Mesežnikovova fikcia kontra fakty
Zrejme pri príležitosti dvojročného pôsobenia vlády zverejnil svoje hodnotenie aj známy slovenský politológ Grigorij Mesežnikov. Už titulok jeho článku bol príznačný: Fantómový sociálny štát Roberta Fica. Na obsahu je zarážajúci najmä spôsob, akým jeho autor predostrel čitateľom doslova zmes zavádzajúcich, nepodložených tvrdení, zamieňaním čisto teoretických názorov za fakty. Autor nikdy netajil, že sa za ľavičiara nepovažuje a s takou optikou, pochopiteľne, ani inak písať nedokáže. Hovoriť v súvislosti s budovaním sociálneho štátu na Slovensku ako o vidinách, môže byť síce pre časť pravicovo orientovanej verejnosti hladením po bruchu, ale realita je iná. Nevidí, nepočuje – „analyzuje“ O tej inej realite vypovedajú konkrétne čísla a fakty. Najnižšia miera nezamestnanosti za posledných 14 rokov (7,38 %), dvojnásobne rýchlejší rast miezd ako inflácie, finančná podpora znevýhodnených uchádzačov o prácu vo výške 694 miliónov korún v roku 2007, nový Zákonník práce, ktorý vrátil zamestnancom zvýšenú ochranu. Legislatívne zmeny tejto vlády v zamestnanosti pozitívne hodnotili aj lídri 27 členských štátov na summite EÚ v Bruseli v marci tohto roka. Lenže radšej, ako by mal uznať fakty, G. Mesežnikov polemizuje a teoretizuje. Preto zrejme nevidí ani zvýšenie rodinných prídavkov pri narodení prvého dieťaťa zo 4 650 na 25 000 korún, štátnu podporu hypotekárnych úverov pre mladých ľudí do 35 rokov, projekt sociálnych štipendií na štúdium v zahraničí pre tisícku stredoškolákov, na ktoré vláda vyčlenila 270 miliónov korún či vianočné príplatky dôchodcom vo výške 1500 až 2000 korún. To sú, podľa autora článku – ktorý bol, mimochodom, vlani v médiách najcitovanejším politickým analytikom – len akési vidiny budovania sociálneho štátu. Na strane druhej, nech si pán Mesežnikov akokoľvek nasadzuje masku jediného spravodlivého, nemôže poprieť, že sociálnym zločinom predchádzajúcej pravicovej vlády a zavádzaním chudoby na Slovensku bolo napríklad to, že vyše 17-tisíc invalidným občanov odobrala alebo znížila dôchodky, čo napravila až terajšia vláda. Šéf Inštitútu pre verejné otázky (IVO) tiež tvrdí, že na Slovensku sa zhoršila kvalita demokracie, pričom sa opiera o hodnotenie ním vybranej organizácie Freedom House. Ak by chcel byť objektívny, zacitoval by však aj z hodnotení iných, vo svete uznávaných organizácií, či už ide o americkú Heritage Foundation, The Economist Inteligence, či Bertelsmannovu nadáciu. Čitatelia by sa mohli dozvedieť aj iné údaje a nielen o stave demokracie na Slovensku, ale napríklad aj o tom, že naša krajina je úrovňou politického manažmentu na 5. mieste medzi 125 hodnotenými krajinami, že v rámci ekonomickej slobody sme na tom lepšie ako Francúzsko atď. „Zabudol“ na vlastné prešľapy Pravicový analytik kritizuje i tzv. tyraniu väčšiny, ktorá sa podľa jeho názoru prejavila aj tým, že koaliční poslanci v parlamente vraj odmietali akékoľvek návrhy opozície. A to už azda zabudol na to, keď v čase premiérovania Mikuláša Dzurindu 78 poslancov stláčalo v parlamente tlačidlá presne tak, ako si to želal? Vtedy mu takáto „tyrania väčšiny“ neprekážala? Grigorij Mesežnikov tiež tvrdí, že terajšia ľavicová vláda zavádza do praktickej politiky nacionalizmus a klientelizmus. Ak by to bola pravda, európski socialisti by najsilnejší vládny subjekt na Slovensku sotva boli prijali späť do svojich radov. Navyše, ako je možné, že v roku 2002 inštitút, ktorému autor článku šéfuje, dostal od štátu grant vo výške dva a pol milióna korún vo výberovom konaní bez zverejnenia? Vtedy nešlo o klientelizmus a porušovanie demokratických princípov na Slovensku? Je nad slnko jasnejšie, že autor článku vidí realitu svojimi očami, optikou pravičiara a chce ľavicovej vláde dávať poučky o demokracii, ktorej porušovanie za minulej vlády mu ani veľmi neprekážalo. Aj preto článok o tzv. fantómovom sociálnom štáte je skôr fikciou či vidinou samotného politológa, ako skutočnou realitou, opierajúcou sa o konkrétne čísla a fakty. Autor je publicista
