Konšpiračné teórie

Počuli ste? Teroristické útoky z 11. septembra 2001 má na svedomí americká vláda. Rovnako ako útok na Pearl Harbor. A finančnú krízu zas vyvolala sionistická lobby ťahajúca za nitky svetového finančného systému v snahe definitívne ovládnuť svet.
Počet zobrazení: 1162
2-m.jpg

Počuli ste? Teroristické útoky z 11. septembra 2001 má na svedomí americká vláda. Rovnako ako útok na Pearl Harbor. A finančnú krízu zas vyvolala sionistická lobby ťahajúca za nitky svetového finančného systému v snahe definitívne ovládnuť svet. Ruská vláda vyvíja superzbraň, ktorou chce ovládnuť svet. Alebo je to iránska? Či čínska? A nie je to zbraň, ale jedy v lacných plastových hračkách? A Slovensko je ohrozované sprisahaním liberálov a komunistov. Či vlastne židoboľševikov. Ale určite aj moslimov. Pretože tí ohrozujú celú Európu a islamofašizmus postupuje koordinovane, a zatiaľ nezadržateľne, k svetovláde. Ibaže by ho stihli predbehnúť slobodomurári a rosenkruciáni. Pretože tí to už majú pod palcom takmer celé... Naše interpretácie sveta a histórie vtláčajú do extrémov rôzne konšpiračné teórie. Niektoré sú výrazne menšinovou zábavou excentrických skupiniek diskutujúcich v dymovom opare krčiem alebo útulnom prítmí anonymity internetových diskusií na stránkach takzvaných mienkotvorných denníkov. No niektoré sú zdieľané omnoho širšie. Napríklad tá o podiele (či priamo vine) americkej vlády na útokoch na Svetové obchodné centrum a Pentagon, ktorej verí veľká časť Európanov aj Američanov (o obyvateľoch iných častí sveta ani nehovoriac). Isto, konšpiračné teórie v sebe obsahujú odraz našich najtemnejších, najhorších predsudkov – antisemitských, antimoslimských, antiliberálnych... Sú často divokými konštrukciami, hraničiacimi s patologickou paranojou. Následky toho, že im verejnosť uverí, a dá tým politickej elite možnosť stavať na nich reálnu politiku, môžu byť katastrofálne – ako to tragicky ukazuje prípad holokaustu. Napriek tomu by sa však patrilo povedať niečo na ich obranu. Alebo presnejšie, na vysvetlenie. A zďaleka nie iba preto, že, ako hovorí Woody Allen, to že ste paranoidný ešte neznamená, že vás nesledujú, ale v mene objektivity. A preto, aby sme sa nedali nachytať. Iracionalita a predsudky skrývajúce sa v jadre konšpiračných teórií nemôžu zakryť fakt, že existujú konkrétne dôvody, prečo im ľudia veria. Nie je to „kolektívna slepota“ či hlúposť, ale často nedôvera voči politickej elite, jej „oficiálnym interpretáciám“ a nesúhlas s politickými rozhodnutiami, ktoré nimi ospravedlňuje. To už je znak vážnejšieho spoločenského problému. Znak priepasti ohrozujúcej stabilitu spoločnosti. Nejde o to, že „verejnosť má vždy pravdu“ – ale ak sa mýli, treba sa zamyslieť nad príčinami. Nedôvera voči „oficiálnemu príbehu“ môže zájsť až do komicky extrémnych predstáv. Napríklad, že „vláda“ dáva do potravín, pitnej vody či zubnej pasty látky, pomocou ktorých ovláda ľudské myslenie. Nedôvera je v konečnom dôsledku iba prejavom strachu z toho, že niekto netransparentne, mimo našej kontroly, rozhoduje o našom živote a obmedzuje nám slobodu. Odmietanie „konšpiračných teórií“ často vychádza z problematickej elitárskej predstavy o iracionálnom, vášňami zmietanom dave, ktorý nechápe rozumných politických lídrov, rozhodujúcich sa na základe lepšieho poznania väčšieho množstva faktov. Táto predstava sa účelovo podsúva vždy, keď je potrebné legitimizovať rozhodnutie či konanie, ktoré nemá podporu verejnosti. Ak ju dovedieme do dôsledkov – nijaká vláda ľudu, ale vláda kráľov –filozofov. V tradícii siahajúcej až kdesi k Platónovi sa pochybná kvalita rozhodnutí „ľudu“ používa ako platforma na kritiku demokratického spôsobu ich dosahovania. Samozrejme, je naivné myslieť si, že „ľud má vždy pravdu“. Koniec koncov, tvoria ho ľudia, a ani jeden z nich nie je ani racionálne kalkulujúci robot, ani iracionálna beštia. Rovnako naivné je však tvrdiť, že sa politici rozhodujú podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a že ich jedinou motiváciou je všeobecné dobro. „Ľud“ sa pri rozhodovaní často mýli – a politikov pri rozhodovaní vedú rozličné individuálne a skupinové záujmy. A tým sa vraciame späť ku konšpiračným teóriám. Ak sa pozorne poobzeráme okolo seba, zistíme, že divoké konštrukcie postavené na predsudkoch často obľubujú práve „rozumní lídri“ pri presviedčaní skeptickej verejnosti. Konšpiračné teórie o previazaní medzi Saddámovým režimom a al-Kájdou či o irackých zbraniach hromadného ničenia pomáhali vytvárať podporu irackej invázie. V dávnejšej minulosti konšpiračné teórie o kontrarevolučných sprisahaniach imperialistov či o komunistickom prenikaní do slobodného sveta pomáhali upevňovať „jednotu blokov“. Konšpiračné teórie o „ohrození tradičných hodnôt“ pomáhajú presadzovať retardujúce, do minulosti zahľadené predstavy o usporiadaní spoločnosti. A konšpiračné teórie o „teroristickej hrozbe“ pomáhajú v mnohých krajinách ospravedlňovať okliešťovanie ľudských a občianskych práv. Konšpiračné teórie sa využívajú na spochybňovanie elity rovnako, ako na podporu jej postavenia. Názory postavené na predsudkoch a emóciách bývajú neobjektívne. A politika postavená na takýchto názoroch býva nebezpečná. No vyhlásiť konšpiračné teórie za neresť iracionálneho davu je, v lepšom prípade, naivný omyl. V horšom je to ďalšia zámerná „teória“. Ak aj nie konšpiračná, tak určite pochybná.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984