Moc, prachy a zábava. Športu zdar!

Vlajky vlajú. Bubny víria. Hrajú sa národné hymny a ich tónom sa vzdáva česť. Vo vzduchu počuť slová o zápasoch, súperoch, potrebe víťazstva, útokoch na najvyššie méty, hrdosti a neprijateľnosti porážky.
Počet zobrazení: 1297

Vlajky vlajú. Bubny víria. Hrajú sa národné hymny a ich tónom sa vzdáva česť. Vo vzduchu počuť slová o zápasoch, súperoch, potrebe víťazstva, útokoch na najvyššie méty, hrdosti a neprijateľnosti porážky. Z krajín odchádzajú výpravy odeté v národných farbách, ich (ne)úspech sledujú celé národy a považujú ho za personifikáciu vlastného osudu. Rodia sa noví národní hrdinovia i národné sklamania. A, ako to už býva, na vybičovaných národných vášňach opäť niekto zarobí. Skrátka, olympiáda. Možno je to trochu hyperbola, skreslenie. Zakrýva fakt, že pre drvivú väčšinu športovcov sú olympijské hry vyvrcholením ich osobných ambícií a snáh (niekedy, hojne, dokonca viac ako je to slušné a dovolené, podporených výdobytkami modernej medicínskej chémie). Zakrýva fakt, že myšlienka, pre ktorú boli obnovené olympijské hry, bola vznešená – mierové, priateľské športové zápolenie namiesto vojen. No ak si olympiádu očistíme od individuálnej a historicko-ideovej vrstvy a dostaneme sa na jej nahé jadro, zistíme že je koniec koncov iba odrazom nášho globalizovaného sveta zmietaného politickými a ekonomickými záujmami. Olympiáda je politika. Vždy bola. Mníchov, Moskva, Los Angeles, Peking, ale aj mnohé ďalšie – režim usporiadateľskej krajiny ju využíval na politické ciele, rovnako tak jeho spojenci a nepriatelia. Ako to už v politike býva, aj tu sa dajú nájsť zriedkavé príklady etikou motivovaných postojov, ale aj (omnoho častejšie) snaha ošetriť si sebecké politické záujmy či materiálny profit. Platí to pre štátnikov, ktorí sa za každých okolností radi pripoja k skupinovej fotke z otváracieho ceremoniálu i moralizujúcich kritikov. Olympiáda je biznis. Popri všetkých tých národných farbách a symboloch svieti aj reklamami firiem – športové oblečenie, autá, hodinky... Všetko, na čo by sa mohol globálny spotrebiteľ nachytať. Vyhrotené vášne bývajú často dobrou príležitosťou poriadne zarobiť. Olympiáda je masová šou. Spája vybičované emócie, starostlivo pripravený scenár a v podstate pasívneho diváka (ak si odmyslíme povzbudzovanie, pokrikovanie nadávok, tlieskanie, hrozenie, vyskakovanie a prežúvanie pukancov) od ktorého sa chce jediné – aby uveril, že jeho osobné šťastie závisí nejako od toho, čo sa deje na závodisku. Takže: športu zdar! A ak vám popri zdravom športe, pri ktorom z hlavy ľahšie vyfučia hlúposti, ostane trochu času, pozrite si pokojne hoc aj olympijské hry. Tie výkony naozaj často stoja za to. Len im nesadnite na lep.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984