Nerobte z južného Slovenska vojnovú zónu

Ani jeden z doterajších premiérov nedokázal zaujať k otázke južného Slovenska systémový, štátnický postoj. Mikuláš Dzurinda sa tváril, že problém neexistuje, a celú oblasť prenechal koaličnému partnerovi z SMK, ktorej lídri tam chodili ako miestodržitelia.
Počet zobrazení: 2397
SturCB-m.jpg

Ani jeden z doterajších premiérov nedokázal zaujať k otázke južného Slovenska systémový, štátnický postoj. Mikuláš Dzurinda sa tváril, že problém neexistuje, a celú oblasť prenechal koaličnému partnerovi z SMK, ktorej lídri tam chodili ako miestodržitelia. Robert Fico zasa zdokonaľuje nacionalistickú taktiku Vladimíra Mečiara a do regiónu „hrdinsky“ posiela Maticu slovenskú, ktorej spoza martinského chrbta odkazuje, čo tam má robiť. Prečo tam však nejde sám? Možno preto, že by na vlastné oči musel vidieť a pripustiť, že títo ľudia potrebujú niečo celkom iné ako kázanie o národe a krvi? Robert Fico sa za posledný rok úplne vzdal vlastnej identity. Neospravedlňuje ho ani to, že nejde o jeho vlastné myšlienky, ale o názory jeho dvorného našepkávača Drahoslava Machalu – ak je schopný tieto nezmysly po ňom opakovať. Ak by ho naozaj trápil osud južného Slovenska, šiel by do Dunajskej Stredy a predniesol by svoj prejav tam. Nie v duchu nacionálnej ideológie, ale ako štátnik, ktorý prišiel medzi občanov svojej vlasti, podporil ich a poskytol im spoločnú víziu rozvoja bez ohľadu na národnosť. Ak by bol sebavedomým vlastencom, tak by o tejto oblasti nehovoril ako o vzdornej provincii, nad ktorou nemá kontrolu, ale ako o rešpektovanom regióne, na ktorého rôznorodosť je ako premiér hrdý. A ak by bol sociálnym demokratom, tak ho zaujíma sociálna a ekonomická situácia na juhu našej krajiny v duchu skutočnej solidarity a nie to, či je táto oblasť slovakizovaná podľa jeho predstáv. Premiér dal najavo, že v tejto oblasti najviac dôveruje Matici slovenskej. Organizácii, ktorá je bizarná už len tým, že ako jediná má zaistený prísun peňazí od štátu bez akejkoľvek kontroly a znalosti, na čo sa tieto financie používajú. Iba tak sa mohlo stať, že Matica slovenská v uplynulých rokoch fakticky odignorovala okrúhle výročia básnikov Jána Kollára, Jána Smreka a Ladislava Novomeského (ktoré boli zaradené dokonca aj do kalendára UNESCO), zato si nezabudla uctiť každého treťotriedneho ľudáckeho autora (medzi nimi aj takých, ktorí otvorene kolaborovali s fašizmom). Oveľa viac ako upevňovaniu kultúrnej podstaty tohto národa sa totiž Matica slovenská venuje oživovaniu neoľudáckych tradícií. To nie je práca pre národ ako celok, to je veľmi jasná a vyhranená ideologická orientácia, pred ktorou si premiér zámerne zatvára oči. Inak by musel vidieť aj to, že každý slušný človek už z vedenia tejto inštitúcie odišiel – básnik Milan Rúfus tak urobil napríklad ešte v deväťdesiatych rokoch veľmi ostrým otvoreným listom, v ktorom vysvetlil aj dôvody, prečo to robí. A je ironické či skôr nehorázne, že Matica slovenská sa odvažuje obnoviť posmrtne čestné členstvo pre Alexandra Dubčeka – človeka, ktorý sa netajil odporom k smerovaniu súčasnej Matice. Ani historické zásluhy Matice slovenskej nemôžu legitimizovať jej súčasné správanie. Za to, čo v neľahkých časoch Matica dosiahla, patrí hold Štefanovi Moyzesovi a Karolovi Kuzmánymu – nie voľnej ruke Jozefa Markuša a jeho šovinistických kumpánov. Vláda sa dnes k Matici správa, akoby pre ňu neplatili nijaké pravidlá, akoby sa zastavil čas v 19. storočí a my sme ešte stále nemali štátnu reprezentáciu s jej prirodzenými úlohami. Ak je totiž Matica v podmienkach nezávislej Slovenskej republiky údajne stále nenahraditeľná, potom zlyhávajú základné funkcie štátu a kritiku by mal Robert Fico adresovať nie juhu Slovenska, ale vlastnému ministerstvu kultúry. Znamená to vari, že Slováci na juhu nepotrebujú posilňovať vlastnú identitu? Isteže nie. Lenže takéto úlohy treba vykonávať efektívnejšie a najmä transparentnejšie, povedzme formou jasne vymedzených grantov určených na propagáciu významných slovenských osobností, ktoré v tomto regióne žili, ktoré dokážu upevniť identitu tunajších Slovákov a ktoré im budú oveľa bližšie ako importovaní Štefánikovia, Cyrilovia a Metodovia. A že tam také slovenské osobnosti žili, tým si buďte istí, len Matica je lenivá ich hľadať. Zažil som napríklad ohundraných matičiarov, ktorí oslavy 200. výročia postavenia kostola sv. Štefana kráľa v Galante označili za prejav veľkomaďarského šovinizmu, hoci som im pár mesiacov predtým poradil, aby na chráme osadili pamätnú tabuľu jeho prvého farára Alexandra Alagoviča – nadšeného bernolákovca, zakladajúceho člena a sponzora Slovenského učeného tovarišstva, ktorý sa stal neskôr záhrebským biskupom a Chorváti si ho dodnes ctia väčšmi ako my. Matica však o túto aktivitu neprejavila ani len záujem. Pre ňu je totiž ľahšie vyhľadávať konflikty s maďarskou menšinou, ako pozitívne pracovať v teréne na zviditeľňovaní našich dejín. Takmer symbolický je význam Martina Veselovského, kaplána z Galanty, ktorý bol v roku 1861 účastníkom slávneho Memorandového zhromaždenia v Martine a v mene Slovákov z juhu tam predniesol dvanásťbodové žiadosti. Takíto ľudia však pre mentalitu súčasných funkcionárov Matice zrejme nie sú dosť atraktívni. Odpornou bodkou za martinským vystúpením Roberta Fica bola jeho narážka na blahoprajný telegram, ktorý jeden z predkov súčasného majiteľa denníka Pravda poslal Adolfovi Hitlerovi. Odpornou nielen preto, lebo deti a vnuci za hriechy svojich otcov nemôžu a takýmto spôsobom mohol rovnako tak vyčítať aj svojmu straníckemu kolegovi Borisovi Zalovi minulosť jeho starého otca Tida Gašpara. Odpornou aj preto, lebo v celom kontexte bola úplne, ale úplne demagogická a pokrytecká – najmä ak prihliadneme na to, že obdivovatelia fašizoidného Slovenského štátu sú dnes premiérovi najbližší koaliční spojenci a v radoch vlastnej strany má poslanca, ktorý na počesť Jozefa Tisa pripravil celý oslavný zborník. Aj preto si dovolím zakončiť tento článok osobnou poznámkou: Vážený pán premiér, milý Robert! Kedysi som ťa poznal ako mladého a čestného poslanca, o ktorého zásadách sa nedalo pochybovať. Spomeň si občas na ne, prestaň robiť hanbu sociálnej demokracii a začni sa správať ako štátnik, ktorý Slovensko spája a ktorý v ňom nevytvára vojnové zóny ako na Balkáne. Ak nedokážeš vtlačiť tejto krajine novú atmosféru a nový politický konsenzus, ak nevyužiješ svoju silu na ukončenie studenej občianskej vojny a namiesto toho budeš neustále vyvolávať iba starých duchov a nových nepriateľov, potom tvoja vláda nebude mať hlbší historický význam, potom nebudeš rozvíjať najlepšie tradície demokratickej ľavice, ale nadväzovať na tie najtemnejšie stránky mečiarizmu a (chráňnásboh) ľudáctva. Zdá sa však, že ty si sa rozhodol, a tak toto už nemusí byť rada, ako skôr pamäť pre časy budúce.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984