Zdravotníctvo: verejné financie pod verejné riadenie

Vyzerá to tak, že minister zdravotníctva Richard Raši minulý týždeň všetkých prekvapil, keď navrhol, aby aj rozpočty súkromných zdravotných poisťovní schvaľovala vláda.
Počet zobrazení: 2059
3_sita Lubomira CernekovaCB-m.jpg

Vyzerá to tak, že minister zdravotníctva Richard Raši minulý týždeň všetkých prekvapil, keď navrhol, aby aj rozpočty súkromných zdravotných poisťovní schvaľovala vláda. Reakcie poisťovní v čase jeho nástupu ukazovali, že ich predstavitelia veria v „zmenu kurzu“ a niektorí ho oceňovali ako „pragmatického manažéra“. Možno sa mýlili, ale ak nie, tak to znamená, že je Raši natoľko „pragmatický“, aby si uvedomoval, že je v politickej funkcii a reprezentuje istý politický (S)smer. A ten sa s terajším postavením zdravotných poisťovní zjavne nechce zmieriť. Tí, ktorým sa obmedzovanie voľnosti súkromných zdravotných poisťovní (ZP) nepáči, možno boli presvedčení, že kroky predchádzajúceho ministra Ivana Valentoviča boli výsledkom jeho osobného zamerania a nasadenia. Teraz sa ukazuje, že to tak nie je a zásadná zmena postavenia poisťovní je systematickou prioritou Smeru v oblasti zdravotníctva. Presne tak, ako to pred voľbami deklaroval Robert Fico. Trhová súťaž neexistuje Nie všetky jeho predvolebné deklarácie sa premenili po voľbách na konkrétne politické skutky, ale tak to už pri koaličných vládach býva a naďalej bude. Teraz sa však ukazuje, že poriadok v zdravotníctve chce Fico naozaj urobiť, a to je dobre. Samozrejme, obmedziť podnikateľské poisťovne nestačí, stále sa robí málo na odstránenie korupcie, ktorá odčerpáva značné prostriedky. Je však pravda, že Rudolfom Zajacom nastavený systém financovania zdravotníctva odčerpáva možno ešte viac. Ak preto opoziční poslanci konštatujú, že týmto návrhom „minister zasahuje do samej podstaty systému“, možno ich rozhorčenie chápať, ale zároveň je zjavné, že práve o to tu ide – zmeniť podstatu systému, ktorý dovoľuje zarábať vo finančne podvyživenom zdravotníctve zdravotným poisťovniam iba za to, že cez ne „pretečú“ naše peniaze, ktoré im povinne platíme. Netreba opakovať, čo sme už napísali neraz: Zajacov systém je svetový unikát, a nie je to tým, že by ho inde nepoznali už pred nástupom Dzurindovej vlády. Poznali, ale odmietli. Z rozhovorov s radovými lekármi – či už všeobecnými alebo špecialistami – najčastejšie vyplýva, že spokojní nie sú so žiadnou poisťovňou. A na otázku, do ktorej by bolo najlepšie prestúpiť, odpovedia, že to je jedno. (Iba v istých špecifických prípadoch možno nie, lebo nejaké rozdiely v konkrétnych prípadoch medzi nimi predsa len sú.) To len dokazuje, že tento systém je z hľadiska napĺňania praktických potrieb pacientov neefektívny a najlepšie by bolo mať buď jednu poisťovňu, alebo dokonca nijakú. Asi netreba opakovať, že spomedzi ekonomicky najvyspelejších štátov sveta má tento model väčšina. Iná vec je, samozrejme, pripoistenie pre nadštandardné zdravotnícke služby. Súkromné ZP síce ustavične omieľajú „argumenty“ o príno-soch „trhovej súťaže“ medzi poisťovňami, ale nevedia ich doložiť ničím konkrétnym, čo by bolo jasné, evidentné a pochopiteľné aj pre obyčajného človeka. Pravda je totiž taká, že sa tu nijaká reálna súťaž medzi ZP neodohráva a ani nemôže, lebo na to nám chýba dostatočný rozsah rôznych zdravotníckych zariadení a v systéme by muselo byť oveľa viac peňazí. Ako chcú napríklad poisťovne nájsť pre pacienta vyššiu kvalitu, keď sa v súkromných zariadeniach bežne stretávate s tými istými lekármi ako vo fakultných nemocniciach, len v inom čase? Iba vás to viac stojí. Zrovnoprávnenie poisťovní Najnovší Rašiho návrh síce ešte nie je dokonalý, ale celý legislatívny proces je tu práve na to, aby zákon v konečnom dôsledku skutočne fungoval. Naozaj sa nemôže stať, ako upozornila ZP Dôvera, že nie je jasné, čo má poisťovňa robiť bez schváleného rozpočtu. Toto sú však presne tie podrobnosti, ktoré si treba vyjasniť a je zrejmé, že na to bude nielen dosť času, ale určite sa nájde aj dosť návrhov na vylepšenie a dopracovanie zákona, kým sa dostane na rokovanie vlády, resp. na schválenie poslancom. V tejto chvíli je podstatný myšlienkový zámer, a ten spočíva v tom, aby štát mal ešte väčší vplyv na fungovanie súkromných ZP. Cieľom je dosiahnuť vyššiu efektivitu pri zaobchádzaní s peniazmi, ktoré poisťovne dostávajú od obyvateľov Slovenska. Nie na základe „trhovej súťaže“, ale na základe povinnosti, ktorá nám vyplýva zo zákona. Prívrženci Zajacovho modelu budú, pochopiteľne, biť na poplach a budú upozorňovať, že toto je len ďalší dôkaz úsilia súčasnej vlády o postupnú likvidáciu súkromných ZP. Niekedy to tak vyzerá, inokedy nie, ale ak je to naozaj cieľom súčasného kabinetu, je to správne, lebo je to nevyhnutný krok k väčšiemu šetreniu v rezorte zdravotníctva. Navyše je úplne nespravodlivé, aby niekto vytváral zisk z toho, že vyberá (v podstate) dane – teda poplatky, pri ktorých má zaručený príjem, lebo to vyplýva zo zákona. „Vláda presadí také právne prostredie, v ktorom všetky zdravotné poisťovne budú mať rovnocenné podmienky bez ohľadu na ich právnu formu a ktoré zabráni poisťovniam v nehospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami poistencov,“ píše sa vo vládnom programe, a to, čo sa teraz deje, je s tým v súlade. Opozičný poslanec Ivan Mikloš v tejto súvislosti ukázal, prečo je na tom pravicová opozícia tak úboho a nepriamo potvrdil, že sa v jej postavení bez personálnych miest na najvyšších postoch nič nezmení. Ukázal to argumentom, ktorý sa z jeho úst objavil vo všetkých médiách. V politickej rovine ide o to, že jeho argument je úplne chabý, nedôveryhodný, celkom neracionálny a bez akejkoľvek námahy ho možno vyvrátiť. Akoby sa samotný I. Mikloš ani neusiloval vymyslieť niečo, čo by mohlo obstáť v diskusii. Alebo, čo je pravdepodobnejšie, nič, čo by prezrádzalo hlbšiu znalosť problematiky a mohlo v diskusii obstáť, jednoducho nevie vymyslieť (čo neznamená, že by sa to ani nedalo). Trafil capa Bývalý minister financií vyhlásil, že aj iné subjekty, ktoré podnikajú v zdravotníctve, majú príjmy zo zdravotného poistenia a im sa vláda rozpočty schvaľovať nechystá. Lenže podstatný rozdiel medzi výrobcami a predajcami liekov a zdravotníckych pomôcok a ZP je v tom, že zatiaľ čo ZP majú zabezpečený príjem zo zákona, ostatné firmy v zdravotníctve musia o svoje príjmy bojovať v naozaj konkurenčnom prostredí. Bojovať musia aj o ceny svojich produktov, zatiaľ čo poisťovne majú výšku príjmov (poistné) garantovanú zákonom. Teda, musia bojovať o každý jeden obchod, každý jeden deň. Ak by sme zobrali do úvahy, že aj poisťovne „bojujú“ o poistencov, tak majú aspoň istotu ročného „členstva“. Nemusia sa báť ani neplatičov, lebo zo zákona sa nikto nesmie rozhodnúť, že poistenie platiť nebude. Podmienky pôsobenia ZP tiež radikálne obmedzujú vznik konkurencie „na trhu“. A napokon, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou nedávno vyhlásil, že bude tvrdšie postihovať dlžníkov, čiže ani o vymáhanie sa veľmi starať nemusia. Dosť veľa rozdielov, aby postavenie ZP a ostatných podnikateľských subjektov v zdravotníctve bolo neporovnateľné. Navyše je evidentné, že čo najprísnejšia regulácia výdavkov tak či onak predsa len ovplyvní aj rozpočty ostatných subjektov v systéme. A preto je pochopiteľné, že štát pristupuje k poisťovniam inak než k ostatným subjektom. Ich postavenie a úloha sú diametrálne odlišné. Návrh R. Rašiho skutočne prináša závažnú zmenu. Súkromné ZP sa bránia, že vláda i ďalšie verejné inštitúcie, majú aj podľa dnešného zákona prístup k ich rozpočtovým informáciám. Štát, ktorý občanom uložil povinnosť platiť odvody, teda má informácie a teoreticky ich môže použiť ako nejaký podklad k istej kontrole. A to je všetko. Avšak, ak vláda napokon túto novelu presadí, získa oveľa silnejší nástroj, a tým je účasť na riadení. Už to nebude len pasívne (okrem určovania rámcových pravidiel) prizeranie sa „míňaniu“ verejných financií. A to je podstata toho, o čo by sa každá vláda mala usilovať, ak chce dosiahnuť väčšiu efektivitu, najmä na „obmedzenom“ trhu. Autor je stály spolupracovník Slova

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984