Tučné deti pribúdajú prirýchlo

To, ako deti trávia voľný čas najmä teraz, počas prázdnin, rodičia neovplyvňujú ľahko. A hoci letné počasie, najmä v júli, zatiaľ nie je veľmi priaznivé pre aktivity vonku, mali by sme sa usilovať aspoň o to, aby sa deti čo najviac hýbali.
Počet zobrazení: 2387
3_chancediteCB-m.jpg

To, ako deti trávia voľný čas najmä teraz, počas prázdnin, rodičia neovplyvňujú ľahko. A hoci letné počasie, najmä v júli, zatiaľ nie je veľmi priaznivé pre aktivity vonku, mali by sme sa usilovať aspoň o to, aby sa deti čo najviac hýbali. Leto je ideálne obdobie, ako deťom ukázať atraktivitu pohybových aktivít. A ak s tým majú zaneprázdnení rodičia problém, mali lepšie dohliadať aspoň na to, čo ich deti jedia. Tučných detí totiž u nás každoročne pribúda takmer toľko, koľko sa ich narodí. A začína byť z toho veľmi vážny problém. V priebehu štyroch dní v strede tohto mesiaca prišla európska komisárka pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischerová Boelová s dvoma novými návrhmi, ktorých cieľom je výraznejšie ovplyvňovať stravovacie návyky detí prostredníctvom škôl. Nejde pritom o to, aby sme sa poliehali na „individuálnu akciu“ či „neviditeľnú ruku trhu“. Podľa nej musia zdravú stravu v školách dotovať priamymi zásahmi štáty. „Komunistický výmysel“ na Západe Najmä nariadenie Európskej komisie (EK) č. 657/2008 pripomína „staré dobré časy“ aj nejednému odrastenému Slovákovi. Týka sa totiž podpory dodávania mlieka a rôznych mliečnych výrobkov do základných a stredných škôl. Asi málokto stihol zabudnúť na povestné mliečne desiate, ktoré sú v našich mysliach nerozlučne späté so socialistickým totalitným dirigizmom štátu, ktorý „vyhadzoval“ peniaze na to, aby deťom vnucoval niečo, čo aj tak veľmi nechceli, aspoň nie všetky. Lenže, chyba lávky, ako ho-voria naši západní bratia a sestry. V tlačovom vyhlásení k novému nariadeniu sa totiž jasne uvádza, že „podpora EÚ na distribúciu mlieka existuje s rôznymi zmenami už viac ako 30 rokov. V školskom roku 2006/2007 bol v školách v 22 členských štátoch distribuovaný ekvivalent 305-tisíc ton mlieka, pričom Spoločenstvo prispelo sumou viac ako 50 miliónov eur.“ Takže podávanie mliečnych desiat, ktoré chcel po rokoch obnoviť Pavel Koncoš, keď bol druhýkrát ministrom pôdohospodárstva, nebol nijaký komunistický výmysel. Aj na kapitalistickom Západe už dávno prišli na to, že je to spôsob, ako ovplyvňovať stravovacie návyky žiakov, hoci treba pripustiť, že je to zároveň aj ďalšia podoba štátnej pomoci poľnohospodárom (a pre tvrdých liberálov ďalší dôkaz o „socialistickej Európskej únii“). Vďaka tomuto programu môžu školy získať dotácie čiastočne z európskych a čiastočne z národných verejných zdrojov, aby za ne nakupovali nielen mlieko v rôznych podobách (jogurt, cmar, kefír, či ovocné príchute), ale aj sofistikovanejšie mliečne výrobky (rôzne druhy syrov). A hoci o kritikov tohto programu nie je núdza, Európska únia ho považuje za natoľko úspešný, že tento rok prišla s ďalším podobným návrhom. Chce, aby spolu s ňou aj členské štáty mohutne podporovali zvýšenú konzumáciu ovocia v školách. Každoročne by na tento program malo ísť z európskych a národných zdrojov až bezmála 200 miliónov eur, z ktorých by mali školy dostať dotácie na nákup ovocia, ktoré sa bude deťom dávať povinne. Desiatky miliónov tučných detí Eurokomisárka Mariann Fischerová Boelová jednoznačne vyhlásila, že hlavným cieľom týchto programov je výraznejšie ovplyvňovať stravovacie návyky detí tak, aby jedli zdravšie. Kedysi sme totiž mohli považovať nadváhu či dokonca obezitu najmä za estetický problém a spájali sme ju skôr s vyšším vekom, keď ľudia už prirodzene obmedzujú pohyb. Lenže v posledných rokoch už bez akejkoľvek diskusie stojíme zoči-voči novému, veľmi vážnemu fenoménu. Rapídne pribúda tučných detí. Podľa európskych štatistík má asi 22 miliónov detí na starom kontinente nadváhu a ďalších približne 5 miliónov trpí obezitou, pričom ročne ich pribúda takmer pol milióna. Dokopy je to 5-krát viac „tučkov“ ako má celé Slovensko obyvateľov. A pritom ide iba o deti. Údaje za celú populáciu ukazujú, že vyše polovica Európanov má problémy s nezdravo vysokou hmotnosťou a ak v inom musíme Západ ešte dlho dobiehať, v obezite a nadváhe sa nám to už v podstate podarilo. K zdravému stravovaniu treba primäť aj dospelých, ale zamerať sa na deti je predsa len dôležitejšie. Všetky výskumy totiž potvrdzujú, že práve v detstve si ľudia vytvárajú stravovacie návyky, ktoré v dospelosti menia len výnimočne. Väčšinou ich k tomu nedonúti ani vedomie vlastných zdravotných problémov a dostatočné informácie o zdravom životnom štýle (vrátane stravovania). Zvyk je v tomto prípade nie železná, ale priam oceľová košeľa. A to je tiež dôvod, pre ktorý sa ťažko možno spoliehať výlučne na rodičov. Odhliadnuc od mnohých iných dôvodov, pre ktoré sa vplyv rodičov na výchovu detí znižuje, sú to neraz práve rodičia, ktorí prijali zlé stravovacie návyky a priamo či nepriamo ich vštepujú aj svojim deťom. Navyše si ľudia väčšinou bežne dosah takéhoto príkladu dostatočne (alebo vôbec) neuvedomujú. Neuvedomujú si ani to, aké vážne môžu mať v budúcnosti ich tučné deti zdravotné problémy a už vôbec nie to, aké vážny vplyv má tučnenie obyvateľov na celú spoločnosť. Ani preto nemožno očakávať, že v takýchto rodinách dostanú deti základy pre zdravé stravovanie. Úloha škôl vo výchove k zdravému stravovaniu je teda v takejto situácii kľúčová. Šport – súčasť života Som však presvedčený, že ak sa EÚ a jednotlivé štáty obmedzia iba na distribúciu mlieka, mliečnych výrobkov a ovocia, nedokážu negatívny vývoj ani len zastaviť, nieto ešte obrátiť. Podľa odborníkov je stravovanie naozaj kľúčové. Samozrejme, druhým nástrojom v boji proti nadváhe a obezite detí musí byť viac pohybu. Stravovanie však našu hmotnosť ovplyvňuje predsa len výraznejšie. Tak či onak, školy musia okrem zdravej stravy „distribuovať“ aj viac pohybu. Reforma základného aj stredného školstva musí vytvoriť viac priestoru na pohybové aktivity. Samozrejme, telesná výchova nesmie byť postavená na povinnom nácviku prvkov, ktoré nemajú s dnešným reálnym životom mladého človeka nič spoločné. Stredné a už vôbec nie základné školy predsa nemajú vychovávať budúcich profesionálnych športovcov – ak na to nie sú špecializované – ale musia deti naučiť, že rekreačný šport (v podstate akýkoľvek) má byť bežnou súčasťou života každého človeka. Ale aj pokiaľ ide o stravovanie, nestačí dať deťom k obedu vrecúško ochuteného mlieka či jablko alebo banán. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby každý človek, ak chce byť naozaj zdravý, denne zjedol asi 400 gramov ovocia a zeleniny. Hoci to môže znamenať pár jabĺk a zeleninový šalát na obed, je šokujúce, že väčšina Európanov nespĺňa ani tento limit. Podľa prieskumov Európskej komisie sa dokonca ukazuje, že práve mladí ľudia jedia ovocie a zeleninu čoraz menej. Preto by mali dotovanú mliečnu a ovocnú stravu dostávať vo forme desiatej, alebo jednu počas jednej a druhú počas inej prestávky. Jednoducho tak, aby si uvedomovali, čo dostávajú a prečo. Nebezpečné školské bufety Dokonca aj EK navrhuje, aby sa členské štáty neobmedzovali len na rozdávanie zdravej stravy, ale pridali k nej aj výchovu. Mala by sa stať súčasťou vyučovania, ale podaná by mala byť atraktívnou formou. Žiaci by sa mali priebežne dozvedať, aké zdravotné problémy im hrozia, k čomu môže zlé stravovanie viesť a aké negatívne dopady na nich najmä v dospelosti bude mať nadváha či obezita. Školy by však mali pristúpiť ešte k jednému opatreniu a tým je obmedzenie ponuky školských bufetov. Chápem, že ich prevádzka znamená pre školy aj istý finančný efekt, avšak v tomto prípade musí ísť zisk bokom. Skúste sa niekedy pozrieť, akú stravu bufety alebo automaty na jedlo a nápoje v školách ponúkajú a budete zhrození. Aj z rozhovorov s deťmi viem, že najčastejšie si tam kupujú sladkosti, slané pochutiny a rôznu „rýchlu stravu“, ktorá je kalorickou bombou, plnou tukov, zato bez vitamínov či vlákniny. A ak by to bol doplnok stravy, obľúbená lahôdka po obede, tak prosím, lenže najväčšie rady pred bufetom sú počas desiatovej prestávky. Rodičia týmto deťom totiž namiesto stravy „zabalili“ radšej 20 korún a rozhodnutie, čo si kúpia, nechávajú na ich 9- či 11-ročné hlavičky. Samozrejme, nemožno zabúdať, že prekážkou zdravého stravovania sú aj ceny potravín. Ak sa kilo kedysi bežného domáceho ovocia (jablká, hrušky, marhule, broskyne, hrozno, s výnimkou melónov) bude aj v sezóne pohybovať nad 50 korún (v súčasných cenách), nemožno sa čudovať, že už nie je bežnou súčasťou nášho jedálneho lístka. Na úspešný boj proti tučnote neexistuje jeden či dva jednoduché nástroje. V prvom rade si musíme priznať, že je to dnes už taký vážny problém, že si vyžaduje aktívny prístup štátu. Autor je predseda komisie školstva MsZ v Stupave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984