Indické jadrové problémy
India mala vždy problém zabezpečiť medzinárodnú akceptáciu svojho statusu jadrovej mocnosti. Ukázalo sa to aj v posledných dňoch, keď jej medzinárodný kartel dodávateľov jadrového paliva odmietol schváliť výnimky, o ktorých sa bilaterálne dohodla so Spojenými štátmi. Ešte v júli 2005 podpísala India s USA dohodu o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky. Pre Washington to bol spôsob, ako si zaviazať krajinu ktorá dlho nepatrila medzi jeho spojencov. Z geopolitického hľadiska mohlo byť posilňovanie spolupráce s Dillí chápané aj ako snaha vyvažovať rastúci vplyv Pekingu a vytvoriť si pevnejší základ vplyvu v regióne, než aký mohol poskytnúť stále nestabilnejší Pakistan – čo je mimoriadne dôležité vzhľadom na neistú budúcnosť irackého dobrodružstva a rastúcu moc Iránu v regióne. India mala rovnako veľa dôvodov spolupracovať s mocnosťou, ktorej politiku dovtedy pravidelne kritizovala. Po prvé, hoci sa dohoda týka spolupráce pri civilnom využívaní atómovej energie a obsahuje mnoho mechanizmov, ktoré majú zabrániť jej zneužitiu vo vojenskej oblasti, zo strany USA je de facto uznaním indického jadrového statusu. A to je v zápase Dillí o jeho medzinárodnú akceptáciu výrazný pokrok. V rozhodovaní indických stratégov hral úlohu aj čínsky faktor – konkurencia týchto dvoch krajín v regióne, ale aj na medzinárodnej scéne, je intenzívna a indickú elitu i verejnú mienku prenasleduje predstava, že Čína v nej vyhráva. Preto je vítaná aj pomoc od „imperialistickej superveľmoci“. A nakoniec, dôležité boli aj celkom civilné faktory. Rýchlo rastúca indická ekonomika potrebuje energiu. Krajina však nemá vlastné dodatočné zdroje, ktoré by bola schopná využiť v dostatočnom množstve a dostatočne rýchlo. A tak sa s nádejou pozerá na jadro. Lenže ako sa už v minulosti ukázalo, je ťažké nájsť medzinárodnú podporu pre civilné využitie jadrovej energie a súčasne trvať na tom, že krajina bude naďalej rozvíjať vojenský jadrový potenciál. Súčasťou bilaterálnej indicko-americkej dohody bolo, že Washington zabezpečí súhlas 45-členného klubu krajín, ktoré sú dodávateľmi jadrového paliva a technológií (Nuclear Suppliers Group). India nepodpísala Dohodu o nešírení jadrových zbraní, pretože ju považuje za diskriminačnú (zákaz rozvíjať jadrové zbrane nevyvažuje podľa nej dostatočný záväzok jadrových veľmocí, že sa zbavia svojho jadrového vojenského potenciálu), a tak potrebuje od klubu výnimku, aby mohla byť bilaterálna dohoda naplnená. Na stretnutí vo Viedni koncom minulého týždňa však skupina tieto výnimky odmietla udeliť. Požaduje, aby sa do indicko-americkej dohody včlenili ďalšie záruky, že sa technológie a materiály nezneužijú na vojenské účely. Niektoré kruhy v Dillí podozrievajú Washington z toho, že nehrá veľmi čistú hru. Že sa pod pláštikom výhrad Nuclear Suppliers Group snaží Indiu dotlačiť k tomu, aby akceptovala prísnejšie obmedzenia a kontrolu vojenských aktivít. Ozývajú sa dokonca hlasy, že ak sa bude Washington snažiť opäť dohodu otvoriť, Dillí by malo stiahnuť podpis. Ani v tom prípade sa však nevyhne strategickým dilemám, v ktorých mu vlastníctvo jadrových zbraní zatiaľ ponúka viac otázok ako riešení.
