Bohovia (ne)musia byť šialení

Xixao a jeho staršia sestra, dvaja hrdinovia jedného filmu, mi kedysi opäť raz ukázali, čo je to relativita. Títo dvaja malí Krováci v jednej scéne spadli do cisterny nákladného auta, v ktorej bolo niekoľko hektolitrov vody.
Počet zobrazení: 1051

Xixao a jeho staršia sestra, dvaja hrdinovia jedného filmu, mi kedysi opäť raz ukázali, čo je to relativita. Títo dvaja malí Krováci v jednej scéne spadli do cisterny nákladného auta, v ktorej bolo niekoľko hektolitrov vody. Filmový rozprávač komentoval ich správanie slovami, že im nikdy ani nenapadlo, že na svete jej môže byť až tak veľa. Ako obyvatelia púšte sa totiž nikdy nestretli s povrchovou vodou. Celý výjav bol vtipný, ale aj zarážajúci zároveň. Až neskôr som sa dozvedel, že viac ako miliarda ľudí nemá prístup k pitnej vode. Pretože väčšinou to nie sú nijakí obyvatelia púšte, ktorí si ju dokážu získať pre našinca kadejakými podivnými spôsobmi, zomierajú bežne na dehydratáciu a rôzne choroby. A viac než dvojnásobok ľudí, čo už predstavuje takmer tretinu obyvateľov planéty, nemá dostatok vody na hygienu. Opäť to znamená choroby a smrť. Priemerný Slovák jej minie denne 120 litrov – pitnej, pretože používanie tej úžitkovej by si vraj vyžadovalo príliš nákladné úpravy. Asi 32 litrov z tohto objemu sa spláchne v záchode. Neviem, ako by si s týmito faktami poradil Xixao, ale pre mňa je to nepochopiteľné – jednoducho už za hranicami relativity, či toho, čo si pod ňou ja predstavujem. Pritom vzťah ľudstva k vode úžasne dokumentuje to, ako sa menila jeho predstava o sebe a svete. Dlhé obdobie dejín bola voda božstvom – hrozivým a ničiacim, ale zároveň životodarným, a človek bol súčasťou sveta. Neskôr sa z nej pre väčšinu ľudí stala – vec, síce potrebná, ale samozrejmá. Občas, najmä v lete, jej bolo málo a inokedy, počas záplav, zase priveľa. Túto jej nepoddajnosť sa snažila zlomiť veda a snaha vedcov vrcholila v minulom storočí mamutími projektmi v podobe obrovských hrádzí a odkláňania korýt veľtokov. Voda mala slúžiť a istý čas to aj robila. Lenže zrazu sa ukazovalo, že sa objavujú vedľajšie účinky. Namiesto úžitku tu boli obrovské škody. Vysychajúce oblasti, kontaminovaná pôda a k tomu nárazové záplavy. Človek mal byť pánom sveta. Ale viac než o tom, že svet ovláda, sa dá hovoriť, že ho ničí. Nešetrné štátne zásahy, prešľapy a zároveň plytvanie vodou mala vyriešiť privatizácia. Z vody sa stala komodita a z pána sveta spotrebiteľ. Okrem rastúcich cien sa však veľa nezmenilo. Výsledok tohto vývoja je viac ako čudný. Človek patriaci k tej šťastnej, bohatšej časti sveta sedí na brehu rieky – takej špinavej, že mu ani nenapadne kúpať sa v nej, nieto sa z nej napiť. A pije vodu. Z PET-fľaše, ktorú zahodí do najbližšieho odpadkového koša, ale trebárs aj niekde na brehu. Jej odpratanie prispeje k ďalšiemu znečisteniu. Spotrebiteľ, pán sveta a člen kultúry vedy a rozumu. Film, v ktorom vystupuje Xixao, sa volá Bohovia musia byť šialení. Je to komédia a jedným z komických prvkov je aj predstava Krovákov žijúcich bez kontaktu s civilizáciou, mysliacich si, že jej občasné zásahy do ich života sú výsledkom činnosti bohov. Aj tento humor je však relatívny, pretože naša kultúra sa pri stretnutiach s tými „primitívnymi“ často stavia do pozície bohov. Rovnako ako voči svetu – s PET-fľašou v ruke na brehu znečistenej rieky. slovenský boh, pán sveta a spotrebiteľ, si možno povie, že má svojich 120 litrov denne a je v pohodičke, pohode... ale bohovia predsa nemusia byť šialení.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984