Zníženie odvodov platy nezvýši
Úsilie zamestnávateľov o zníženie odvodov zo mzdy na zdravotné a sociálne poistenie má už veľmi dlhú históriu. Reprezentanti firemnej sféry už dlho upozorňujú na to, že odvody sú na Slovensku vysoké, opakujú, že patríme ku krajinám s vysokým daňovým a odvodovým zaťažením, že z každej koruny odvádzame viac ako 50 halierov štátu. Celé toto úsilie má viacero podôb, či už išlo o kampaň, aby sme sa vyznali vo výplatných páskach, projekty o výhodnosti práce na živnosť, či jednoduché prepočty pri propagácii tzv. dňa daňovej slobody. A napriek tomu, že odvodové zaťaženie sa najviac dotýka zamestnávateľov, zatiahnutí sú do toho hlavne zamestnanci. A s jediným cieľom – zamestnávatelia sa usilujú vyprovokovať ich, aby bojovali akože za svoje, v skutočnosti však za firemné záujmy. Fiktívnych päť miliónov Zamestnávateľské organizácie sa na prelome júla a augusta rozhodli využiť tzv. uhorkovú sezónu a zasa začali masírovať verejnú mienku, aby podporili klímu na znižovanie odvodov ďalším prepočtom. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) prišla s výpočtom výhodnosti práce na živnosť a práce v „jednoosobovej“ spol. s r. o. Podľa jej výpočtov zarobí živnostník za celý aktívny život o 39 percent viac ako zamestnanec, majiteľ jednoosobovej spol. s r. o. zarobí o 32 percent viac. V prepočte niečo vyše päť miliónov korún navyše, ktoré zostávajú živnostníkovi a 4,1 milióna v prípade spol. s r.o. Predpokladom na tieto výpočty pritom je, že živnostník odvádza minimálnu výšku odvodov a majiteľ spol. s r. o. neplatí nijaké. Z toho jasne vyplýva, že budú mať len minimálny, alebo dokonca nijaký dôchodok. Podľa PAS by si preto mali sporiť na dôchodok tak, že budú investovať presne 801 korún v prípade živnostníka a 1 348 korún v prípade majiteľa spol. s r. o. mesačne na akciových trhoch počas 40 rokov aktívneho života. To by im malo zaručiť primeraný dôchodok v starobe. Tieto úspory by sa mali zhodnocovať 5,8 percenta ročne. Toto číslo pochádza z analýzy London Bussines School, a je to vlastne priemerné zhodnotenie úspor na svetových akciových trhoch od roku 1900 – 2007. Je to naozaj vysoké číslo a s veľkou pravdepodobnosťou neodráža realitu najbližších 40 rokov. A aj keby odrážalo, väčšina živnostníkov si na dôchodok beztak nesporí a uprednostňujú súčasnú spotrebu pred budúcou. V titulkoch sa však päťmiliónový zárobok pre živnostníka navyše vynímal dobre a asi aj splnil svoj účel. Súčasní malí živnostníci sa potešili, v akej sú výhode oproti zamestnaným a zamestnaní možno začali rozmýšľať, ako sa k potenciálnym 39-im percentám navyše dostať. Ďalšie zneužívanie zamestnancov A presne o to išlo – znova trochu „nalomiť“ verejnú mienku, poštekliť zamestnancov, nech sa aj oni ozývajú, že nechcú platiť také veľké odvody. Nech má každý pocit, že štátu toľko nepatrí, že jednotlivec by vedel svoje prostriedky využiť lepšie, ako keď ich spravuje štát. Za všetky ešte spomeniem jeden príklad zamestnávateľskeho masírovania mozgov. S podobným zámerom ako minulý týždeň PAS, prišla nedávno pre zmenu Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) s projektom „Výplatná páska“. Ten má iba jediný cieľ, a to poukázať práve na celkovú výšku odvodov, ktorú odvádza zamestnávateľ spolu so zamestnancom štátu. Niečo ako výšku „superhrubej“ mzdy tak môže zamestnanec uvidieť na svojej výplatnej páske. Cieľom projektu je informovať, koľko stojí jeden zamestnanec zamestnávateľa. Efektom projektu je, samozrejme, jediné – nahnevaný zamestnanec. Veď keď na výplatnej páske vidí takmer dvojnásobnú sumu oproti tomu, čo v skutočnosti dostane, určite ho to naštve a aj on bude chcieť znížiť odvody. Zamestnávateľom však pritom nejde o nič iné, ako o snahu znížiť si vlastné výdavky na mzdy, lebo je nad slnko jasnejšie, že z potenciálneho zníženia odvodov by zamestnanec nemal nič. Ten by si stále platil svoju menšiu časť odvodov a časť znížených odvodov by si mohli do zisku premietnuť len zamestnávatelia. Na tejto systematickej a dlhodobej kampani je najhoršie to, že ju podporujú médiá. A číslami, ktoré zverejňujú, sa oháňajú nielen zamestnávateľské organizácie, ale aj politici a ďalší, ktorým sa to hodí. Navyše, práca na živnosť nepochybne niekomu vyhovuje (hoci prioritne by mala byť vykonávaná v normálnom pracovnom pomere) a niekoho k nej zasa donútia. Zamestnancom chýbajú odbory Tento problém však nevyriešila ani novela Zákonníka práce, pretože ak sa na takéto praktiky nesťažujú „živnostníci“, ktorí sú vlastne zamestnancami, je paragraf o definícii závislej práce takmer neúčinný. Počet živnostníkov sa navyše každý rok zvyšuje. Kým v roku 2006 bolo na Slovensku približne 212-tisíc živnostníkov, ktorí nezamestnávali nijakú osobu, ich počet sa v roku 2006 zvýšil na 227-tisíc. O čo teda v tejto zamestnávateľskej kampani ide? Predovšetkým o zníženie odvodov. Ale prostriedky, aké na presviedčanie používajú, sú zavádzajúce. Zverejnené čísla o výhodnosti práce na živnosť môžu potenciálne zvýšiť záujem o takýto druh práce, znížiť tak príjmy Sociálnej poisťovne, ale čo je horšie, ohroziť budúcnosť živnostníkov, a to v čase ich odchodu do dôchodku. Zatiaľ sa totiž nijaká organizácia nezaoberala napríklad informačnou kampaňou na vysvetlenie, prečo nie je vhodné platiť minimálne výšky odvodov. Preto by sa zamestnávatelia mali radšej tešiť z nízkej úrovne miezd a slabej organizovanosti zamestnancov v odboroch alebo zamestnaneckých radách, a nie masírovať verejnú mienku, aby sa priklonila k znižovaniu odvodov. Tie sú aj tak v absolútnom vyjadrení oveľa nižšie ako vo iných krajinách. A zamestnávatelia by mali byť radi, že ich zamestnávateľské náklady na mzdy sú stále jedny z najnižších v EÚ a že na Slovensku budú zamestnanci sotva štrajkovať. A aj pre svoju neorganizovanosť u nás ťahajú stále za kratší koniec a ešte sú aj ľahko ovplyvniteľní jednoduchými číslami zamestnávateľov. Autorka je novinárka a študentka na Ekonomickej univerzite
