Významné osobnosti teológie oslobodenia

Leonardo Boff (narodený14. decembra 1938 v Concordii, Santa Catarina) brazílsky teológ, syn talianskych prisťahovalcov. V roku 1959 vstúpil do františkánskeho rádu. Študoval filozofiu v Curitibe a teológiu v Sao Paule, vyššie teologické štúdia absolvoval v Mníchove. Ako hosťujúci pedagóg pôsobil na univerzitách v Lisabone, Salamanke, Bazileji, Heidelbergu a na Harvarde. V roku 1985 a potom v roku 1992 mu Vatikán zakázal prednášať a vyučovať, čo mu prinieslo celosvetovú pozornosť. Vzdal sa dobrovoľne kňazského úradu a začal sa viac venovať aktivitám v sociálnych hnutiach. Napísal viac ako šesťdesiat kníh a množstvo odborných článkov z teológie, filozofie, antropológie a mystiky. V mnohých zo svojich prác sa venoval témam „súcitu“ a „logiky srdca“ ako základným východiskovým bodom socialistického angažovania. Centrálny pojem „oslobodenia“ nahradil v poslednom období pojmom „ochrana života vylúčených“ odkazujúc na realitu v Brazílii, kde viac ako tretinu ľudí (viac ako 50 miliónov) štát nie je ochotný a schopný ochrániť pred brutálnou kriminalitou a hladom. Od roku 1993 pôsobí ako profesor etiky a teológie v Rio de Janeiro. V roku 2001 mu udelili alternatívnu Nobelovu cenu. Gustavo Gutiérrez Merino (narodený v roku 1928 v Lime, Peru) peruánsky teológ, ktorý dal vo svojej knihe z roku 1971 Teología de la liberación názov celému hnutiu. Jeho štúdiá v Lyone, Ríme a Paríži zahŕňali medicínu, umenie, filozofiu, psychológiu a teológiu. Je zakladateľom a vedúcim inštitútu Bartolomé de las Casas. Univerzity v Tübingene, Québecu a vo Freiburgu mu udelili titul Doctor honoris causa. V roku 2001 vstúpil do dominikánskeho rádu. V súčasnosti pracuje v chudobnej štvrti Rimac v Lime. Jon Sobrino SJ (narodený 27. decembra 1938 v Bilbau, Baskicko/Španielsko) jezuita zo Salvadoru, kde žije od roku 1957. Vyštudoval techniku v St. Louis v USA a filozofiu s teológiou vo Frankfurte nad Mohanom. V súčasnosti učí na stredoamerickej univerzite v San Salvadore, ktorú aj spoluzakladal. V roku 1989 sa len náhodou zachránil pred atentátom, pri ktorom zahynulo jeho šesť spolubratov. Udelili mu niekoľko významných ocenení a čestných doktorátov. V roku 2007 zverejnila vatikánska kongregácia pre náuku viery „verejnú notifikáciu”, v ktorej odsúdila „jednotlivé tézy“ jeho učenia. Rádio Vatikán k prípadu vyhlásilo: „Niektoré tézy Sobrina môžu svojimi omylmi a nebezpečnosťou škodiť veriacim... V jeho dielach sa nachádzajú veľké metodologické a obsahové nedostatky.“ Kongregácia pre náuku viery odsúdila najmä jeho tézu, že „cirkev chudobných“ je miestom, kde je prítomný Kristus, na základe argumentu, že Sobrino zabúda na to, že Kristus sa sprítomňuje len v rámci „apoštolskej viery“, ktorú cirkev odovzdáva z generácie na generáciu. Tieto „omyly“ vedú podľa kongregácie v kritických bodoch k nejednote s učením cirkvi o božstve Ježiša. Táto notifikácia neznamená, že Sobrinovi odňali povolenie vyučovať a publikovať, ale predstavuje posledné varovanie. Zároveň však jednotlivým biskupom umožňuje, aby mu toto povolenie na území svojej jurisdikcie odňali.