Reklama
Reklama

Turizmus – tvrdý biznis

Keď budete najbližšie zasa znechutení z toho, ako sa vás na uliciach Káhiry či inej populárnej turistickej oblasti snaží každý zatiahnuť do svojho obchodíka a potom obtiahnuť o čo najväčšiu sumu peňazí za čo najväčší nezmysel, skúste si spomenúť, že vy aj ten nešťastný dotieravý obchodník hráte iba svoju rolu vo veľkom súkolí globálneho turistického priemyslu.
Počet zobrazení: 847
5_shr1nkCB-m.jpg

Keď budete najbližšie zasa znechutení z toho, ako sa vás na uliciach Káhiry či inej populárnej turistickej oblasti snaží každý zatiahnuť do svojho obchodíka a potom obtiahnuť o čo najväčšiu sumu peňazí za čo najväčší nezmysel, skúste si spomenúť, že vy aj ten nešťastný dotieravý obchodník hráte iba svoju rolu vo veľkom súkolí globálneho turistického priemyslu. A ten stojí v značnej miere na dvoch predpokladoch – veľkých sociálno-ekonomických rozdieloch a väčšinou dosť rýchlej premene spoločnosti a miestnej ekonomiky v turistických centrách. Turistický ruch môže do chudobných krajín bezpochyby priniesť prostriedky, vďaka ktorým je možné zachovať unikátnu prírodu a súčasne revitalizovať regióny, zlepšiť život ich obyvateľov. Má však svoju cenu – spoločenskú a environmentálnu – a ozývajú sa tiež odborné názory, ktoré spochybňujú jeho údajné ekonomické pozitíva, najmä v chudobných krajinách. Aspoň trochu všímavý turista si môže v najpopulárnejších turistických oblastiach Ázie, Afriky či Latinskej Ameriky ťažko nevšimnúť fakt, že drobné, ktoré sa mu niekedy povaľujú po vreckách, by pre miestnych boli často bohatým týždenným príjmom. Ak si však my všímame ich chudobu, ako si môžeme myslieť, že si oni nevšímajú naše bohatstvo? Pozornejší pozorovateľ tak neujde poznaniu, že turistický priemysel (minimálne jeho časť) je zakorenený v sociálnej a ekonomickej nerovnosti. Rozvoj turizmu však so sebou nesie aj ďalšie problémy, nie iba zdôraznenie rozdielov, čo môže viesť k stupňujúcej sa frustrácii a spoločenskému napätiu. „Kultúrny“ vplyv Ak „dovolenka“ neznamená práve ležanie na pláži či pri bazéne hotela, cestovanie by malo „rozširovať obzory“. Umožňuje konfrontovať našu „bežnú skúsenosť“ s realitou inej kultúry. Nové skúsenosti dávajú šancu byť otvorenejšími, akceptovať odlišnosť. Lenže tento proces je obojsmerný. Pravidelný tok turistov spôsobuje zároveň asimiláciu hodnôt miestnych kultúr. Tak, ako sa môže európsky turista nadchýnať nad „jednoduchosťou tradičného života“, vidieť v ňom idealizovanú podobu všetkého, čomu sme sa v modernom, materiálnom európsko-americkom svete obrátili chrbtom, tak isto môže predstavovať stelesnenie inšpirácií miestnych obyvateľov, čeliacich každodennej realite chudoby. To samo o sebe nie je ani negatívny, ani pozitívny jav. Vzájomné ovplyvňovanie kultúr, asimilácia, je prirodzený proces, nevyhnutný sprievodný znak, ale aj katalyzátor spoločenského pokroku. Problém je, že turistický priemysel prináša túto „kultúru“ v značne skreslenej podobe. Bohatý turista v kaki šortkách, bielom panama-klobúku a s kamerou v ruke, fast-food reštaurácia či luxusný hotel nie sú úplne reprezentatívnymi znakmi „našej“ kultúry. Napriek tomu zosobňujú – a s nimi ich základná „hodnota“ peňazí – „západnú kultúru“ prinášanú turistickým priemyslom do chudobných krajín. Takýto vplyv prirodzene rozkladá štruktúry tradičných spoločností, zároveň však neprináša trvalo udržateľnú alternatívu. Európski turisti, ktorí napríklad do východnej Afriky prinášajú aj „liberalizmus“ svojej kultúry, prispeli prinajmenšom k zlepšeniu postavenia žien v tradičnej spoločnosti. Zato však hojne prispeli k rozvoju prostitúcie... Spoločenské problémy Tým sa dostávame k menej filozofickým negatívnym dopadom turizmu. V mnohých oblastiach znamená napríklad dramatické zvýšenie kriminality, najmä počas plnej sezóny, ale aj s vplyvom mimo nej. Obeťami nie sú len okradnutí turisti, ale aj miestne obyvateľstvo. Zločinecké siete prenikajú do miestnej ekonomiky a menia jej podmienky a pravidlá tak, aby boli pre ich „biznis“ čo najvýhodnejšie. Od kupovania detí a mladých dievčat na prostitúciu, cez výrobu a pašovanie drog, prevádzkovanie herní, až po „ochranu“ drobných miestnych podnikateľov. Svojským spôsobom prešiel podobnou skúsenosťou napríklad Nepál. V tejto himalájskej krajine bolo pestovanie a užívanie marihuany súčasťou kultúry. Koncom šesťdesiatych, a najmä v sedemdesiatych rokoch sa stala vyhľadávaným cieľom pre „hippies“ z USA a západnej Európy a z výroby a predaja marihuany a hašiša sa stal výhodný biznis, ktorý rýchlo ovládol organizovaný zločin. Problém dosiahol taký rozmer, že indické konope veľa ráz vytláčalo z polí potraviny, po mäkkých drogách prišli aj tvrdé a ich konzumentmi už neboli len turisti, ale aj miestni obyvatelia. Nepálska vláda bola nakoniec nútená postaviť marihuanu mimo zákon a začať jej pestovanie a predaj tvrdo potierať. Negatívne vplyvy môžu byť aj menej drsné, zato však rovnako podstatné. Častým javom spojeným s nastupujúcou turistickou sezónou býva zdražovanie, najmä základných potravín. Obchodníci, majitelia hotelov a reštaurácií sa prirodzene snažia využiť toto obmedzené obdobie naplno a „vytiahnuť“ z peňaženiek turistov čo najvyššie sumy. Vysoké ceny však musia platiť aj miestni ľudia, ktorí si to často môžu dovoliť najmenej. Rozvoj turistického ruchu so sebou navyše nenesie len nové pracovné miesta, ale aj obmedzovanie možností obživy. Z pláží určených pre turistov sú vytláčané miestne rybárske komunity, dobre mienené snahy o ochranu životného prostredia či rozvoj ekoturizmu zas môžu paradoxne znamenať zhoršenie života pre pôvodných obyvateľov. Tento aspekt sa prejavil napríklad po katastrofe spôsobenej cunami v južnej a juhovýchodnej Ázii v decembri 2004. Znie to cynicky, ale tragédia, ktorá si vyžiadala státisíce obetí, nevyčísliteľné materiálne škody a zničila pobrežie v dĺžke tisícov kilometrov, bola pre turistický priemysel a developerské firmy požehnaním. Na najlukratívnejšie zničené pláže sa už nevrátili rybárske komunity, ale vyrástli tam hotely a turistické strediská. A pre pôvodných obyvateľov, ktorí prežili, v nich ostáva miesto len v zle platených profesiách. V turizme tak platí podobný princíp ako vo vede – veci, ktoré pozorujete, meníte už len samým pozorovaním. Nie je možné navštíviť „nedotknuté“ kultúry, spoločnosti či ekosystémy bez toho, aby sme na nich nezanechali kultúrnu stopu. Turizmus je často katalyzátorom konfliktných environmentálnych, ekonomických a spoločenských síl, ktoré môžu zničiť presne to, čo prišli turisti obdivovať. A to dokonca aj v tom prípade, že sú negatívne dopady nechcené. Aj ak sa návštevník správa maximálne zodpovedne – neberie si nič iné ako spomienky a fotografie a nenecháva viac ako svoje stopy – môžu byť tie stopy aj tak hlbšie, ako si myslí. Ohrozenie prírody Diskusia o negatívnom vplyve globálneho turizmu na životné prostredie sa často krúti okolo emisií skleníkových plynov produkovaných najmä leteckou dopravou. Environmentálnych dopadov je však omnoho viac. Množstvo turistov prichádzajúcich do populárnych turistických oblastí ničí životné prostredie už len samou svojou prítomnosťou – aby boli spokojní, potrebujú rozsiahlu infraštruktúru (doprava, ubytovanie, zábava) a množstvo spotrebných tovarov ktoré zas vytvárajú odpad. Čím je miesto populárnejšie – niekedy, paradoxne, pre svoju „peknú prírodu“ – tým je dopad silnejší. Typický je prípad gréckych ostrovov, kde sú svetlá reštaurácií a hotelov na pobreží už dávno silnejšie ako hviezdy. Pre turistu to môže byť estetický problém, pre novonarodené morské korytnačky, „naprogramované“ tak, aby sa vydali za najsilnejším svetlom, je to omnoho horšie. Už ním totiž nie je hviezdami a mesiacom osvetlená morská hladina, ale promenáda na opačnej strane. Koniec koncov, netýka sa to len rozvojových krajín, dôkazom fungovania tohto mechanizmu je napríklad aj stav slovenských Vysokých Tatier. Sezónny príliv turistov vytvára tiež tlak na miestne zdroje, najmä v odľahlejších, chudobnejších častiach sveta. Dovolenku si chceme užiť, a tak spotrebúvame vodu, elektrickú energiu a potraviny, a produkujeme odpadky, a to často v ešte väčších množstvách