohto roku prezidentské voľby. I. Alijev, a nielen on, to veľmi dobre vie. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama