Spätná väzba
Ad: Ako za nás rozhodujú poisťovne (Jakub Topol) Slovo 31/2008 Tento článok pokladám za dobrý, pretože vysvetľuje, ako sme sa dali v revolučnom búraní sociálneho štátu oklamať politikmi, ktorí poslúchali biznismenov za svojím chrbtom. Pre nich je zdravotné poistenie vynikajúci kšeft zabezpečený štátom (odvody do zdravotného poistenia sú vlastne ďalším daňovým povinným zaťažením) a môžu s týmito peniazmi cez akciové spoločnosti s prítulným názvom „zdravotné poisťovne“ podnikať, ako chcú. Dokonca Dôvera sa chce súdiť za ušlý zisk. Súdila sa však aspoň raz kvôli neuspokojivému výkonu nemocnice voči pacientovi? A tak, ako sa biznismeni v Európskej zdravotnej poisťovni rozhodli ukončiť svoj biznis, kedže im to už nevynášalo dostatočný zisk, sa to môže stať i poistencom ostatných súkromných akciových spoločností: Kmeň stotisíc ľudí zrazu nie je zaujímavým pre EZS, ale ani pre ostatné súkromné spoločnosti, lebo by mali vysoké náklady. Z klientov EZP sú zrazu poistní bezdomovci, ako strašia médiá, a človek sa pýta – čo je to za ekonomiku, v ktorej môže podnikateľská a.s. beztrestne hodiť cez palubu stotisíc klientov? Kanto Je zaujímavé, že proti poňatiu zdravotníctva ako oblasti starostlivosti sa vo vyspelom svete bráni odborná verejnosť dosť ostro, viď slová britského nestora manažmentu Charlesa Handyho o tom, že do svojho zdravia trhovú ekonomiku nepustí. Ani kresťanská morálka to nedovoľuje. Tak kde sa tu taká „zajacovčina“ vzala a ako to, že ju ešte nedali mimo zákon? Peter Zajac-Vanka Ad: Ochráň sa, kto môžeš! (Vasko Bilas) Slovo 32/2008 Pri danom počte SBS vychádza na jednu deväť zamestnancov. Keďže na trhu sú aj „normálne“ SBS zamestnávajúce desiatky až stovky ľudí, znamená to, že tie ostatné tvoria dvaja, traja až piati „pracovníci“. Aké komplexné služby môže takáto SBS poskytovať, snáď nemusím rozvádzať: Ide o legalizovanie platieb výpalného a elegantné riešenie legálneho nosenia zbrane. Fenomén rastu SBS na Slovensku má teda aj iné dôvody ako tie, ktoré spomínal autor. A, žiaľ, k odbúravaniu ochrannej funkcie štátu asi nepovedie. Totiž, takmer žiadna ochrana občanov pred organizovaným zločinom, ale ani pred „obyčajným“ domácim násilím (koľko žien a detí bolo zabitých manželmi a rodičmi, pričom polícia dlhodobo ignorovala signály od obetí) či chrapúňmi za volantom neexistuje. Taktiež nezávislosť súdov od reality a z nej vyplývajuci stav vymožiteľnosti práva je známy. j.
