Nepál – demokratický a federatívny?
Voľba maoistického lídra za prvého premiéra demokratického a republikánskeho Nepálu završuje prvú fázu transformácie zaostalej himalájskej krajiny. Po inštitucionálnych reformách však budú musieť nasledovať politické – inak sa môže krehký pokoj v krajine opäť rozbiť. Minulý týždeň zvolilo Ústavné zhromaždenie za prvého premiéra Federálnej demokratickej republiky Nepál lídra Komunistickej strany Nepálu (maoistickej) Pushpa Kamal Dahal Prachanda. Víťazstvo nad rivalom z Nepálskeho kongresu mu zabezpečila dohoda medzi jeho vlastnými maoistami a regionálnou stranou Madhesi Jahadhikar Forum (MJF), ako aj podpora niekoľkých menších strán. Zvolenie znamená prakticky koniec inštitucionálnej premeny krajiny – dedičná monarchia, ktorú sa kráľ pokúsil v období 2002 – 2005 s podporou armády riadiť ako diktátorský režim, sa zmenila po dlhých politických vyjednávaniach, slobodných voľbách a referende o osude monarchie na federálnu republiku. Po víťazných voľbách začiatkom roka získali maoisti 40 percent kresiel v Ústavnom zhromaždení. Pre získanie väčšiny vytvorili koalíciu s MJF a práve udržanie tejto koalície bude pravdepodobne kľúčom k stabilite vlády, keďže podpora menších politických strán nestačí a Nepálsky Kongres sa zatiaľ stavia do pozície tvrdej opozície. MJF je regionálna strana, ktorá žiada vytvorenie autonómneho regiónu Madhes, ktorý sa rozprestiera na úrodnom, nížinnom juhu krajiny a kultúrou sa približuje viac susednej Indii než hornatému zvyšku Nepálu. Ešte začiatkom minulého roka prebiehali medzi MJS a dočasnou vládou, ale aj aktivistami strany a maoistami, ozbrojené zrážky. Pre novú vládu preto bude výzvou zvládnutie federalizácie krajiny tak, aby sa naplnili regionálne požiadavky juhu krajiny, no súčasne sa uchovala jej jednota. Druhou výzvou je rozpustenie štruktúr vytvorených počas občianskej vojny. Maoisti už začali rušiť svoje autonómne provinčné vlády a vlastné kádre zapájať do štátnej správy. Ohlásili zrušenie paravojenskej štruktúry svojej Mladej komunistickej ligy a zaviazali sa k postupnej integrácii Ľudovej oslobodzovacej armády s Nepálskou armádou. Integrácia ozbrojených síl však bude vyžadovať aj kompromisy a adekvátne alternatívy pre prepustených. Premiér bude musieť zároveň udržiavať kontrolu nad vlastnou stranou. Nevyhnutné kompromisy s partnermi vyvolajú u maoistov bezpochyby rozpory – radikálnejšie skupiny si budú myslieť, že sa obetuje príliš veľa, ďalší si zas budú brániť vlastné postavenie. Zmierenie radikálnej ideológie a revolučných politických požiadaviek s omnoho menej jednoznačnou realitou každodennej politiky bude pre nepálskych maoistov ťažkou vnútornou výzvou. Plnenie týchto úloh by mu výrazne uľahčilo, ak by si vláda udržala širokú podporu. Demokratizácia krajiny a vytvorenie republiky je len prvým krokom, nasledovať musí oveľa komplikovanejšie napĺňanie sociálnych a ekonomických očakávaní. Pozemková reforma môže znížiť chudobu na vidieku, Himaláje robia z Nepálu, ak sa mu podarí udržať pokoj, atraktívnu oblasť pre turistický priemysel, nevyhnutný však bude aj rozvoj priemyslu. Väčšinu dôležitejších aktivít však kontroluje zahraničný kapitál, napríklad zo susednej Indie. A tu bude hľadanie kompromisov pre Prachandovu vládu mimoriadne delikátnou záležitosťou. Aj preto, že vláda v Dillí už niekoľkokrát ukázala, že región Južnej Ázie považuje za svoju bezprostrednú „sféru vplyvu“ a svoje politické a ekonomické záujmy je rozhodnutá brániť. Pushpa Kamal Dahal, známy pod menom Prachanda, má 54 rokov a narodil sa v poľ-nohospodárskej rodine v regióne Pokhara. Za vzdelaním neskôr odišiel do hlavného mesta Káthmandú, kde získal diplom z poľnohospodárstva. Ku komunistickému hnutiu sa pridal v roku 1971. S niekoľkými priateľmi založil v roku 1974 marxistickú vzdelávaciu skupinu. Postupne sa prepracovával straníckou hierarchiou, až sa stal v roku 1995 generálnym tajomníkom maoistov a v roku 2000 predsedom Komunistickej strany Nepálu (maoistickej). Tá už v tom čase, od roku 1996, viedla proti vláde ozbrojený boj. Aj preto sa musel 25 rokov (1980 až 2005) ukrývať.
