(Ne)pokojný Irak

Obhajcovia vojny v Iraku prijali s potešením správu o aktuálnom poklese napätia v krajine – v júni v nej umrelo násilne „iba“ 460 Iračanov. Zdalo by sa, že Bushova stratégia zvyšovania množstva jednotiek funguje, keby...
Počet zobrazení: 1500
11_irak_wikimediaCB-m.jpg

Obhajcovia vojny v Iraku prijali s potešením správu o aktuálnom poklese napätia v krajine – v júni v nej umrelo násilne „iba“ 460 Iračanov. Zdalo by sa, že Bushova stratégia zvyšovania množstva jednotiek funguje, keby... V mainstreamových médiách sa objavujú správy o „upokojovaní“ v Iraku aj vďaka masívnemu zvýšeniu počtu amerických vojakov. Premiér Malíkí je omnoho silnejší ako ešte nedávno a už nehovorí o tom, že sa nechce druhý raz uchádzať o úrad. Jeho útoky na Basru a Sadr City dokazujú, že sa chce vymaniť spod tieňa svojich „zahraničných ochrancov“ a stať sa skutočným rešpektovaným „silným mužom“, ktorého vraj Iračania potrebujú. Nepomáha mu len zahraničná vojenská podpora. Hoci ropná produkcia krajiny nie je zďaleka ešte na bývalej úrovni, nedávny prudký nárast globálnych cien ropy prilieva Malíkího vláde fondy, ktoré môže použiť na to, aby si kúpila nových spojencov. Lenže tento „úspech“ je len preludom a krajine hrozí, že opäť ľahko skĺzne do násilia. Po prvé, masívna korupcia, podplácanie etnických a skupinových lídrov či rozdeľovanie lukratívnych postov vo verejnom sektore krátkodobo umožňuje budovať si základňu podpory. No v konečnom dôsledku iba betónuje pozície týchto „barónov“ a ak sa Malíkího stolička zatrasie, ľahko to využijú na svoje ďalšie posilnenie – aj za cenu rozpadu centrálnej vlády. Pre Malíkího je základnou dilemou prítomnosť cudzích vojsk – bez podpory USA by sa nebol schopný udržať pri moci, súčasne je však vnímaný ako „bábka západu“, čo podkopáva jeho legitimitu. Cestou von by mohlo byť postupné „pritvrdzovanie“ nacionalizmu, stavanie sa do pozície „ochrancu národa“ – už teraz sa z prostredia parlamentu, ale aj vlády, ozýva kritika USA a spojeneckých vojsk či požiadavka jasného plánu ich sťahovania. Ale ak by Malíkí zasiahol do amerických životných hospodársko-strategických záujmov (zo zverejnených amerických plánov je očividné, že si Washington chce ponechať faktickú kontrolu), môže sa stať ďalším z radu prezidentov odstránených vojenským prevratom, organizovaným napríklad armádnymi dôstojníkmi cvičenými v USA a Británii. Okrem toho je otázna aj vnútorná súdržnosť krajiny. Status kurdského severu je neistý. Nateraz Kurdi otvorene samostatnosť nežiadajú, no zmenu môže spôsobiť aj malá zámienka – mocenský posun v centrálnej vláde či jej snaha posilniť kontrolu nad provinciami, alebo, naopak, oslabenie. V tom momente vstúpi do hry aj susedné Turecko. V takomto prípade by sa stal otázkou aj osud juhu krajiny, ktorý môže hľadať oporu v susednom Iráne. Každé zníženie násilia treba určite vítať. Znamená zachránené ľudské životy. Nesmieme si však v jeho mene zakrývať oči pred tvrdým faktom – invázia do Iraku mala z medzinárodnoprávneho hľadiska pochybný základ, dosiahla zúfalo malú časť proklamovaných cieľov, a hoci odstránila nedemokratický režim Saddáma Husajna, chaos, do ktorého krajinu uvrhla, robí pre mnohých Iračanov zo spomienok na jeho vládu „zlaté časy“.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984