Slovák maďarským hrdinom roku 1956?

Počet zobrazení: 7033

Ťažko sa hľadá nadpis k tomuto článku. Pretože ani dnes nevieme, čo bol ten zhluk udalostí  v Maďarsku pred 60 rokmi – bola to kontrarevolúcia, revolúcia, povstanie alebo len „maďarské udalosti“, ako to v tom čase, ale aj dlhé roky po októbri 1956 nazývala dobová tlač i ostatné komunikačné prostriedky. A aj dnes v Maďarsku sa verejní činitelia asi nevedia na správnom názve zhodnúť. Preto je ťažké povedať, či hrdina októbrových dní 1956 dní bol hrdinom revolúcie, povstania alebo len udalostí. Faktom je, že bol veriaci komunista, vojak, ba dokonca možno aj Slovák. Áno, hovorím o  maďarskom ministrovi národnej obrany v tretej vláde Imre Nagya, o Pálovi (alebo Pavlovi?) Maléterovi.

pal_maleter_cc.jpgNarodil sa v roku 1917 v Prešove v evanjelickej intelektuálnej rodine. Otec bol riaditeľom Prešovského evanjelického lýcea, ktoré navštevoval i jeho syn. Po skončení odišiel na štúdiá medicíny na Karlovu univerzitu do Prahy. Tam sa podieľal na študentských nepokojoch a demonštráciách, v dôsledku čoho  opustil Prahu a už v novembri roku 1938 chcel pokračovať v Budapešti v začatom štúdiu medicíny. Údajne pre finančné ťažkosti odišiel zo štúdií, dobrovoľne sa v roku 1939 prihlásil do armády a neskôr navštevoval prestížnu budapeštiansku vojenskú Ludvik akadémiu. K vojsku sa vraj hlásil aj preto, aby získal ľahšie maďarské občianstvo.

Ako dôstojník v roku 1940 slúžil v Košiciach. V roku 1944 sa dostal do zajatia na východnom fronte, kde sa hneď prihlásil k bojom na strane sovietov a bojoval i na strane partizánov v Sedmohradsku. V roku 1945 vstúpil do vtedajšej Maďarskej komunistickej strany. Jeho vojenská kariéra bola príkladná, veď už na jar 1956 ho povýšili do hodnosti plukovníka.

Povstanie ho zastihlo vo vysokej funkcii veliteľa  Hradnej posádky. Vývoj v Budapešti nebol jednoduchý. Ministerstvo ho poslalo do Kilianových kasární v Budapešti robiť poriadok, nakoľko sa v ich okolí, ale aj medzi vojakmi začali ozbrojené nepokoje. Faktom ostáva, že plukovník Maléter zakrátko prešiel na opačnú stranu a Kilianove kasárne sa stali symbolickým miestom odporu.

Dňa 1. novembra 1956  bol plukovník Maléter vymenovaný za námestníka ministra , 2. novembra za ministra obrany a súčasne ho povýšili do hodnosti generálmajora.

O dva dni neskôr odišiel vyjednávať do štábu sovietskych vojsk umiestnených v Maďarsku. Spolupracovníci ho od tohto odhovárali, ale on bol presvedčený, že i v tejto zložitej situácii treba rokovať. Po príchode na miesto ho okamžite zatkli a do rúk maďarských orgánov ho vydali až v januári 1957.

Po potlačení povstania ho o rok neskôr súdili a odsúdili na trest smrti, ktorý bol 16. júna 1958 aj vykonaný. Spolu s ním bol v tento deň popravili aj predsedu vlády Imre Nagya. Pochovali ich na mieste popravy, neskôr pod falošnými menami  na Novom verejnom cintoríne v neoznačenom hrobe.

Bol to pokrokový vojak. Žiadal uznanie vlády Imre Nagya, bol proti reštaurácii predvojnového hortyovského režimu v akejkoľvek forme, chcel, aby sa splnili požiadavky študentov, ktorými sa povstanie začalo, ba dokonca mal v úmysle presadiť, aby padlým bol priznaný štatút bojovníkov za slobodu. A, samozrejme, žiadal odchod sovietskych vojsk.

V uliciach najmä Budapešti vypukol teror. Na kandelábroch viseli komunisti a príslušníci tajnej polície. Sovietske tanky boli z miest stiahnuté, neskôr na ozvanie robotnícko-roľníckej vlády Jánosa Kádára z rozhodnutia Moskvy sa do ulíc vrátili. Boje trvali až takmer do polovice novembra. Zomrelo niekoľko tisíc ľudí na oboch stranách. Cez otvorené hranice ušlo do zahraničia viac ako 200 tisíc Maďarov. Po potlačení nepokojov boli desiatky ľudí súdených a odsúdených. Medzi nimi i Maléter Pál, vojak, ktorého korene sú na Slovensku. Bude raz mať pamätnú tabuľu i v Prešov?

Na snímke: Pál Maléter, Creative Commonos

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984