Reklama
Reklama

Boje o výšku minimálnej mzdy

Spory zamestnávateľov a zamestnancov o minimálnej mzde sú opäť na tripartitnom stole. Zamestnávateľské zväzy pritom diskusiu na túto tému využívajú aj na nastoľovanie iných „bolestivých“ problémov. Za všetky možno spomenúť opätovné „nariekanie“ na výšku sociálnych odvodov.
Počet zobrazení: 602

Spory zamestnávateľov a zamestnancov o minimálnej mzde sú opäť na tripartitnom stole. Zamestnávateľské zväzy pritom diskusiu na túto tému využívajú aj na nastoľovanie iných „bolestivých“ problémov. Za všetky možno spomenúť opätovné „nariekanie“ na výšku sociálnych odvodov. Do rokovaní výrazne vstúpila aj vláda, keď premiér Robert Fico vyhlásil, že urobí všetko pre to, aby sa zvýšila na 8 900 korún. A to napriek tomu, že podľa zákona, ktorý schválil jeho kabinet minulý rok, ak sa sociálni partneri nedohodnú, zvýši sa o percento rastu priemernej mzdy. To by znamenalo zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 8 100 na 8 690 korún. Minimálna mzda má motivovať Minimálna mzda zasahuje nielen nízkopríjmové skupiny, ktorých sa priamo dotýka, ale aj ďalšie časti pracovne aktívneho obyvateľstva. Pritom v diskusiách o jej zvýšení takmer zanikajú jasné argumenty, prečo a v akej miere pristupovať k jej zvyšovaniu. Namiesto týchto argumentov sa často hovorí len o tom, či je minimálna mzda potrebná a ako by sa mala určovať. Zaujímavým podnetom je názor odborníkov, že minimálna mzda by mala byť regionálne diferencovaná, prípadne, že jej úroveň by sa mala určovať podľa jednotlivých odvetví v národnom hospodárstve. Určenie minimálnych platov, nech už je akokoľvek konštruované, výrazne zasahuje do ponuky a dopytu po pracovnej sile a preto by nemalo byť len nástrojom mocenských bojov o väčšiu či menšiu sociálnosť vlády. Ak však vychádzame z podmienok na slovenskom pracovnom trhu, určovanie minimálnej mzdy, ako aj jej zvyšovanie má svoje opodstatnenie. Zvýšenie minimálnej mzdy prispieva napríklad k motivácii pracovať pre tých, ktorým sa momentálne viac oplatí poberať rôzne sociálne dávky. Mnoho viacpočetných rodín ešte stále uprednostňuje nezamestnanosť pred zamestnanosťou. Samozrejme, výška minimálnej mzdy sama osebe nedonúti dlhodobo nezamestnaných pracovať, môže však prispieť k motivácii hľadať si prácu. Pre nezamestnaných je preto štátom stanovená minimálna mzda dôležitým faktorom posudzovania výhodnosti práce a preto by mal byť rozdiel medzi maximálnou výškou sociálnych dávok a minimálnou mzdou čo najvyšší. Aby práve ľudia s nízkymi príjmami (či už zamestnaní alebo nezamestnaní) boli viac motivovaní pracovať, ministerstvo financií nedávno oprášilo predstavu o tzv. zamestnaneckom bonuse. Nárok naň by mal mať zamestnaný človek, ktorý odpracoval aspoň šesť mesiacov v roku a jeho plat nebol vyšší ako 9 960 korún (330,6 eura), čo je menej ako nezdaniteľné minimum. Maximálna mesačná výška bonusu má byť 209 korún a bude sa vyplácať po podaní daňového priznania raz ročne. Prvé zamestnanecké bonusy by sa tak mali vyplácať v roku 2010 a ich maximálna výška bude 2 508 korún (pochopiteľne, už v eurách). Tlak na zvýšenie všetkých platov Tento návrh však kritizuje ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, ba aj odborári, čo naznačuje, že prijatie zamestnaneckého bonusu je ešte v nedohľadne. Nakoniec by sa dokonca mohlo stať, že náklady na administratívu pri jeho zavádzaní prevýšia úžitok z neho. Otázne totiž je, či bude mať skutočne taký motivačný úžitok, ak pôjde o pár eur mesačne. Navyše zamestnanecký bonus síce fakticky zvýši minimálnu mzdu, ale