A opäť kirgizská horúca jeseň

Politický cyklus v Kirgizsku funguje podľa zvláštnej logiky. So železnou pravidelnosťou sa vždy na jar a jeseň aktivizuje opozícia a snaží sa zabojovať o moc. Tento fenomén je možné vysvetliť len tak, že Kirgizom sa, na rozdiel od iných, ktorí majú radi február alebo november, nechce v zime či v lete – teda v čase, keď sa teplomer dlhodobo drží nad štyridsiatkou – zhmotňovať svoje revolučné nálady.
Počet zobrazení: 1714
8-m.jpg

Politický cyklus v Kirgizsku funguje podľa zvláštnej logiky. So železnou pravidelnosťou sa vždy na jar a jeseň aktivizuje opozícia a snaží sa zabojovať o moc. Tento fenomén je možné vysvetliť len tak, že Kirgizom sa, na rozdiel od iných, ktorí majú radi február alebo november, nechce v zime či v lete – teda v čase, keď sa teplomer dlhodobo drží nad štyridsiatkou – zhmotňovať svoje revolučné nálady. Jeseň 2008 zrejme nebude výnimkou. Počnúc septembrom sa opozícia prebrala z letargie. K aktivite ju okrem meteorologických konštánt nútia aj komunálne voľby v októbri 2008. Bývalý tajomník Rady bezpečnosti Kirgizska Miroslav Nijazov sa pre moskovský denník Nezavisimaja gazeta vyjadril, že v prvom rade by chceli „ohraničiť kompetencie prezidenta“. Ten ich má, ako je už v postsovietskych republikách zvykom, veľmi silné. Nejde výlučne o problém Strednej Ázie, či dokonca Kirgizska – stačí sa pozrieť na Ukrajinu, alebo na politicky, vojensky a morálne zdecimované Gruzínsko v ére Saakašviliho. Špecificky Kirgizské nie sú ani problémy, konkretizované M. Nijazovom: „V krajine prekvitá korupcia a nezodpovednosť a náznaky zlepšenia nevidno...“ Oponenti prezidenta Kurmanbeka Bakijeva plánujú dosiahnuť dobrý výsledok v októbrových voľbách, vytvoriť jednotný front nespokojných, na november zvolať kurultaj (národné zhromaždenie) a tam všetko rozseknúť. Opozícia slovám neverí Októbrové komunálne voľby budú jednou z posledných previerok súčasnej moci pred budúcimi prezidentskými voľbami. Najsilnejšia politická strana Ak žol (Svetlá cesta) je pripravená svoje pozície nielen obhájiť, ale ešte upevniť. Aby však nevznikali zbytočné diskusie, jej predseda a súčasne prezident „poradil“ svojim kandidátom, aby šli do volieb ako nezávislí kandidáti. Zaujímavý ťah, ktorý má podľa prezidenta predísť „tomu, aby sa komunálne voľby zmenili na arénu boja politických platforiem...“ Dôveru opozície si nezískal. Tá je presvedčená, že napriek formálnej nezávislosti kandidátov budú členovia volebných komisií vopred inštruovaní, kto je kto – so všetkým, čo k tomu patrí. Opozícia sa cíti silná, pretože dôsledky energetickej krízy – nedostatku elektrickej energie – sa týkajú ľahko manipulovateľnej nespokojnej časti obyvateľstva. Ich problémom však je, že ešte na jar stratili, aj svojou neschopnosťou, všetky mediálne zdroje vplyvu. Dve návštevy za sebou A aby bolo všetko zložitejšie, 8. októbra navštívi Biškek na dva dni prezident Ruskej federácie Dmitrij Medvedev. Moskva, kde si dožíva svoj politický dôchodok exprezident a dnes už profesor Askar Akajev, pravdepodobne odpustí Kirgizsku dlh. Krajina síce nemá plyn a ani ropu, ale pripravovaná dohoda o výstavbe Karakečinskej vodnej elektrárne bude mať vplyv na energetickú rovnováhu a previazanosť v Strednej Ázii. To sa, samozrejme, nebude páčiť Uzbekistanu, ale čo už – väčšia berie. Prezidentský protokol si ani nestihne oddýchnuť a 11. októbra vystrieda ruského kolegu Alexander Lukašenko. Aj bieloruský prezident privezie do Biškeku balík návrhov na ekonomickú a inú spoluprácu. V rozhovore pre denník Izvestija naznačil, čo by mohla byť „iná“ spolupráca: „Američania dostali do zubov..., je čas spolu začať vytvárať nový systém bezpečnosti proti hrozbám zo Západu.“ Takže súčasné vyjadrenia, že Kirgizsko, ktoré podľa pravidla rotácie práve predsedá Spoločenstvu nezávislých štátov, zatiaľ neuvažuje o vytesnení americkej leteckej základne, možno brať s rezervou. Samozrejme, ak Moskva neprehodnotí svoj názor, ktorý vychádza z axiómy, že koaličné vojská v Afganistane síce dostávajú na frak, ale predsa len robia za Moskvu špinavú prácu. V Biškeku je naďalej politicky husto a táto jeseň môže byť najhustejšia. Ak ju režim ustojí, potom sa K. Bakijev môže spokojne pripravovať na prezidentské voľby v roku 2010. Ak sa však naplní hrozba M. Nijazova, ktorý hovorí, že „v prípade, ak moc použije proti vôli občanov silu, národ nebude mať inú šancu, ako túto moc zvrhnúť“, bude v Strednej Ázii znovu „veselo“. Autor je spolupracovník týždenníka Slovo

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984