Ešte o cisárovi Františkovi Jozefovi

Počet zobrazení: 4090

Starí Egypťania, ktorí verili v posmrtný život svojich predkov, si uctievali aj bohyňu Maat. Ona totiž dbala na zachovanie ich pamiatky. Bola to žena ozdobená pštrosím perom vo vlasoch, ktoré vraj pri poslednom súde kládla na misku váh. Ak srdce nebožtíka pri vážení neuspelo s váhou peria a prevážili zlé skutky, jeho duša skončila svoju púť a bola pohltená „božskou požieračkou duší“ ,Amemaitou. Európske národy si takúto vieru neosvojili, majú svoju vlastnú „požieračku duchov“ – históriu. Spomeňme si, koľko mien už kvôli jej nepozornosti upadlo do zabudnutia. Je to už stará dáma, rada si aj zdriemne a vtedy sa vždy nájde niekto, kto využije jej driemoty na to, aby premiestňoval figúrky na mape dejín podľa vlastných predstáv. Tak je to aj s postavou cisára Františka a rodu Habsburgovcov. Raz sú na výslní, inokedy ich presunú do prítmia. Aj tak si však myslím, že Ferdinand Vrábel urobil dobre, keď nám na stránkach Slova pripomenul sté výročie od úmrtia tohto staručkého mocnára. Je už len na nás, či si na  neho spomenieme v deň jeho narodenia, úmrtia alebo pohrebu. Čitateľov Slova a milovníkov histórie by mohlo preto zaujímať aj to, ako prebiehali posledné chvíle pohrebného ceremoniálu, než zmizla jeho rakva za bránou Kapucínskeho kostola vo Viedni, ako nám ich opísal francúzsky historik a literát Bernard Michel vo svojich písomnostiach:

Ceremoniár zabúchal na bránu kostola a spoza nej sa ozval hlas:
– Kto sa dožaduje vstupu?
– Jeho veličenstvo cisár Rakúsky, kráľ Uhorský...
– Takého nepoznám. Kto sa dožaduje vstupu?
– Cisár František Jozef, apoštolský kráľ, Uhorský kráľ, Český kráľ, kráľ Jeruzalemu, veľkoknieža Sedmihradska...
– Takého nepoznám. Kto sa dožaduje vstupu?
– Som František Jozef, úbohý hriešnik a úpenlivo prosím o milosť Božiu.
– Vstúpte, ozvalo sa spoza brány a dvere sa otvorili.

Nezabrali tituly ani vyznamenania, ale obyčajná prosba o prijatie na onen svet obyčajného smrteľníka. Toto sa stalo 31. novembra 1916 a tak nám to opísal Bernard Michel. Takto mi to ostalo nadlho v pamäti. 

Mám pred sebou posledné číslo časopisu Historická revue, ktorú vydáva Slovenský archeologický a historický inštitút – SAHI. Aj v tomto časopise je veľa zaujímavých  materiálov o živote Františka Jozefa, z jeho súkromia i pôsobenia na tróne. Veď  bol nielen monarcha, ale aj vojak a úradník, ktorému sa ako obyčajnému človeku tiež nevyhýbali rodinné tragédie a problémy. Vo svojich krajinách bol považovaný za „mierotvorcu“, aj keď viedol mnohé vojny. Tá posledná znamenala koniec dynastie Habsburgovcov. Napriek tomu ho viackrát kandidovali na Nobelovu cenu. Zaujala ma jedna z jeho myšlienok, zverejnených v tomto časopise: „Mojou úlohou je chrániť moje národy pred ich politikmi.“ Nepodarilo sa mu to, tak ako sa mu nepodarilo mnoho iných vecí. Kto z nás by si však neprial, aby sa to podarilo niekomu v dnešných časoch, aby nás uchránil pred politikmi, ktorí nemajú v politike čo hľadať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984