pri mechanizme, podľa ktorého sa má vyplácať, nebude možné brať jeho výšku ako súčasť minimálnej mzdy do úvahy. Preto je z pohľadu nezamestnaných a situácie na trhu práce asi lepšie minimálnu mzdu zvýšiť priamo, a nie prostredníctvom zamestnaneckého bonusu, ktorého zavedenie prináša viacero administratívnych zmien pre ľudí s nízkymi zárobkami, ktorí často majú aj nízke vzdelanie a v „úradníčine“ sa nevyznajú. Zvyšovanie minimálnej mzdy sa priamo dotýka zamestnancov a je meradlom toho, o koľko viac ako minimum zarába zamestnaný človek. Jej zvýšenie tento pomer znižuje a pôsobí aj na zvyšovanie ostatných miezd. Ak sa napríklad pozrieme na to, v akom pomere je minimálna mzda oproti priemernej, tak za rok 2007 to bolo 40 percent z 20 126 korún. V medzinárodnom porovnaní je to veľmi podobné číslo ako v Litve, Lotyšsku, Portugalsku alebo Veľkej Británii. Tento priemer je však pre Slovensko značne skresľujúci. Priemernú mzdu totiž nepoberá väčšina Slovákov. Ak sa pozrieme na rozdelenie miezd v národnom hospodárstve, vyše 54 % zarába do 20-tisíc. To by sme zo skúseností mohli nazvať zvyšok Slovenska okrem Bratislavy a okolia. Od 20- do 30-tisíc zarába okolo 28 % zamestnaných a od 30- do 40-tisíc je to sedem percent ľudí. Priemernú mzdu preto ťahá vyššie Bratislava, ale väčšina Slovákov zarába menej. Pre nich má teda zvyšovanie minimálnej mzdy zrejme iný význam ako pre tých, čo pracujú a žijú v hlavnom meste. Najnižšie mzdy, do deväťtisíc, kde spadajú aj obe minimálne mzdy platné v minulom roku, dostávalo v minulom roku približne šesť percent ľudí. Predpokladáme, že väčšina si zvýšením najnižšej možnej mzdy prilepší, relatívne si však najviac pohoršia príjmové skupiny nad 10-tisíc korún. A to, že tento plat nie je na Slovensku nič výnimočné, ukázali aj vyššie spomínané čísla. Rast minimálnej mzdy je žiaduci Rast najnižších miezd tak relatívne zhoršuje príjem zamestnaných, ale zároveň vytvára tlak na rast miezd všeobecne. Ak by napríklad zostal v platnosti mechanizmus, ktorý schválila vláda minulý rok, podľa ktorého sa má minimálna mzda aj bez dohody sociálnych partnerov zvýšiť o rast priemerných platov v predchádzajúcom roku, mohli by o približne rovnaký percentuálny podiel rásť aj ostatné mzdy. Legislatívne zvyšovanie najnižších miezd sa tak prenáša aj na vyššie príjmy. Ďalším argumentom za čo najrazantnejšie zvyšovanie minimálnej mzdy sú príjmy do Sociálnej poisťovne. Odvíja sa od nej aj výška minimálnych odvodov, ktoré stále platí napríklad väčšina živnostníkov. Ich počet sa pritom stále zvyšuje, čím Sociálna poisťovňa stráca. Zvyšovanie minimálnych odvodov tak aspoň čiastočne pláta diery v rozpočte poisťovne. Navrhované zvýšenie minimálnej mzdy teda rozhodne nebude katastrofa, práve naopak, jej zvyšovanie je žiaduce. Asi by sa však vláda mala predsa len viac usilovať o dohodu na tripartitných rokovaniach a menej sa spoliehať na novelizáciu zákona, ktorý sama prijala len pred rokom. Aj keď je v tomto prípade – predovšetkým pre prijatie eura a hrozbu cenových pohybov – pochopiteľné, že účel svätí prostriedky. Minimálna mzda ovplyvňuje nielen zamestnancov s najnižšími príjmami, ale aj nezamestnaných a pracujúcich za vyššie než minimálne mzdy, ako aj štátne príjmy. Mechanizmus jej zvyšovania by mal byť vopred dohodnutý a sociálni partneri by mali k jeho zvyšovaniu pristupovať s trošku väčšou vážnosťou, akú predvádzajú v súčasnosti. Autorka je ekonomická novinárka

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama
skvelydarcek.sk

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama