Krátke správy

Problémy na globálnych finančných trhoch zďaleka neskončili. Viacerí finanční analytici predpovedajú, že v vzhľadom na stále sa zhoršujúcu krízu by mohlo v najbližších osemnástich mesiacoch skrachovať až 150 amerických bánk, čo bude mať dopad aj na globálnu ekonomiku, vrátane európskej.
Počet zobrazení: 1331

Banky krachujú ďalej Problémy na globálnych finančných trhoch zďaleka neskončili. Viacerí finanční analytici predpovedajú, že v vzhľadom na stále sa zhoršujúcu krízu by mohlo v najbližších osemnástich mesiacoch skrachovať až 150 amerických bánk, čo bude mať dopad aj na globálnu ekonomiku, vrátane európskej. Veľký krach sa odohral minulý týždeň – mnoho klientov banky IndyMac stálo v dlhých radoch, aby si mohli vybrať svoje úspory, keďže banka bola v piatok predtým prevedená pod štátnu správu. Prípad IndyMac je druhým najväčším kolapsom finančnej inštitúcie v americkej histórii a už piaty za tento rok. Úrad pre dohľad nad bankami predpokladá, že prevzatie IndyMac bude stáť daňových poplatníkov asi 8 miliárd dolárov. V najlepšej situácii nie sú ani banky, ktoré sa zatiaľ krachu vyhli. Hodnota akcie Washington Mutual bola ešte pred rokom 43 dolárov, dnes sa pohybuje okolo troch dolárov. Viaceré veľké svetové banky hľadali záchranu v suverénnych investičných fondoch z rýchlo rastúcich ázijských krajín – Číny, Singapuru či Spojených arabských emirátov. Súčasne však tieto fondy vyvolávajú obavu, či sa krajiny, ktoré ich kontrolujú, nepokúsia využiť postavenie v európskych a amerických bankách pre politické účely. Z európskych krajín je vážne zasiahnutá Veľká Británia s vysoko rozvinutým a otvoreným finančným sektorom. Aj tam už musela vláda zachraňovať súkromné banky peniazmi daňových poplatníkov. Miliardár George Soros považuje súčasný krach na finančných trhoch za „najvážnejšiu finančnú krízu nášho života“. Boj proti „terorizmu“ – boj proti ľudským právam Federálny odvolací súd rozhodol, že americká vláda môže väzniť svojich občanov na neurčitú dobu. Zrušil tým rozhodnutie z predchádzajúceho roka, podľa ktorého nemohla exekutíva neobmedzene väzniť amerických občanov bez toho, aby boli obvinení zo spáchania nejakého zločinu. Rozhodnutie bolo vydané v prípade Ali al-Marriho, ktorý bol zatknutý pred šiestimi rokmi vo svojom dome v štáte Illinois, kde žil so svojou rodinou. V júni 2003 bol vládou označený za „nepriateľského bojovníka“, vydaný do armádnej väzby a posledné štyri roky prežil v samotke vo väznici námorníctva v Charlestone v Južnej Karolíne. Nerešpektovanie ľudských práv v mene takzvanej „vojny proti terorizmu“ ukazuje aj kniha investigatívnej novinárky Jane Mayerovej The Dark Side (Temná stránka). Autorka v nej cituje minuloročnú tajnú správu Červeného kríža, podľa ktorej metódy, ktoré používa CIA na väzňoch dosiahli stupeň, ktorý možno považovať za mučenie. Popri známych praktikách, ako je opakované topenie väzňov priviazaných na doske sa v nej hovorí aj o zavieraní do tesných bední. Jane Mayerová taktiež tvrdí, že vláda prezidenta Georga Busha ml. ignorovala upozornenie CIA z roku 2002, že až tretina väzňov sa mohla na Guantáname ocitnúť omylom – boli to civilisti náhodne pozbieraní v zóne konfliktu a vydaní americkým silám za finančnú odmenu. Spracované podľa nezávislého spravodajstva Akt-info

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984