Manipulácia namiesto argumentov

Neviem, či ľuďom o pár a viac rokov mladším, ako som ja, ešte niečo povie meno „doktor Štrosmajer“. Ale vari aj áno, lebo seriál Nemocnica na okraji mesta televízie na oboch stranách rieky Moravy pravidelne reprízujú, takže si asi získal aj ďalšiu generáciu divákov. Samozrejme, kadečo v ňom bolo zidealizované v súlade s nejakým ideologickým plánom komunistickej ČST, ale každý, kto čosi prežil v nemocnici (pred 30 rokmi či dnes) potvrdí, že mnohé v seriáli kopírovalo skutočnosť (aj dnešnú). A okrem toho, že sa po premiére seriálu stala z Ladislava Chudíka „megastar“, vari najviac utkvel v pamäti ľudí práve doktor Štrosmajer nielen vďaka hereckému koncertu Miloša Kopeckého, ale najmä vďaka hlbokomyseľnosti samotnej postavy. Musím sa priznať, že aj dnes si z času na čas spomeniem na jeho múdrosti, ktoré neboli výtvorom ideologického dozoru, ale životných skúseností, ktoré platia v každom politickom režime. Keďže som bol vždy fanúšikom tak spomínaného seriálu, ako aj spomínaného doktora, nemohol som si odpustiť vari aj trochu pridlhý úvod. Práve na doktora Štrosmajera som si totiž znovu spomenul minulý týždeň, keď som vo štvrtok čítal, čo denníky napísali o návrhu ministra Richarda Rašiho, aby aj rozpočty súkromných zdravotných poisťovní schvaľovala vláda. Mám pocit, že vrcholom dosť slabých a málo presvedčivých protiargumentov bolo to, čo som si prečítal v denníku SME. Redaktorka Viera Fidlušová parafrázovala analytika konzervatívneho Health Policy Institute a poradcu bývalého ministra Rudolfa Zajaca Tomáša Szalaya takto: „Na argument, že poisťovne nespravujú svoje peniaze, reaguje otázkou, prečo potom napríklad vláda neschvaľuje rozpočty bankám.“ Argument ako remeň a V. Fidlušová ho zjavne potrebovala, aby ho mohla dať aj do medzititulku článku. Otázka je, kto vlastne taký argument v prospech Rašiho návrhu okrem redaktorky použil. Hneď v ďalšej vete totiž uvádza ministerský argument, ktorý nehovorí o „svojich“ peniazoch, ale o „verejných“ peniazoch. Lenže na argument, že poisťovne spravujú verejné financie, by už „chytrý“ Szalay nemohol odpovedať tak „múdro“. Čiže to vyzerá, že najskôr bola reakcia a k nej si redaktorka SME musela vymyslieť akciu, pričom použila argument, aký doteraz nezaznel a nepochybne ani nezaznie, lebo je nezmyselný. Manipulácia v (novinárskej) praxi. Nuž, ako hovoril doktor Štrosmajer: „Ono je veľmi ťažké hádať sa s niekým, kto má moc alebo pravdu. A v tomto prípade má (Blažej) oboje.“ Autor je novinár