Posadnutosť veľkými autami
Je to hrozné, v akých nehostinných podmienkach musia žiť ľudia, ktorých možno stretávať najmä vo veľkých slovenských mestách. Určite tam nebývajú, ale denne dochádzajú z vysokých a ťažko prístupných hôr, kam a odkiaľ ani poriadne cesty nevedú. Štát vráža obrovské miliardy do výstavby diaľnic, ale nedokáže pre týchto chudákov postaviť aspoň jednoduché asfaltové cesty. Nečudo, že žijúc v takých podmienkach musia sa títo ľudia prísť do veľkých miest odreagovať, a preto najčastejšie mieria do nákupných centier, butikov a reštaurácií v historických častiach. A koľko prekážok pritom musia prekonať, aby svoje mohutné tátoše mohli niekam zaparkovať. Takto som aj minule hútal, využívajúc výhodu svojej škodovky, s ktorou bez problémov nájdem vhodné parkovacie miesto dakedy dokonca aj v centre Bratislavy, vždy na veľkých parkoviskách nákupných centier. A rozmýšľal som nad neľahkým osudom ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť si obyčajnú octaviu, passat či nejaké iné „normálne“ osobné auto. Tým, ktorí sa prevážajú iba po mestských cestách, po cestách prvej triedy alebo dokonca po diaľniciach, stačia aj takéto autá za prístupnú cenu a s akceptovateľnou spotrebou. Ale práve v Bratislave, Žiline či Nitre vidím, ako pribúdajú veľké terénne autá. Určite sú poriadne drahé a určite majú poriadne veľkú spotrebu, takže aj ich prevádzka vyjde určite na poriadne veľké peniaze. Ja síce tieto autá a ich majiteľov vidím len v centrách miest, na normálnych cestách, ba občas aj v úplne úzkych historických uličkách, ale títo ľudia musia určite žiť niekde úplne inde. Prečo by si inak kupovali takéto autá, keď dostatočné pohodlie a bezpečnosť poskytujú aj autá výrazne menších rozmerov, ktoré sa po mestách pohybujú pohodlne bez toho, aby obmedzovali ich majiteľov a všetkých navôkol? Jeden mladý Talian raz v akomsi rozhovore po roku života na Slovensku povedal, že by tu celý život nemohol žiť. Vysvetlil, že nerozumie mentalite ľudí, ktorých spoločenské postavenie sa porovnáva podľa toho, na akom veľkom aute jazdia. Ani za tie mesiace nedokázal pochopiť našu posadnutosť terénnymi autami, ktoré nikdy nejazdili na náročnejšom teréne, než sú výmole či hrbolce na ceste prvej triedy. Iba žeby mal pravdu Freud, a potom tých mužov za volantom môžeme len ľutovať. Len neviem, veľkosť čoho si takto kompenzujú ženy... Autor je stály spolupracovník Slova
