Reklama
Reklama

Zbrane za plyn

Tesne pred návštevou Dmitrija Medvedeva v Turkmenistane bol medzi Moskvou a Ašchabadom podpísaný kontrakt na dodávku šiestich reaktívnych komplexov „Smerč“.
Počet zobrazení: 1206

Tesne pred návštevou Dmitrija Medvedeva v Turkmenistane bol medzi Moskvou a Ašchabadom podpísaný kontrakt na dodávku šiestich reaktívnych komplexov „Smerč“. Novodobé kaťuše by mali byť dodané v dvoch etapách. Dva komplety do konca roku 2008 a zvyšok v priebehu roku 2009. Turkmenistan doteraz nepatril medzi lídrov v utrácaní štátneho rozpočtu na budovanie armády. Malo to dva hlavné dôvody. Ako neutrálny štát necítil takúto potrebu, a po druhé, rozhodujúcu časť prostriedkov pre silovikov stihol spotrebovať policajno-represívny aparát. V paralyzovanej turkménskej armáde tvoria vojakov základnej služby na 95-percent Turkméni. Zmenšujúci sa dôstojnícky zbor zas na 90-percent stojí na tých, ktorí sa po zániku ZSSR vrátili do Turkmenistanu z iných republík, predovšetkým z Ruska. Kádrový deficit samozrejme definuje aj nízku úroveň armády ako celku. Vojenskéa sily Pozemné vojsko Turkmenistanu tvorí 17 500 mužov. Organizačne je rozčlenené na 4 motostrelecké divízie, raketovú brigádu a dve brigády protivzdušnej obrany (PVO). Vo výzbroji má 700 tankov T 72 a 1500 bojových vozidiel pechoty (BVOP) a obrnených transportérov (OT). Šesť nových systémov v hodnote okolo 70-miliónov dolárov, aj keď nie zásadne, ale celkom určite, zmení náladu v Strednej Ázii. Minimálne v Taškente. Letectvo v štyroch leteckých plukoch tvorí zhruba 4300 vojakov. Majú k dispozícii 27 lietadiel MIG 29 a MIG 25 a približne 30 kusov starších MIG 23. Vo výzbroji je ešte sto útočných lietadiel Su 17 a Su 25. Námorníctvo (riečne a na Kaspickom mori) má 2000 námorníkov. Organizačne je však podriadené veleniu Pohraničných vojsk s veliteľstvom v prístave Turkmenbaši (bývalý Krasnovodsk). Na Amudarje v mestečku Kelif je základňa riečnej flotily. Nový kontrakt Ide o prvý veľký kontrakt Ruska s Turkmenistanom za posledných desať rokov, počas ktorých bola vojensko-technická spolupráca prakticky na bode nula. Až nástup nového turkménskeho prezidenta vytvoril podmienky na jej oživenie. Stalo sa tak na jar tohto roku počas návštevy nového prezidenta v Moskve, keď sa s Vladimírom Putinom dohodli na možnom budovaní Prikaspického plynovodu z Turkmenistanu cez Kazachstan do Ruska, čo bolo oficiálne potvrdené podpisom dohôd v Turkmenbaši 12. mája 2007. Ide len o plyn? Moskve totiž mimoriadne záleží na tom, aby sa zahájila výstavba ešte v roku 2008. Dôležité je, aby sa projekt Prikaspického plynovodu zrealizoval, čím by vygumoval európsky plán plynovodu Nabucco, či Washingtonom preferovaný koncept Transkaspického plynovodu mimo územia Ruska. Preto hľadá doplnkové stimuly pre Ašchabad – aby bolo jeho rozhodnutie priaznivé a nemenné. Jedným z takých stimulov môže byť pootvorenie dverí k prístupu k moderným ruským zbraňovým systémom. Zrejme preto taká kontraktačná rýchlosť. Veď diskusie na tému „zbrane za plyn“ sa ťahali od leta 2001, keď v Ašchabade rokoval Sergej Čemezov, vtedajší predstaviteľ Rosoboronoeksportu a dnešný generálny riaditeľ Rostechnologii, pričom do procesu mala byť zaangažovaná ako realizátor energetická korporácia ITERA. A možno aj preto cena, ktorá bola nižšia než trhová. Ale na to má predávajúci plné právo. Sila a múdrosť Keď sa ale pozrieme, ako sa úspešne vyzbrojujú napríklad Gruzínsko alebo Uzbekistan, nehovoriac o Azerbajdžane a Arménsku, ktoré sú vlastne vojnovými štátmi, tak okrem novej geoenergetiky Moskva zásadne – pomocou svojich výrobkov z oblasti špeciálu – kontroluje aj krehkú geopolitickú rovnováhu v Kaspickom regióne. Nehľadiac na to, že Irán nedávno cenovo výhodne dodal Turkmenistanu niekoľko hliadkových člnov a Ukrajina má záujem na modernizácii turkménskeho letectva. Nehľadiac ani na to, že mladí ľudia v Strednej Ázii a regióne Kaspického mora sa vo všeobecnosti učia po anglicky, v Kazachstane väčšmi siahajú po nemčine, v Tadžikistane po perzštine, v Uzbekistane či Azerbajdžane po turečtine a v Kirgizsku po čínštine. Medzi sebou však komunikujú po rusky. Ako vidno aj v roku 2008, ktorý je celosvetovým rokom ruského jazyka, Moskva má dosť šancí nielen ovplyvniť procesy v regióne, ale najmä posilňovať svoj vplyv. V Strednej Ázii sa cení totiž nielen sila, ale aj múdrosť. Operácia Zbrane za plyn možnosť prieniku týchto dvoch prístupov potvrdzuje. Autor je spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama