Sliač - kúpele môjho srdca

Nikita Sergejevič Chruščov, Fidel Castro, princ Norodom Sihanuk. Aj tieto osobnosti navštívili v minulosti Štátne kúpele Sliač. Nebola to náhoda. Kúpele boli pýchou československého kúpeľníctva. Liečila sa tu Božena Němcová, pamätnú tabuľa tu má i Pavol Országh Hviezdoslav, pravidelným návštevníkom bol skladateľ Ján Cikker, v nedávnej minulosti Július Pántik a ďalší významní ľudia. Nielen kvôli  kráse kúpeľov a parkov, čo ich obkolesujú, ale najmä pre výnimočnú liečivú vodu, ktorej sa vyrovnajú vo svete len ďalšie tri zdroje. Liečivá voda je vhodná  najmä na liečbu srdcovo-cievnych chorôb,  vysokého tlaku, pooperačných stavov po operácii srdca či po infarkte.

Táto perla slovenského kúpeľníctva mala v časoch najväčšej slávy kapacitu viac ako 1 000 postelí, dnes je to asi jedna tretina. Aj počas leta je však využitá tak na dve tretiny.

Štátne kúpele ?
 

Vraj za to môže fakt, že kúpele sú stále štátne. Štátnymi boli však i v časoch najväčšieho rozkvetu, ba dokonca i za prvej Československej republiky. Faktom je, že roky sa ťahajúci spor o vlastníctvo Sliaču nepomohol. Skončil sa už však pred viac ako piatimi rokmi, no dodnes sa nič nedeje. Fond národného majetku síce pred dvomi rokmi „veľkoryso“ poskytol akciovej spoločnosti 1,5 milióna , ktoré však sotva stačili na pokrytie dlžôb voči Sociálnej poisťovni a ďalším veriteľom. Havarijné opravy striech a kanalizácie nič zásadného z hľadiska rozvoja nezmenili. Tu sa asi jeho starostlivosť ako hlavného akcionára aj skončila. Prevádzkyschopný ostal naďalej len kúpeľný dom PALACE s kapacitou cca 380 postelí, ostatné kúpeľné domy sú zavreté roky a rozostavaný kúpeľný dom z konca osemdesiatych rokov hryzie zub času, na streche už stačili vyrásť prvé stromčeky a je vítaným miestom pre bezdomovcov a hry teenagerov.

Nejde popri tom o nejaké barabizne hodné zatratenia.  Kúpeľný dom DETVA je ako významná architektonická pamiatka zapísaný v Ústrednom zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Rovnako bývalá detská ozdravovňa SLOVENSKO  (mimochodom jediná špecializovaná – kde sa teraz liečia postihnuté deti?) dnes taktiež zatvorená, je zapísaná v tomto zozname ako historické miesto, kde počas Slovenského národného povstania  bola umiestnená nemocnica pre ranených povstalcov.

Aspoň že kúpeľný dom PALACE, asi najvýznamnejšia stavba, s ktorou sa stretneme ako s príkladom funkcionalistickej architektúry medzivojnového obdobia nielen v učebniciach architektúry, je zatiaľ ako tak prevádzkyschopný.

FNM urobil niekoľko pokusov o privatizáciu. Napriek pokusom,  kupec sa nenašiel. Je však namieste otázka, či naozaj všetky kúpele na Slovensku musia byť súkromné? Kde je starostlivosť súčasného hospodára, teda štátu?  Kedy niekto pochopí, že kúpele s takým menom a síce schátraným, ale aj tak obrovským majetkom sa za akúsi smiešnu sumu privatizovať nedajú a za zodpovedajúcu cenu sú nepredajné. Kedy konečne niekto kompetentný rozhodne, že ich treba dať pod niektorý rezort a začať sa seriózne zaoberať ich rozvojom? Keď sa to dalo urobiť u plynárov, snaha je dostať pod kontrolu štátu elektrárne, prečo rovnako nepostupovať i pri perle slovenského kúpeľníctva  – kúpeľoch Sliač?

Geto pre nevládnych?
 

Samostatnou otázkou je, či kúpele sú kúpeľmi aj dnes alebo len nepodareným sanatóriom.

Kúpele ani v minulosti blízkej alebo vzdialenej neboli len miestom, kde od rána do večera pacient behal z procedúry na procedúru. Pozrime sa, čo ponúkajú pre návštevníka, čím ho chcú pritiahnuť.

Prírodné kúpalisko, hojne navštevované okolím, bolo zvyčajne otvorené aj od polovice mája. Pacienti, ale aj húfy „domorodcov“ i návštevníkov z okolia, ktorí peši absolvovali túru k jeho bránam v tohtoročných júnových trópoch sa nestačili čudovať, keď brány kúpaliska  boli do konca júna zavreté .

Súčasťou liečenia sú pohybové aktivity. Práve okolie kúpeľov je vnadidlom, pre ktoré sa aj pri súčasnej biede do týchto kúpeľov návštevníci vracajú. Hneď pri vchode do areálu kúpeľov síce nájdete hrdý oznam, koľko metrov má liečebná turistická trasa A, B, C, ale tým sa aj informácia skončila. Darmo by ste  začiatkom sezóny blúdili po okolitých lúkach a lesoch a hľadali smer, kade sa po ktorej trase vydať, značenie neexistuje.

V minulosti sa hojne návštevníkov chodilo pokochať krásnymi kvetinovými záhonmi, ktoré majú azda každé kúpele. Dnes ich „zdobí“ akési záhradnícke čudo doplnené balvanmi ako po výbuchu spiacej sopky Poľana. Skleníky, ktoré sú majetkom kúpeľov a boli v prenájme u súkromníka, za čo ako časť protihodnoty sa tento staral o výzdobu parkov, zívajú prázdnotou, nakoľko kúpele nájom ukončili.

Najefektívnejšou liečebnou procedúrou sliačskych kúpeľov je uhličitý kúpeľ. Na počudovanie, ak by si ho chcel užiť návštevník, tak len neskoro popoludní, pretože jeden z dvoch sedacích bazénov je už roky neschopný prevádzky a ten, ktorý je v prevádzke, sotva stačí pre to torzo pacientov...

Už len pamätníci vedia o každodenných večierkoch v tzv. Kolkárni, ktorých sa hojne zúčastňovali popri pacientoch, letci a vojaci z blízkeho letiska, ale i mládež nielen zo Sliača. Dnes je z tejto atrakcie nefunkčná ruina, ktorá podchvíľou spadne niekomu na hlavu...

Takto by sa dalo pokračovať, pričom často nejde o investície, ale o to, aby tí, čo sú za  stav kúpeľov, zodpovední konali.

Za zmienku stojí, že práve v týchto dňoch sú to tri roky od nástupu súčasného  manažmentu.

Bližší kabát ako košeľa?
 

Je súčasný stav, ktorý umožňuje prakticky každým kúpeľom liečiť všetko počnúc infarktom a končiac zapáleným žlčníkom, únosný?  V minulosti bolo všetko jasnejšie. Máš problémy zo žalúdkom, žlčníkom,  je tu Bardejov. Si po operácii srdca, máš vysoký tlak, Sliač. Pohybové ústrojenstvo – Piešťany alebo Trenčianske Teplice. Stav od novelizácie zákonov, ktorý zaviedla jedna z Dzurindových vlád a je šitý na mieru súkromnému podnikaniu a pravdepodobne menej zohľadňuje skutočné liečebné účinky jednotlivých kúpeľov. Ako príklad slúži fakt, že obehové ústrojenstvo, čo bolo práve vďaka svetoznámej liečivej vode vždy doménou kúpeľov Sliač, sa dnes lieči v 9 zariadeniach na Slovensku, pričom ich účinok je diskutabilný.

Pre to, aby kúpele Sliač neboli v strate, treba aby ich ročne využilo na trojtýždňový pobyt cca 2800 hostí. Uprostred hlavnej sezóny sa tu liečilo v jednom turnuse  necelých 200 pacientov poisťovní a niekoľko desiatok samoplatcov.

Otázkou je, prečo zdravotné poisťovne neposielajú pacientov tam, kde preukázateľne sú najlepšie predpoklady na liečbu? Je kompetentným jedno, že štátne kúpele sú v strate a štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa posiela

i v prípadoch, kde môže určiť miesto liečenia, napr. u pooperačných stavov či po infarktoch pacientov aj do kúpeľov, ktoré sú v rukách súkromníkov, čo však je rozhodujúce, ktoré nemajú zázračnú vodu, ako má Sliač? Otázkou však je i to, čo robia samotné kúpele pre to, aby pritiahli ďalších klientov a prečo sa na tento stav nečinne pozerá ministerstvo zdravotníctva ako jediný akcionár VšZP.

Prečo štátne podniky ako napríklad železnice a ďalšie posielajú zamestnancov na rekondičné pobyty všade inde len nie do štátnych kúpeľov? Prečo Jednota dôchodcov štátny príspevok na rekreáciu dôchodcov využíva na pobyty v omnoho menej lukratívnych miestach i kúpeľoch, ako sú tieto prekrásne, ale zhodou okolností „štátne“ kúpele?

Je to aj náš majetok...
 

Dvadsaťpäť rokov sa z rôznych dôvodov nikto o tento majetok poriadne nestaral. Manažmenty sa menili častejšie ako počasie. Všade dookola vyrástli welnescentrá, len štát za celé toto obdobie sa choval ako nepodarená macocha a napriek objektívne nevyjasneným vzťahom do rozvoja neinvestoval nič. Popritom sa investuje niekedy aj do pochybných projektov, akými sú prázdnotou zívajúce  „priemyselné parky“, na vytvorenie jedného, možno len dočasného pracovného miesta, sa vynakladá niekedy i viac ako 100 tisíc eur investičných stimulov.

V kúpeľoch kedysi pracovalo takmer 500 zamestnancov, dnes ich je tam okolo 150. Zdravotné a rehabilitačné sestry utekajú do zahraničia... Ale sliačsku vodu a na ňu naviazané pracovné miesta nikto nezoberie, a bude tu i o 1 000 rokov.

Reklamný slogan kúpeľov  znie: „Sliač – kúpele vášho srdca.“  Kiež by si tento slogan osvojili i kompetentní a za ich súčasný stav i zodpovední...