Reklama
Reklama

Ideál: aktívna staroba

K otázkam budúcnosti starších ľudí
Počet zobrazení: 4340

Pojmy: „starý človek“, „starobný dôchodca“ – prísnejšie vzaté – nevystihujú správne podstatu života skupiny obyvateľstva tradične v Európe chápaných nad 60, 62, 65 či 70 rokov. Ani demografi nejako zvlášť správnejšie nehovoria o tejto skupine obyvateľstva, keď ju označujú ako „obyvateľstvo v postproduktívnom veku“.

V skutočnosti ide o skupinu obyvateľstva, v ktorej len časť je naozaj „starých“. To sú tí, čo skutočne už nemajú vitalitu. Väčšinu času sedia alebo ležia doma, sledujú len rozhlas a televíziu, trochu čítajú noviny, časopisy, knihy a často pri týchto činnostiach zaspávajú. Mnohí z nich takto prípadne už žijú len v opatrovateľských centrách, v domovoch dôchodcov, v penziónoch a v nemocničných oddeleniach pre dlhodobo chorých. Usadlý život sa stáva aj nudným. To možno označiť už ozaj ako poslednú kapitolu života.

Podľa hudobníka Pete Fowshenda je výstižné vyjadrenie, že sa má „zomrieť skôr, ako sa zostarne“.

Je pozitívne, že veľká časť zo starších ľudí sú zdraví, kreatívni a aktívni a majú predpoklad na dlhý život. V európskych podmienkach do sto a niekedy aj nad sto rokov. U nich ide v podstate o zdravý a v nadväznosti na to aj šťastný a zmysluplný život. Znamená to konkrétne hoci aj v 85-tke usilovať sa o vykonávanie verejných funkcií (vrátane v dobrovoľných a záujmových organizáciách). Treba sa venovať niektorej aktivite v rámci telesnej kultúry (turistika, joga, golf, tenis, cvičenia – tie hoci aj doma). K tomu patrí aj vykonávanie domácich prác, pestrejšie obliekanie, venovanie sa záhradkárčeniu, užívať si kultúru (divadlá, kiná, koncerty, besedy a diskusie, semináre). Niektorí sú aj zamestnaní – často na skrátený pracovný čas –, prípadne podnikajú.

nordic_walking.jpgFoto: Pirchner Hof /Flickr

Je vhodné udržiavať široké priateľské a rodinné vzťahy, chodiť do rôznych dôchodcovských, odborových i odborných klubov. Nebáť sa iniciatívne upozorňovať samosprávu a odborné štátne orgány na nešváry a problémy vo svojom okolí. Ponúkať sa na prednášky a besedy so zaujímavými témami, a to v knižniciach, školách, kultúrnych zariadeniach, kluboch. Odborníci odporúčajú, aby ľudia v období po tzv. produktívnom veku naďalej pracovali na čiastočné i plné úväzky, aby aktívne pracovali doma, na záhradkách, vo funkciách, v dobrovoľníctve, cestovali, rozširovali si okruh dovtedajších priateľstiev, študovali v rôznych kurzoch, na univerzitách tretieho veku. Odporúča sa stravovať sa striedmo, nepripúšťať nadváhu, využívať pestrejšiu – odborne štruktúrovanú stravu v jedálňach pre dôchodcov (často školských).

Optimizmus do života
 

V staršom veku je obzvlášť dôležité byť postojmi, vyjadreniami a povahou optimistami, hľadieť neustále dopredu. Z minulosti spomínať len na krásne, príjemné a dobré udalosti, zážitky a veci. K tomu básnik a textár Kamil Peteraj v septembri 2015 povedal: „Nerád spomínam, a keď, tak dopredu!“

Viac sa starať o riešenie problémov, než iba kritizovať, verbálne sa stále na všetko sťažovať a hundrať. Lepšie je sa radšej úprimne a asertívne tešiť z osobných, rodinných i spoločenských úspechov v rodine, obci, okrese, kraji, štáte, v Európskej únii i vo svete.

Neobyčajne dôležité je udržiavať spoločenské vzťahy rôzneho typu, kreatívne uplatňovať a presadzovať svoje záujmy, organizovať si pritom život s chápaním objektívne jestvujúcej skutočnosti a nevyhnutnosti, že sa žije aj s primerane nižším finančným zabezpečením. Často aj s prípadnou výpomocou rodinnými príslušníkmi, spoločnosťou (štátom), predajom starožitností a zbytočností.

Treba byť otvorenými a spoločenskými (extrovertnými), prihovárať sa aj susedom i neznámym ľuďom, vyjadrovať im pochvalu či aj obdiv, podarovať kvet alebo ovocie a zeleninu zo záhradky. Osvedčuje sa aj autosugescia o šťastí zo života a vypudzovať z mysle negatíva, neovplyvniteľné problémy.

Veľmi dôležité je stále byť predvídavým. Tak predchádzať stresom z nepríjemných prekvapení. To aj v bežnom živote. Hoci aj v byte, v dome, na chodníkoch, na záhradke, v dopravných prostriedkoch, v obchode, službách, kúpeľoch. Predvídať kde by mohlo dôjsť ku kolíziám a hoci aj k potknutiu , nárazu inými, prevrhnutiu vecí a podobne. Opakujem: predchádzať nepríjemnostiam a stresom. K tomu patrí aj rešpektovanie lekárov a predchádzať chrípkam aj očkovaním proti chrípkam.

Pozitívne je v primeranej miere absorbovať a využívať pokrok v technike a technológiách (počítače, tablety, mobily, internet, nákupy aj cez internet – často lacnejšie, platobné karty).

Nie je nepodstatné pridávať sa aktívne k speváckym súborom, amatérskym divadelníkom a hudobníkom, priateľom opery, tanca, úprimne a spontánne sa smiať, sexuálne žiť, absolvovať seniorské súťaže v telesnej kultúre, recitáciách, speve, lúštení krížoviek a sudoku a iné.

Budúcnosť staršieho obyvateľstva
 

Podľa stredného variantu prognózy Výskumného demografického centra z roku 2013 by mal počet obyvateľov SR klesnúť z 5,4 mil. v roku 2014 na 5,3 mil. v roku 2060. A to vrátane vplyvu predpokladanej migrácie občanov z iných krajín.

Z toho – po kvantitatívnej stránke – počet obyvateľov v poproduktívnom veku by mal vzrásť zo 757 tisíc v roku 2014 na približne 1780 tisíc v roku 2060. Je to v priebehu päťdesiatich rokov rast o približne milión občanov vo veku nad 65 rokov.

Po kvalitatívnej stránke je významné, že priemerný vek obyvateľov Slovenska by stúpol zo 40 rokov v roku 2014 na 49 rokov v roku 2060. Pritom by stúpla aj stredná dĺžka života zo 78,3 v roku 2012 na 84,6 v roku 2060. Významná zmena má byť aj v pomere obyvateľov v poproduktívnom veku (65 a starší) k obyvateľom v predproduktívnom veku (0 – 14 rokov). Je to pojmovo tzv. index starnutia. Stúpol by z 91 v roku 2014 na 220 v roku 2060. Je to 2,4 násobok. V rámci toho vzrastie aj počet obyvateľov nad 100 rokov (napr. zo 169 v roku 2011 na 5 158 v roku 2060). Obyvateľov vo veku 80 – 89 bude v roku 2060 takmer 538 tisíc A vo veku 90 – 99 rokov ich bude 133 tisíc.

Zo svetových prognóz vyplýva, že už okolo roku 2030 sa začne etapa, kedy na svete bude viac obyvateľov nad 50 rokov než do 18 rokov. Poznamenávam, že OSN v roku 2000 uviedla prognózu, že v roku 2050 by malo byť na svete 3,2 milióna občanov vo veku nad 100 rokov (v roku 2000 ich bolo len 180 tisíc).

Bude teda pokračovať trend starnutia obyvateľstva. To niektorí označujú za tzv. strieborné cunami. Pozitívne však treba uviesť, že ľudstvo je stále prispôsobivé. Zmeny v štruktúre (i počte) obyvateľstva sú riešiteľné a budú riešené. Starší ľudia budú dlhšie pracovať, rozšíria sa skrátené pracovné úväzky, zdravotníctvo a farmaceutika sa ďalej zdokonalia i rozšíria. Životu starších ľudí napomôžu dve tendencie:

– jednak prechod na dediny (vrátane do dôchodcovských dedín) a
– jednak život v mestách (už od roku 2007 žije na svete viac ľudí v mestách ako na vidieku, v roku 2030 ich už môže byť 60 % a okolo roku 2050 až 75 %). Tienistou stránkou toho je, že v mestských slumoch bude až tretina ľudí. Trend rastu počtu obyvateľov sa stlmí, pretože popri všeobecnejšom poklese pôrodnosti bude táto klesať aj v slumoch (aj na Slovensku v chudobných osadách).

Bude pôsobiť aj fakt, že mnohí ľudia budú využívať už jestvujúci systém zámerného výberu pohlavia a vlastností detí (prvé také dieťa sa narodilo 29.10. 2000 v USA).

Vývoj podmienok života dôchodcov
 

Z hľadiska vedecko-technického pokroku  –  sa tento výrazne bude orientovať na oblasť potrieb dôchodcov (a na voľný čas). Berie sa do úvahy skutočnosť, že v rámci atomizácie spoločnosti  až tretina ľudí žijú ako jednotlivci (jednočlenné domácnosti – tzv. singl). A v rámci nich vysoký podiel predstavujú osamelí dôchodcovia.

Prognosticky sa predpokladá, že tzv. turistami budúcnosti budú výraznejšie seniori. Majú stabilnejšie príjmy, majú na to čas a ich počet sa zvyšuje. Už dnes sa to prejavuje. Obdobne sa začína a bude sa ďalej rozširovať pozitívny trend absolvovania dovoleniek v podobe viacgeneračných spoločných dovoleniek. Rozšíria sa zrejme aj pobyty v kúpeľoch, a to aj s prípadnými lekárskymi úkonmi.

Očakávajú sa aj pokračujúce zmeny v stravovaní. Stúpne podiel stravovania dôchodcov v rôznych jedálňach s príspevkom obcí. Veľakrát v rámci školských jedální. Očakáva sa však, že ceny potravín budú rásť rýchlejšie než dosiaľ. Niektoré produkty budú vyrábané v továrňach (napr. aj mäso).

Zvyšovanie podielu staršieho obyvateľstva bude zrejme vyžadovať zvýšenie odvodov na sociálne a zdravotné poistenie. Vo vzťahu k mladšej generácii vo veku 20 – 65 rokov je akútne zdôrazňovať, že odvody na dôchodkové poistenie (vr. do tzv. 2. – súkromného piliera) nebudú stačiť na zabezpečenie života v dôchodkovom veku. Odvody do dôchodkového poistenia treba dopĺňať doplnkovým dôchodkovým poistením (3. pilier) a životnými poistkami v komerčných poisťovniach (4. pilier).

Napriek všetkému bude vysoký podiel obyvateľstva v dôchodkovom veku, ktorí budú poberať iba (od roku 2015 uplatnený) minimálny dôchodok, alebo dávky v hmotnej núdzi. To bude najmä u živnostníkov, ktorí si zväčša platili dôchodkové poistenie len z minimálnych vymeriavacích základov.

Štát platí v súčasnosti zdravotné poistenie za deti, študentov, nezamestnaných a dôchodcov v nedostatočnej výške. Zdravotníctvo sústavne produkuje straty. Štát by za nich mal platiť minimálne 5 % z vymeriavacieho základu. A pritom majú pracovníci v zdravotníctve neprimerane nízke platy. Popri tom je zbytočný systém viacerých zdravotných poisťovní. Súkromné z nich vykazujú aj zisk, hradia vysoké platy manažérom a vysoké dividendy akcionárom. V takom malom štáte, ako je Slovensko, by mala byť len jedna všeobecná – nezisková – zdravotná poisťovňa.

Dôchodcovia v budúcnosti
 

Úsmevne možno uviesť, že vysoký podiel z dôchodcov sa na staré kolená stáva umelcami: musia prebudiť umelecké sklony na to, aby dokázali žiť a živoriť z nízkych dôchodkov.

V spôsobe života možno očakávať prevratné zmeny. Pre dnešných mladších ľudí nebude v budúcnosti v dôchodkovom veku žiadnym problémom pracovať s informačnými systémami. Zmení sa spôsob života a jeho organizácia v domácnostiach. Mnohí členovia rodiny dôchodcovských domácností budú pracovať doma. Zlepší sa domáce spolunažívanie. V bývaní budú prevládať „inteligentné“ byty a domy. Mnohé aj pod zemou a pod  morskou hladinou. V nich bude plno činností automatizovaných (vrátane upratovacích vysávačov a robotov).

Aj veľká časť zdravotníckej starostlivosti bude v domácnostiach, najmä v podobe kontroly na diaľku (telemedicína). Aj niektoré rehabilitačné cvičenia sa môžu uskutočňovať v domácnosti a cez snímače sa môžu zdravotné informácie prenášať k lekárom. Obdobne sa bude sústavne sledovať zdravotný stav ľudí bez potreby častých návštev ordinácií. Zdravotnícky výskum sa výrazne zameria na predchádzanie chorobám a na predchádzanie procesom starnutia.

Ing. Michal Majtán, PhD., je čestný predseda Futurologickej spoločnosti na Slovensku

Ďalšie články autora: MICHAL MAJTÁN

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama