Aquapark Slovakia?
Veľký sen o ovládnutí prírody, ktorý snívali generácie pred nami, sa nekoná. Budíček sa dá prirovnať k vedru studenej vody. Heslá ako „rozkážeme dažďu i vetru“ vyznievajú pri obrázkoch zaplavených domov, zničených mostov a pováľaných stromov tragiko-micky. Ak prirátame mŕtvych, stráca sa aj ten kúsoček komiky. A zostáva tragédia. Čirč, Ľutina, Olejnikov, Lukov či Livov – dedinky, ktoré sa dostali do centra pozornosti. Mnohé z nich nie prvý raz. Televízne štáby a členovia vlády, záujem celého Slovenska, to všetko prišlo ako veľká voda. A rovnako rýchlo aj odišlo. Všetko nasvedčuje tomu, že najneskôr o rok prídu zas. Od katastrofálnych záplav, ktoré si vyžiadali štyri desiatky mŕtvych, už uplynulo desať rokov. Rómska osada v Jarovniciach, ktorú vtedy spláchla voda, stojí na tom istom mieste. Rovnako ako ťažká technika, ktorá má pomáhať v krízových situáciách. A keď je potrebná, trvá jej presun aj dva dni. Zdá sa, že sa nič nezmenilo. Alebo žeby predsa len? Uskutočnili sa protipovodňové opatrenia dlhodobého charakteru? Samozrejme. Kde? Na lukratívnych pozemkoch v okolí Dunaja, teda v Bratislave. Začalo sa už so systematickou krajinotvorbou, kde by sa zvažovali faktory ako geologické podložie, pestovanie rozličných plodín či zalesňovanie? Ani náhodou. Na to sa kašle dokonca ešte aj v tej lukratívnej Bratislave. Jedna dôležitá zmena sa však predsa len udiala. Zmenil sa postoj vlády a protipovodňové opatrenia sa dostali medzi jej priority. Na rozdiel od tej predchádzajúcej vyčlenila finančné prostriedky a pripravila sa aj nová protipovodňová koncepcia. Ráta sa v nej predovšetkým s čistením a reguláciou vodných tokov. Niektorí odborníci však varujú, že takéto opatrenia môžu paradoxne prispieť k zhoršeniu situácie, pretože vyčistenie a rozšírenie koryta spôsobí väčšiu záplavu na inom mieste. Namieste je otázka, či nová koncepcia má nejaký zmysel. Zrejme áno, ale asi len v prípade bláznivej konšpirácie – ak by sme predpokladali, že ju vymysleli Ivan Mikloš a Ján Slota. Ak by sa totiž s čistením a rozširovaním korýt začalo na severe Slovenska, postupne by sa zaplavovali dediny smerom na juh. Ľudia by prišli o svoje domovy a Miklošovi by sa splnil sen o flexibilnej pracovnej sile, ktorá by cestovala za prácou. A mohli by sa otvárať nové a nové automobilky. A čo Slota? Splnil by si svoj sen o pokorení Maďarska. Túto krajinu by sme každoročne zaplavili niekoľkokrát. A do Budapešti by sme nechodili „na tankoch“, ale na jachtách. Slovensko by konečne malo more, síce sladkovodné, ale naše. Obom by v tomto prípade situácia nahrávala, pretože Slovensko údajne skutočne ešte len čaká veľká záplava – taká, ako tie v Česku. To by už stačilo, aby obaja páni založili investičnú skupinu a zo Slovenska urobili jeden veľký aquapark. Odložme však nezmyselné sny o ovládnutí prírody aj bláznivé konšpirácie. Situácia je viac ako vážna. Je dobré, že vláda nesedí so založenými rukami. Podľa všetkého však bude potrebné urobiť omnoho viac, pretože doterajšie kroky evidentne nestačia a stačiť nebudú. Nová protipovodňová koncepcia totiž môže, presnejšie, musí byť len základom, ktorý treba rozšíriť a doplniť.
