Ekonomika: Slováci sú optimisti

Hoci slovenská ekonomika v druhom štvrťroku 2008 rástla pomalšie ako v prvom, zostáva jednou z najvýkonnejších v Európskej únii. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny v druhom štvrťroku (podľa Európskeho štatistického úradu, Eurostat) poklesol o 0,2 % na 1,5 %, v útlme sú najväčšie ekonomiky, teda Nemecko, Francúzsko a Taliansko.
Počet zobrazení: 981

Hoci slovenská ekonomika v druhom štvrťroku 2008 rástla pomalšie ako v prvom, zostáva jednou z najvýkonnejších v Európskej únii. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) eurozóny v druhom štvrťroku (podľa Európskeho štatistického úradu, Eurostat) poklesol o 0,2 % na 1,5 %, v útlme sú najväčšie ekonomiky, teda Nemecko, Francúzsko a Taliansko. Tempo rastu HDP na Slovensku dosiahlo 7,6 % (oproti 8,7 % v prvom štvrťroku) a dobrá kondícia ekonomiky sa odzrkadlila aj na raste zamestnanosti. Rast zamestnanosti v druhom štvrťroku 2008 (v medziročnom porovnaní až o 2,9 %) ovplyvnilo najmä stavebníctvo, automobilový a elektrotechnický priemysel, kde pokračoval prílev zahraničných investícií. Kým ešte vlani bolo bez práce na Slovensku 291 900 občanov, v súčasnosti ich počet klesol o viac ako 11-tisíc. Ľudia zvyšujú spotrebu Znížil sa aj počet dlhodobo nezamestnaných a znevýhodnených uchádzačov o prácu, či ľudí vo veku do 25 a nad 50 rokov, ktorí si našli zamestnanie vďaka štátnemu príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť (v roku 2007 štát vyplatil na takto vytvorené pracovné miesta takmer 694 miliónov korún). Do konca tohto roku by, podľa prognózy Štatistického úradu SR, malo byť u nás zhruba 262 000 ľudí bez práce a miera nezamestnanosti by sa mala znížiť z 10,5 % na 9,8 %. Hoci investičný boom má SR už zrejme za sebou, stále sme pre investorov zaujímavou krajinou a možno očakávať prílev zahraničných investícií najmä do odvetví s vyššou pridanou hodnotou, a tým aj vytvorenie nových pracovných miest. V druhom štvrťroku 2008 bolo na Slovensku zamestnaných 2,391 milióna ľudí a do konca roku by sa ich počet mal zvýšiť o 23-tisíc. Ale čo je podstatné, stále viac občanov pociťuje dobré hospodárenie štátu aj vo svojich peňaženkách. Mzdy totiž rástli dvakrát rýchlejšie ako inflácia, priemerná hrubá mzda sa prehupla cez dvadsaťtisíc (20 443 Sk) a do konca roka má presiahnuť 22-tisíc. Podľa štúdie, ktorú každoročne pripravuje spoločnosť Cetelem (finančná spoločnosť špecializujúca sa na poskytovanie spotrebiteľských úverov) vidia obyvatelia Slovenska svoju budúcnosť pozitívne, a preto nemajú strach ani zvyšovať svoju spotrebu. Na otázku, či v tomto roku plánujú zvýšiť svoje výdavky, až 72 % opýtaných odpovedalo kladne. Podľa prieskumu sa chcú zamerať najmä na zlepšenie vlastného bývania, na rekonštrukcie a vybavenie domácnosti (38 %), nábytok (26 %), hobby a cestovanie (37 %). Pritom zadlženosť slovenských domácností dosahuje menej ako desatinu európskeho priemeru. Na domácnosť u nás pripadajú pohľadávky vo výške 368 eur, čo je výrazne menej ako v EÚ priemerných 4 724 eur. Približujeme sa k Západu Z tejto štúdie tiež vyplýva, že v slovenských domácnostiach je naďalej značný priestor na rast trhu s úverovými službami a spotrebiteľský úver je jedným z prostriedkov, ako si dožičiť vyšší štandard – v oblasti vybavenia domácnosti, vzdelávania alebo koníčkov. Nákup na splátky sa aj u nás, tak ako v EÚ, stáva životným štýlom. Aj preto objem spotrebiteľských úverov, ktoré čerpajú obyvatelia Slovenska, stúpa. Lepšia ekonomická úroveň krajiny, rastúce mzdy a zvyšujúca sa spotreba domácnosti sú zasa „vodou na mlyn“ pre spoločnosti poskytujúce nákup na splátky, aby v tejto sfére predkladali čoraz výhodnejšie ponuky. V súčasnosti je Slovensko asi na 63 percentách priemeru životnej úrovne zo všetkých 27 členských krajín Únie vyjadrenej paritou kúpnej sily. Vďaka pokračujúcemu hospodárskemu rastu krajiny, ktorý je stále ešte štvornásobne rýchlejší, ako priemer v EÚ, sa pomaly, ale isto doťahujeme na vyspelé štáty Únie. Kým krajiny eurozóny, medzi ktoré sa v januári zaradíme, smerujú k hospodárskemu útlmu, na Slovensku v najbližších rokoch obavy mať nemusíme. Odborníci sa zhodujú v názore, že vyspelú Európu budeme dobiehať naďalej a udržíme sa na vrchole rebríčka. Ekonomiku totiž podporuje nielen rastúci domáci dopyt, ale i pretrvávajúci záujem zahraničia o slovenské tovary a služby, na čo má vplyv aj ich nižšia cena. Rátať, pochopiteľne, musíme aj s tým, že tento rozdiel sa bude postupne vyrovnávať. Podľa údajov Eurostatu, cenová hladina v prípade tovarov sa u nás pohybuje na 70 % priemeru EÚ a pri službách je rozdiel ešte väčší – naše ceny dosahujú asi 36 % úrovne „starej“ pätnástky. Na strane druhej, vstup do eurozóny bude pre Slovensko podľa medzinárodnej ratingovej agentúry Fitch znamenať ochranu pre prípadnými finančnými otrasmi a menovou krízou. Pozitívny vplyv zavedenia eura na ekonomiku a hospodársku stabilitu krajiny očakáva podľa prieskumu agentúry Focus 54 % občanov Slovenska. Autor je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984