než doma (ani nehovoriac o porovnaní so spotrebou miestnych ľudí). Ak na to aj existuje dostatočná infraštruktúra (čo väčšinou nie), dôsledkom je postupná environmentálna degradácia miesta a okolia. V mnohých rozvojových krajinách problém ešte zhoršuje fakt, že existujúca infraštruktúra je silno podfinancovaná a ledva stačí pokrývať miestne potreby. Budovanie infraštruktúry – ciest, vodovodov, zariadení na spracovanie odpadu, na výrobu energie, atď. – zo sebou opäť nesie vplyv na životné prostredie. Hospodárske dopady Popri vplyve na spoločnosť a životné prostredie je problematický aj všeobecný ekonomický vplyv turizmu. Príjmové možnosti napríklad obmedzuje rozvoj „all inclusive“ dovolenkových balíkov. Keď turista ostáva celý čas v jednom hoteli či areáli, ktorý mu ponúka od ubytovania, cez stravu, zábavu, až po fakultatívne výlety všetko, šance miestnych podnikateľov na zárobok sú obmedzené. Organizácia amerických štátov robila napríklad pred časom analýzu jamajského turizmu a porovnávala „all inclusive“ balíky a iné typy ubytovania. Zistila, že hoci veľké all inclusive hotely generovali najväčšiu časť príjmov, ich vplyv na ekonomiku na jeden dolár príjmov bol menší než u iných typov. V priemere napríklad na každý zarobený dolár importovali viac tovarov a zamestnali menší počet miestnych ľudí. Rozvoj masového turizmu prináša aj náklady na rozvoj infraštruktúry, ktorý môže odčerpávať prostriedky kriticky dôležité vo vzdelávaní či zdravotníctve. Turizmus okrem toho vytvára podobnú ekonomickú závislosť krajiny ako ťažba nerastných surovín. Hospodárske prežitie mnohých rozvojových krajín závisí od pravidelného prílivu turistov. V Gambii od neho priamo alebo nepriamo závisí 30 percent pracovnej sily, na Jamajke 34 percent, na Seychelách 21 percent, na Maledivách dokonca až 83 percent. Ekonomická kríza či prírodná katastrofa však môže tento príliv ľahko a rýchlo zastaviť a krajina tak príde o svoje príjmy práve v momente, keď ich najviac potrebuje. Zodpovedný turizmus Žiaden z týchto problémov spojených s rozvojom turizmu nemožno úplne obísť. Od rozvojových krajín, ktoré sú vďačné za každý dodatočný príjem, je ťažké žiadať zásadné regulácie. Negatívne vplyvy turizmu si, podobne ako miestni obyvatelia, začnú všímať až v momente, keď ohrozujú turistický ruch. Zodpovedné správanie turistov môže pomôcť negatívne vplyvy minimalizovať. Z ekoturizmu či „sociálne zodpovedného“ turizmu sa už v bohatých krajinách stáva zaujímavý trh. Pre čoraz viac ľudí je dobrý pocit z dovolenky spojený s pocitom že neničia to, čo prišli obdivovať. Bohužiaľ, príklady z rozličných kútov sveta ukazujú, že to stále nestačí. Globálny turizmus je stále predovšetkým biznis riadený princípmi masového konzumu. • Hoci môže turistický ruch prinášať chudobným krajinám a regiónom hospodársky rozvoj, nesie so sebou aj viacero rizík. • Hospodárske prínosy sa preceňujú, pretože v populárnych turistických oblastiach sa veľká časť infraštruktúry a spotrebných tovarov importuje z vyspelých ekonomík a turistický priemysel často ovládajú veľké nadnárodné spoločnosti. To obmedzuje množstvo prostriedkov, ktoré skutočne „natečú“ do miestnej ekonomiky. • Pozitívny vplyv na miestne komunity obmedzuje aj fakt, že veľká časť ziskov ostáva v rukách vlád, veľkých organizácií či firiem. Platy „lokálnych“ pracovníkov zas nie sú často vôbec vysoké. • Čím viac turistov, tým väčšia hrozba environmentálnej degradácie, ktorá často zasahuje krehké ekosystémy. • Turistický ruch znamená pre miestnych vylúčenie z niektorých oblastí – na niektoré turistické pláže Bali majú napríklad miestni obyvatelia zakázaný prístup. • Turizmus prináša často sezónne zamestnanie – ak koliduje hlavná turistická sezóna s poľnohospodárskou, môže to spôsobiť nedostatok pracovnej sily, pričom najčastejšie trpí práve miestne poľnohospodárstvo, ako relatívne menej zisková činnosť. • Turizmus vedie k negatívnym javom, napríklad k rozvoju sexuálneho priemyslu (čo zas spôsobuje šírenie pohlavných chorôb), čiernej ekonomiky atď.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama