Reklama
Reklama

Čo bude s Devínom?

Prírodovedci vravia, že svet je „determinovaný chaos“. Je veľmi rozmanitý a pestrý. Niekoho to teší. Ale iným to zas nevyhovuje. Jedni chceli svet „zdokonaliť“ tak, že počet ľudských rás zredukujú na jednu, z nej vypestujú Nadčloveka a zvyšok pôjde do plynu.
Počet zobrazení: 668
4_2CB-m.jpg

Prírodovedci vravia, že svet je „determinovaný chaos“. Je veľmi rozmanitý a pestrý. Niekoho to teší. Ale iným to zas nevyhovuje. Jedni chceli svet „zdokonaliť“ tak, že počet ľudských rás zredukujú na jednu, z nej vypestujú Nadčloveka a zvyšok pôjde do plynu. Iní snívajú o „zdokonalení“ sveta do podoby Nadprírody, Nadkrajiny, Nadzeme, o zlikvidovaní „divočiny“, ktorú nahradia Supercivilizáciou na svoj obraz v podobe mrakodrapov, už či väčších, či menších. Hlavne, aby sa z nich hojne a rýchlo „sypalo“... „Stůj, noho, posvátná jsou místa, kamkoli kráčíš...“, napísal kedysi Ján Kollár. Aj keď Kollára zásluhou sebavedomých zákonodarcov postupne zatieňujú populárnejšie VIP (Very Important Persons), nezaškodí si ho pripomínať. Mohli by sme jeho citované slová brať aj doslovne – tak, že celá Zem je poklad, ktorý si netreba rozhajdákať. Alebo aj tak, že každé miesto na Zemi má svoju cenu, svoj zmysel. Starí Rimania kedysi užívali pojem genius loci – duch miesta, ktorý prešiel až do našich čias. Nemožno poprieť, že na svete sú miesta, ktoré sú niečím zvláštne, majú svoju „dušu“, vďaka geografii alebo histórii. Miesta, ktoré nemožno ignorovať. Možno sa k nim približovať iba s rešpektom, otvoreným a chápavým srdcom, inak človek skĺzne na úroveň surového barbara. ... někdy kolébka... Jedno z takýchto miest je Devín. Geograficky jedinečná poloha, div prírody. Tu sa stretá pomyselná čiara, vedená hlavnými hrebeňmi Álp a Karpát – horská os Európy s európskou vodnou osou, ktorú predstavuje Dunaj. Viedenská panva úzkym hrdlom, vyplneným malebnými terénnymi vlnkami, porastenými zmiešanou vegetáciou, prechádza do veľkej Dunajskej kotliny. Na sútoku dvoch riek, Moravy s Dunajom, na ostrom západnom prahu Karpatského oblúka sa vypína bralo, ktoré azda nemá páru v geomorfológii a ktorého tvary ťažko vystihnúť inak ako poeticky. Historik Anton Augustín Baník bol uchvátený Devínom a jeho polohou v rámci Európy. Podobne uchvátila táto jedinečná poloha niektorých urbanistov, ktorí sa vo svojich prácach zaoberali regionálnymi vzťahmi v európskych súvislostiach. Ruský historik Oleg Nikolajevič Trubačov, autor jedinečných úvah o pôvode a minulosti Slovanov, spomína ich prítomnosť v Dunajskej kotline už napríklad v 2. až 3. storočí a pripisuje riekam Dunaju a Morave, ktoré sa práve pod Devínom stretajú, mimoriadny význam. Archeológovia vravia o prítomnosti osídlenia na Devíne v časoch Keltov, ba ešte skôr, už v eneolite. Že toto miesto bolo významné napr. v antike, svedčí priamo pod Devínom, ale na rakúskom území, veľké rímske mesto Gerulata, kde možno obdivovať nielen odhalené pozostatky, ale aj mimoriadnu starostlivosť, ktorú Rakúšania venujú jeho obnove, ale aj svojim pamiatkam vôbec. (Mimochodom, tesne za chrbtom Devína, pri Dúbravke, stála rímska villa rustica. ) Slávu Devína v časoch veľkomoravských azda netreba zdôrazňovať. Nemecké internetové stránky WEB Lexikonu pod heslom „Großmähren“ uvádzajú údaj o možnom sídle školy z čias Cyrila a Metoda na Devíne. Fuldské anály a iné pramene hovoria o Devíne ako o „starobylom meste Rastislavovom“. Encyklopédia Magyarország vármegyei... z roku 1903 uvádza údaj o sídle biskupa na Devíne v 10. storočí. Archeologička Tatiana Štefanovičová v súvislosti s Devínom spomína pravdepodobnú prítomnosť kniežacej družiny a rozsiahle osídlenie mimo samotného hradiska. Profesor Alfred Piffl, ktorý robil terénne výskumy v Devíne a snažil sa ho dostať do povedomia Slovákov, má vo svojich zápiskoch poznámku o možnosti, že „máme Rimanov alebo Veľkú Moravu“ napr. aj pod devínskym kostolom. Doteraz nik nemôže s istotou tvrdiť, že Devín je uzavretá, zapečatená história, ktorá nemôže odhaliť nové tajomstvá. Problematika Devína má však oveľa, oveľa rozsiahlejšiu podobu a súvislosti, ako je jeho história. Ide o celkovú kultúru krajinného prostredia a vzťahov v ňom, o schopnosti pohybovať sa v ňom ako homo sapiens so všetkými informáciami, ktoré sú o prírode a kultúrnom dedičstve v 21. storočí k dispozícii. Čo však, ak sa dokážeme pohybovať v našom prostredí iba s buldozérom? Devín a jeho okolie z veľkej časti sú súčasťou chránených území prírody a krajiny. Jednými z nich sú Devínska Kobyla a Devínska lesostep. Prírodný a historický unikát ohrozený developermi Objavila sa snaha v bezprostrednej blízkosti bratislavskej miestnej časti a niekdajšej obce Devín postaviť sídlisko z bytových domov, ktoré by urobilo radikálny prielom do štruktúry osídlenia a prírodného prostredia s dôsledkami v ekológii, sociológii a dopravnej situácii, ako aj v siluete krajiny. Občania Devína a jeho starostka sú proti. Pred dvomi rokmi vyšla kniha „Krajinnoekologické podmienky rozvoja Bratislavy“ (vydavateľstvo Veda, Bratislava), ktorej autormi sú Doc. RNDR. Tatiana Hrnčiarová, CSc. a kolektív z Ústavu krajinnej ekológie SAV. V tejto publikácii na str. 207 je mapa Bratislavy, v ktorej je dotknuté územie (navrhnutého sídliska) označené ako nevhodné pre bytovú výstavbu! Podľa mapy Devína na str. 257 ide o územie s vysokým ekologickým potenciálom. Mapa na stranách 88 a 89 hovorí o tom, že celé dotknuté územie patrí vlastne pod ochranu, Devínska Kobyla je biocentrum nadregionálneho významu. Na nej sú podľa údajov na str. 109 najvýznamnejšie genofondné lokality. Na strane 158 autori varujú pred negatívnymi zásahmi v dôsledku neadekvátnej ekonomickej aktivity v krajine, pretože to môže vyvolať až nevratné procesy. Na strane 227 medzi krajinno-ekologickými opatreniami sa okrem iného uvádza „znižovať urbanistický tlak na výstavbu (...) v tesnom kontakte s chránenými územiami“. Ide o územie v tesnej blízkosti prírodnej pamiatky Devínska lesostep. Zákon predpisuje v tomto prostredí sa pohybovať len po vyznačených turistických chodníkoch. Máme buldozéry, spôsobilé chodiť iba po turistických značkách? Okrem toho ide o územie v ochrannom pásme národnej kultúrnej pamiatky Devínsky hrad. Stanoviská odborníkov sú jasné. Niet o čom debatovať. Do dotknutého územia bytová výstavba nepatrí! Načo je práca vedcov, keď ju spoločnosť nemieni oceniť a rešpektovať? Na celej veci sú pozoruhodné postoje byrokratov na vrcholných pracoviskách štátnej správy – ministerstvách, ktorým podľa všetkého odborné podklady, ako aj postoje občanov a starostky Devína, môžu byť ukradnuté. Plané slovenské „vlastenectvo“ Devín je výrazným dokumentom hodnôt našej krajiny aj histórie, reprezentuje nás pred celou Európou, je svedectvom, že sme nespadli z neba. Podstatou odkazu Veľkej Moravy, Cyrila a Metoda je zásada rovnoprávnosti ľudí, národov a kultúr, bez delenia na privilegované a menejcenné, v tých časoch , mnoho storočí pred novovekom, naozaj revolučná. Okolo Devína sa prehnali zástupy Rimanov a barbarov. Po Mníchove v jeseni 1938 ho pripojili k „Rajchu“ až do konca vojny. Za komunizmu na Devínskej Kobyle vybudovali vojenskú základňu. Ale ani predošlé storočia, ani nacisti a komunisti tak neublížili Devínu a nenarušili jeho jedinečnú krajinu, ako sú vstave rozliční, navzájom prepletení barbari 21. storočia, ktorí sa od tých antických odlišujú iba tým, že ovládajú počítače. Je otázne, či Slovensku viac pomôže okato sa biť do pŕs, predvádzať sa svalnatými rečami, vyhovárať sa na Masaryka, Beneša, „čechoslovákov“, pestovať čechofóbiu, antisemitizmus a národnostné predsudky, alebo vzdelaný prístup k jeho vlastnej histórii, kultúrnemu dedičstvu a krajine s konkrétnym, aktívnym prístupom k záchrane ich hodnôt pred útokmi bezduchej technokracie. Je aktuálne kriticky hodnotiť, čo vedie do slepej uličky a čo vedie k perspektívam a východiskám zo zmätkov a kríz našich čias, čo môže pomôcť nezakomplexovanej prezentácii Slovenska pred Európou a svetom. Hazardovali by Česi s Mikulčicami, Rakúšania s Carnuntom, Maďari s Aquincom a Ostrihomom, Bulhari s Pliskou a Rusi s Kremľom? Tí, čo sa snažia zmeniť krajinu na svoj obraz, aby na nej stavali a čím skôr to predávali, majú svoju vinu, ale len čiastočnú. Väčšiu vinu majú polovzdelaní a ľahostajní byrokrati a konšeli, ale aj projektanti, pre ktorých sú krajina, urbanizmus a architektúra iba vecou odfajknutých úloh. Prípadne kšeftov. Tí, ktorým rozvoj osídlenia živelne uteká medzi prstami, pretože ho vidia iba cez každodenný detail. Bez ohľadu na ďalekosiahle dôsledky, ktoré ich rozhodovanie môže mať. Ale aj médiá, ktoré sa síce múdro tvária, ale ktorým ide iba o bičovanie zmyslov a odborná stránka prebiehajúcich procesov je pre nich španielskou dedinou. O to väčšia je zodpovednosť občana, jeho kritický prístup, záujem o veci verejné a osobná statočnosť. Čo povedať o „občanovi“, ktorý rezignuje, povie si, že škoda energie, pretože „hore už rozhodli“ a sú to veci, ktoré už siahajú za môj plot. Podporuje ho v tom aj podvedomý spoločenský tlak: „nerozlišuj medzi dobrom a zlom, ale medzi väčším a menším pohodlím, väčším alebo menším materiálnym ziskom“. ... nyní národu mého rakev Prvého augusta v Bratislave na Palisádach prebehla demonštrácia proti deformácii krajiny okolo Devína. Občan teda nie je celkom prispatý a pričupený. Mnohí v našich odborných kruhoch i vo svete známi urbanisti upozorňujú na krízu veľkomiest v dnešnom svete. Stali sa „krajinožrútmi“. Ich priestorový boom pripomína bujnenie nádorov. Je aj dnešný v podstate nekontrolovaný a živelný vývin Bratislavy obrazom týchto tendencií? Stačí spomenúť hroziaci kolaps dopravy. (Možno, že naostatok benzín bude zadarmo a múdri konšeli vynájdu rozťahovacie ulice.) Darmo sa niektorí vlastenci rozohňujú za abstraktnú metropolitnú Bratislavu bez kritického pohľadu na to, kam jej vývin smeruje. Bratislava sa vyľudňuje smerom na Záhorie, Žitný Ostrov, do Wolfsthalu a Rajky, atď. Darmo sa „starší“ Bratislavčania rozhorčujú nad tým, že demografické a sociálno-ekonomické diery Bratislavy plátajú východniari. Už sa možno stretnúť s názormi, že východniari sú iba prvá vlna, po nich bude nasledovať príval z Orientu a vôbec z tretieho sveta. Dnešné masovo budované komplexy mnohomiliónových bytových domov budú možno zívať prázdnotou alebo azda aspoň čiastočne dostanú nádych rentability tým, že ich budú využívať mnohopočetné rodiny prisťahované z východu a juhu našej modrej planéty, pre ktoré obrovské priestory týchto bytov budú svojimi rozmermi akurát adekvátne. Takéto scenáre, prirodzene, dnešných developerov, byrokratov a konšelov nemusia zaujímať. Oni už vtedy na svojich miestach nebudú a budú si užívať ovocie svojej práce, ktorú vykonali pre celú spoločnosť. Kto si myslí, že hore načrtnutý scenár zaváňa rasizmom, je to jeho problém. Je známe, že národy tretieho sveta majú podstatne hlbší vzťah k prírode a jej hodnotám ako Európania. Možno uvedený scenár bude nakoniec záchranou Bratislavy. Ale v prípade Devína by mohol vývin ešte skôr, v zmysle dnešných tendencií, smerovať aj k scenáru, kde možno ešte raz citovať Jána Kollára: „...někdy kolébka, nyní národu mého rakev.“ Autor je architekt – urbanista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama