Boj predátorov
Svetová populácia tigrov je na pokraji vyhynutia – podľa odhadov už týchto veľkolepých šeliem zostalo len asi šesťtisíc. Najviac sa im zatiaľ darí v Sunderbans – močaristej oblasti pri ústí Gangy na hranici Indie a Bangladéša porastenej džungľou a mangrovníkmi, kde ich žije asi päťsto. Lenže v dôsledku klimatických zmien práve tam začínajú stále intenzívnejšie narážať na ďalšieho, v histórii Zeme najúspešnejšieho predátora – na človeka. Mohlo by sa zdať, že tigre majú zatiaľ navrch. Na bangladéšskej strane hranice zabijú ročne oficiálne štyridsať ľudí. Skutočný počet je asi dvojnásobný. Na indickej strane umrelo po ich útoku oficiálne šestnásť ľudí, reálne číslo je tiež omnoho vyššie. Dedinčanom v tejto chudobnej oblasti sa podarí tigra chytiť a ubiť na smrť len veľmi zriedka. Zodpovednosť za situáciu však nesie človek. V dôsledku rastúcej chudoby chodí do pralesa v Sunderbans stále viac ľudí – podľa miestnych vedcov až päťtisíc. A to aj do chránených oblastí určených ako tigrie rezervácie. Lovia, zbierajú med, a drevo na kúrenie a stavbu lodí. Tým sa šanca stretu s tigrom zvyšuje. Ľudí do týchto nebezpečných oblastí vyháňa chudoba. V dôsledku klimatických zmien stúpa hladina mora, a tým rastie koncentrácia soli v rieke a spodných vodách. Úlovky rýb klesajú, klesá kvalita pôdy. Extrémne počasie, ktoré klimatické zmeny spôsobujú – viac cyklónov, prietrží a záplav – urýchľuje eróziu pôdy a ničí úrody. Situáciu ešte zhoršuje pokles hladiny rieky Gangy v dôsledku výstavby priehrad a zavlažovacích systémov na hornom toku. Tie isté príčiny vyháňajú šelmy z ich pôvodných lovísk do obývaných oblastí. Nedostatok potravy a podvýživa ich nútia loviť domáce zvieratá a napádať človeka – hoci častejšie útoky na ľudí nemožno vysvetliť len snahou nasýtiť sa, pretože vo väčšine prípadov tiger človeka nezožerie, len zabije. Vedci sa zatiaľ nevedia zhodnúť, čo je príčinou rastúcej „agresivity“ šeliem. Jednou z možností je, že zvieratá stresuje stále slanšia voda. Podľa inej teórie sa tigre snažia zabíjaním všetkého, čo sa priblíži k ich teritóriu, potvrdiť svoju dominanciu, pretože to je jediný spôsob, ako si teritórium chrániť. Špekuluje sa tiež, že šelmy sa naučili jesť ľudské mäso v dôsledku toho, že obete častých cyklónov a povodní odnáša rieka do močarísk, kde sa nimi kŕmia hladujúce zvieratá. Rovnako možné je aj to, že tigre z oblasti Sunderbans nemajú taký rešpekt pred ľuďmi ako inde. V nedostupnom teréne ich totiž nezasiahli ich lovecké masakry z koloniálneho obdobia, ktoré zdecimovali tigriu populáciu v iných častiach subkontinentu. Možno je však iba otázkou času, kedy si aj tu začne človek uplatňovať „právo“ najväčšieho predátora a vlády sa rozhodnú „redukovať premnožné stavy“ tigra bengálskeho. Napokon, Slovensko so svojimi „premnoženými“ medveďmi či vlkmi o tom vie svoje. Podobne ako v mnohých iných prípadoch sa ukazuje, že klimatické zmeny dopadajú mimoriadne tvrdo práve na ľudí, ktorí nemajú prostriedky nie len na to, aby ich mohli akokoľvek zabrzdiť, ale ani na to, aby sa vedeli vyrovnať s ich následkami.
