Základný nepodmienený príjem
streda 06. máj 2015V akademických kruhoch sa intenzívne diskutuje o tom, či kríza, ktorej začiatku sme boli svedkami v roku 2008, je len jednou z tradičných cyklických kríz kapitalizmu, alebo ide o hlbokú systémovú krízu, ktorá si vyžaduje principiálnu reformu, či dokonca nahradenie kvalitatívne novým spoločenským systémom. Zväčša sa rozvíja katastrofický scenár vyúsťujúci do vojny. Tá všetky problémy zrelativizuje a po kataklizme nastane šanca všetko budovať nanovo. Existuje aj druhá verzia, podľa ktorej sa súčasná oligarchická spoločnosť bude vyvíjať smerom k ázijským autokraciám, nastane obmedzovanie ľudských práv a slobôd a objaví sa nová forma fašizmu. Sociálny zmier sa bude udržiavať predovšetkým represívnymi opatreniami, ktoré však zafixujú oligarchický model spoločnosti. Nastolí sa akýsi neopinochetovský režim, kde získajú úzke skupiny monopol na politickú, mediálnu a ekonomickú moc.
Okrem toho existujú aj pozitívne scenáre, ktoré vychádzajú z toho, že po kolapse zodpovední politickí lídri (toto slovo je v dnešnom kontexte vnímane ako oxymoron) začnú hľadať systémové alternatívy súčasného oligarchického či kasínového kapitalizmu. Alternatívne scenáre sa opierajú jednak o teoretické práce profesora Michaela Alberta, resp. jeho ekonomicko-politický model zvaný aj Parecon alebo participatívna ekonomika, jednak o koncepty ekonomickej demokracie profesora Davida Schweickharta. Ich najväčšia slabina je však v tom, že v súčasnosti sú to takpovediac papierové alternatívy, ktoré si žiadna relevantná politická sila neosvojila. Nie sú súčasťou žiadneho politického programu, takže šanca na ich politické presadenie momentálne nie je reálna.
Súčasťou diskusií o smerovaní kapitalizmu je aj hromadné uplatňovanie družstevného hnutia, čiže typu ekonomiky, v ktorom sú zamestnanci zároveň spoluvlastníkmi a spoločne rozhodujú nielen o smerovaní podniku, jeho riadení, ale aj o odmeňovaní. Popri často spomínanej mondragónskej korporácii je to i rozmach družstevného hnutia v USA, ale aj v iných oblastiach sveta.
Nemeckí teoretici presadzujú model základného nepodmieneného príjmu. Aká je jeho podstata? V modernej vyspelej a prosperujúcej spoločnosti 21. storočia by mal štát každému občanovi zabezpečiť príjem na dôstojné živobytie. Argumentujú tým, že pri dnešnej úrovni technológií spoločnosť vie garantovať slušné životné podmienky všetkým svojim členom bez toho, aby museli všetci dospelí ľudia pracovať. Na druhej strane to automaticky neznamená, že sa väčšina populácie bude práci vyhýbať. Práca má nielen svoju ekonomickú, ale aj sociálnu funkciu. Zároveň zavedením základného nepodmieneného príjmu (v slovenských pomeroch povedzme vo výške 450 eur) vznikne tlak na spravodlivejšie odmeňovanie zamestnancov a skončí sa tak špirála pauperizácie pracujúcich, ktorej svedkami sme v ostatných desaťročiach.
Pritom si treba uvedomiť, že takéto opatrenia majú aj svoje úskalia. Predovšetkým Slovensko nie je také bohaté, aby si tento projekt mohlo dovoliť v plnej miere bez masívneho zadlžovania. Základný nepodmienený príjem by súčasne viedol k tlaku na mzdy, čo by otupilo konkurencieschopnosť vo viacerých sektoroch našej ekonomiky. Podobné riešenie by prinieslo veľké politické náklady, nehovoriac o absencii politickej vôle presadzovať podobné riešenia v čase, keď na Slovensku máme relatívne masívne marginalizované sociálne skupiny, rozumej Rómov. Značná časť populácie by radikálne zvýšenie ich príjmov zo spoločných zdrojov ťažko akceptovala, navyše ak by cenou za to bol neprimeraný nárast zadlženia. Schodnejšou cestou bude skôr základný podmienený príjem za akúkoľvek zmysluplnú prácu. Súčasťou dnešnej spoločnosti je totiž jednoznačná orientácia na profit, teda len na činnosti, ktoré prinášajú zisk a ktoré ho ďalej generujú. Zároveň s nástupom nových technológií čoraz väčšmi klesá potreba predovšetkým nižšie kvalifikovanej pracovnej sily. Vedie to k nárastu nezamestnanosti a k poklesu príjmov z menej kvalifikovanej práce. Zmenšovanie úlohy štátu spôsobuje, že služby, ktoré sú pre spoločnosť veľmi potrebné a ktoré tradične sanoval štát, sa buď privatizujú, čím sa stávajú nedostupnými pre začnú časť menej solventného obyvateľstva, alebo jednoducho vo verejnej sfére absentujú.
Demografické trendy sú jednoznačné – naše obyvateľstvo starne. V horizonte najbližších desaťročí bude treba množstvo pracovných síl na starostlivosť o seniorov. A práve to je ideálny prípad, ako využiť základný (podmienený) príjem pre ľudí, ktorí vypadli z trhu práce jednoducho preto, že v sektoroch, ktoré generujú ekonomický profit ich netreba, ale v neziskovom sektore môžu byť veľmi potrební. Okrem starostlivosti o seniorov je obrovský priestor napríklad aj na úseku starostlivosti o deti predškolského veku, pomoci sociálne či telesne handicapovaným, ale aj pri rôznych ekologických projektoch, pri zakladaní a podpore biofárm a podobne.
Spoločnosť však musí prejsť zásadným mentálnym prerodom a konsenzuálne prijať ako nevyhnutnosť zbaviť sa fetišu ekonomického rastu ako jedinej a univerzálnej hodnoty. Práve modifikovaný koncept základného nepodmieneného alebo skôr podmieneného príjmu aj pre ekonomicky neziskové činnosti môže byť cestou, ktorá zachráni západný model spoločnosti pred kolapsom.
Reagujte na článok
Komentáre
1.Ekonomická demokracia ako model pre obecnú, regionálnu, štátnu i globálnu ekonomiku je zahrnutá v politickom programe ľavicovej opozície Slovenska a propaguje ju občianska iniciatíva Lavica.SK, prirodzene, že sem nemôžem dať webstránkový link podľa zásad tohto webu. V rámci tohto programu pre socializmus je rozpracovaný už pripravený model rozvoja kolektívneho vlastníctva pre nezamestnaných v obciach a regiónoch pre družstvá a na celoštátnej úrovni pre krachujúce fabriky a rozvoj štátnych ekonomických produkčných zdrojov vo forme zamestnaneckých samospráv. Chýba len politická vôľa.
2. Demografické trendy a vyhrážanie sa nimi je žiaľ tzpickým ideologickým liberálnym argumentom za situácie kapitalistického globálneho výrobného a finančného systému, ktorý neprerozdeľuje výsledky hospodárenia spravodlivo a už vôbec nie podľa dosahovaných výsledkov produktivity práce.
Vďaka technológiám produkcie je súčasná dosahovaná produktivita schopná len na Slovensku pri spravodlivom rozdeľovaní vytvoreného národného produktu uživiť milióny ľudských životov naviac, avšak práve kvôli nespravodlivému prerozdeľovaniu hospodárskych výsledkov medzi vlastníkov a zamestnancov, druhotne do príspevkov štátneho či obecného rozpočtu nie je schopné Slovensko "uživiť" ani len súčasný počet dôchodcov, detí, nevládnych ľudí a nezamestnaných. Problém teda nie je v demografii, ale vo vlastníctve výrobných prostriedkov a v rozdelení výsledkov hospodárenia.
3. Nepodmienený základný príjem - už to tu bolo vo viacerých článkoch prediskutované - je "náplasťou" globálnych demokratických štruktúr spojených s globálnym kapitalizmom na akútnu chudobu zapríčinenú nespravodlivým rozdelením bohatstva.
Nepodmienený základný príjem treba IHNEĎ uplatniť v krízových situáciách a v krajinách, kde je to akútne - dnes v Nepále po zemetrasení, dnes v Doneckej a Luhanskej ľudových republikách na Ukrajine, pretože tam vznikla humanitárna kríza, dnes v Sýrii, v Jemene, v Palestíne, povedzme i v Kosove... ale nepočul som jediného prominenta či hlásateľa nepodmieneného základného príjmu, že by sa angažoval práve v aplikácii tohto modelu práve tam, kde je dnes najpotrebnejší. Takže tiež ide len o "papierovú alternatívu" a varujem Slovákov, ak by pripustili tento "sociálny experiment na ľuďoch" na Slovensku...lebo sa to dá veľmi zneužiť.
Ak má platiť podnikanie kapitálom. Tržby - Náklad (aj mzdy) = Zisk. Tak kde v nákladoch podnikania bude základný príjem, veď je predpoklad, že mzdu, ktorá je život pracujúceho, musí vyplatiť zamestnávateľ, aby bola jeho náklad. Namiesto mzdy bude náklad podnikania daň štátu na základný príjem, teda sa zvýši mzdová náročnosť práce o túto daň. Štát. Už máme hrubú mzdu a vyššie o odvody mzdové náklady. Pridáme tretí vyšší stupeň daň základný príjem? Štát nevie že zo mzdy doma žijú tí domáci, tu musia robiť, z kapitálu sa dá žiť hocikde, z banky sa dá vybrať hocikde. A preto túto daň budú platiť iba tí domáci, štát prozdelí domáci príjem aj tým zahraničným. Teda už nestačí, že politici štátu berú štátne pôžičky, aby z daní platili úroky, že konajú, aby štát prehral právne spory a mohli z daní štátu platiť. Kapitálu treba dodať základný príjem. Ľudia. Majú základnú mzdu a prémie (benefity) od zamestnvateľa 500, budú mať zákaldný príjem z domácich zdrojov 100, všetci zamestnávatelia znížia základnú mzdu a benefity na 400, aj tí, ktorí tu majú investície za dojnú krávu, čo ona prestáva dojiť, treba jej základný príjem, aby nešla na iné pole. A pre diskutujúcich. Iba politické činy dokážu prerobiť spoločenský stav. Ak o dnešnom stave poviem, že svet rôzne vysvetlujete, aby ho nik nemohol meniť, tak to som neobjavil o vás ja, ja si to iba myslím, lebo som si to o vás prečítal. Kapitalizmus nechceme, socializmus nechceme, dohodnúť sa nechceme lebo to je fundamentálne, to by bol kolektívizmus, ktorý nechceme, lebo nechcem stratiť slobodu a ani v politckej strane byť nechceme, každý má svoj plán budúcnosti, ten chceme, aby ho všetci ostatní realizovali. Pre ekonómiu. Nepočítajete ľudia podľa rád ekonómie so štátom, štát zanikne a kapitál zostane. To je logika robená na dobu po atómovej vojne, lenže čo bude potom kapitálom, to nech povie ekonómia, ak teda štát nebude bez ktorého by už dnes kapitálu nebolo. Je veľká nezmestannosť nerodia sa deti, v budúcnosti menej pracujúcich z dnešných detí a menšia nezamestnanosť, ale v dôsledku toho vyššie mzdy a nižšie zisky. Teda menej kapitálu na delenie a štát nikde, to bude kovbojka podľa plánu ekonómie, v ktorej rozhodne zbraň a nie zber papiera v dnes sporených bankovkách. ˇSkoda, že tu nemôžu byť iné témy.
Oceňujem, že pán Michelko zmienil parecon a ekon. demokraciu ako pripadajúce do úvahy, hoci podľa neho len teoreticky. Možno by to chcelo pridať ešte niečo aj o sociálnej trojčlennosti a asociatívnej ekonomike. Tam dokonca šlo v rámci aj o praktickú realizáciu v období po prvej svetovej vojne, napr. asociatívny zväz podnikov Der Kommende Tag.
Je mi sympatický aj jeho triezvejší pohľad v tom zmysle, že predsa len by tu bolo lepšie hovoriť o príjme podmienenom. Tam vidím aj väčšiu možnosť širšieho názorového prieniku. Tá "nepodmienenosť" je jednoducho príliš samoúčelná, potom sa ťažko vecne diskutuje o možnostiach. To by bolo také BINÁRNE, povedané jazykom tejto informačnej doby. Ale život je jednoducho pestrejší.
Inak už som to naznačil v iných príspevkoch, ale zopakujem, aby to tu bolo: nemci ten NZP navrhujú financovať tak, že spravia zo svojej krajiny daňovo-odvodový podnikateľský raj (zrušenie všetkých daní a odvodov okrem DPH, a tú podstatne zvýšiť). Ak si ho tam zavedú, tak pri súčasnom systéme buď na to ekonomicky dodýchajú alebo to zatiahnu ostatné krajiny EU, ktoré oni budú ekonomicky ešte viac vysávať.
Mám otázku : Spočítal už niekto náklady na tzv. sociálne dávky, na rôzne druhy príplatkov k nim a iné tzv. obligalórne výdavky štátu na základe dnes platných zákonov ?
Jozef Gazarek - asi ťažko by zamestnávatelia znižovali mzdy. Kto by na nich robil, keby mal zarušený tzv. Základný nepodmienený príjem ? To by radšej čušal doma, ako je to dnes u časti obyvateľstva, ktoré v úvodzovkách špekuľuje už dnes kedy sa mu oplatí pracovať a kedy nie !
Nepýtate sa náhodou na to, čo je tu?
http://www.rozpocet.sk/app/homepage/rozpocetVCislach/rozpocetVerejnejSpravy/2014/
Veľmi rýchly výpočet:
v roku 2014 boli výdavky celej verejnej správy (čiže nielen štátne) okolo 28 mld eur. Základný príjem vo výške 450 EUR mesačne pre cca 5,4 milióna obyvateľov Slovenska by potreboval ročne 29 mld eur, takže pán MIchelko hovorí správne, že momentálne je to u nás finančne nemožné.
To som počul v TV. Iba Róm môže pri vláde zastupovať Róma, lebo iba Róm vie, čo Rómovia potrebujú. Ale nie sú to voliči, kotrí volia základný príjem. Ale o väčšine. Koľko ich je v 2. dôchodkov, toľko ich verí viruálnemu kapitálu v ceninách, lenže tie ceniny nebyť štátu, internacionálny kapitál roztrha a nebudú mať dôchodca nič. Takže taký kapitalizmus, neznámeho vlastníka chcú a k tomu ich tlačí opozícia a odnárodnené média. Vôbec ignorujú, že ak tieto zisky - internacionál vyváža od nás z fyzického kapitálu - tak sa mu jeho odpisy u seba doma hromadia a na Slovenku zostanú odpísané fyzické krámy. A aj všetci odborníci chcú internacionálny kapitalizmus, veď majú jeho akcie, sú kapitalisti, a nechcú ten náš oligarchický kapitizmus, kde poznáme vlastníka fzyického kapitálu a ak nie, je to schránka. Teda sú proti tomu národnému oligarchickému kapitizmu a sú za internacionálny kapitalizmus a že to všetko internacionálne je schránka im neprekáža. Do blba spracované vedomie založené na závisti iba po suseda alebo maximálne krajana. Lenže vzniká roky problém, internacionálna veľkoburžoázia G7 udržuje svoju vládu nad svetom a strednú vrstvu voličov u seba doma. Lenže tá stredná vrstva domácich voličov sa im mení z maloburžoázie fzyických vlasníkov kapitálu na pracantov na rôznych druhoch vlastníkov kapitálu, najčastejšie bánk. G7 ukazuje, že o tomto vie, robí čo robí stáročia, udržuje akceptovanú životnú proletárov doma v G7, a k tomu potrebuje ostatný svet udržať so životnou úrovňou dole, reltívny rozdiel chuba a bohatstvo je dôležitý ukazovateľ. A to je vojna terorizmu - a skôr dobová forma partizánskej vojny. A tá pratizánska vojna je veľkoburžoázia G7 proti národnej maloburžoázia sveta - aktuálne najviac prekáža národná buržoázia Ruska, teda utočník vo vojne je vždy sebavedomejší, sebavedomie je na strane G7. Odbočil som od zákaldného príjmu? Ak rieši niekto základný príjem štátom tak, ako ho rieši v prospech kapitálu, teda zamestnvateľov, to znamená, že to nie sú dialektici, ale sú to podvodníci. Pred 2000 rokmi spoločnosť Ríma živila proletariát, dnes proletariát živí celú spoločnosť a podľa zákaldného príjmu bude spoločnosť živiť koho, bude to lupenproeltriát disciplinovaných voličov, pretože kto nepracuje alebo nechce pracovať, ten nebude opäť ako v Ríme proletárom. To má dôvod tento opis zákaldného príjmu v prospech kapitálových zamestnávateľov a nie v prospech námezdných pracvníkov pod komandom kapitálu. Oligarchia G7 ukazuje, že zákaldný príjem je ich budúci eknomický život, ale nevedia, čí to bude aj ich politický život, preto platia autorov základného príjmu, aby si toto overili, alebo už aj získali voličov. Teda bavme sa o budúcnosti, ale pozerajme na búdúcnosť zo strany námezdne precujúcich pod komandom kapitálu.
Som kategoricky proti odskúšaniu základného nepodmieneného prijmu na Slovensku, lebo je to ďalší liberálny sociálny experiment na živých ľuďoch. A žiaľ, časť ľavice s tým koketuje ako s mladou princeznou - sú zaľúbení...
Ale vďaka za tie čísla, tak nejako som to predpokladal: Ak sa tých 28 miliárd Eur ročne (povedzme až 29 miliárd ročne) rozdá obyvateľom Slovenskej republiky ako nepodmienený základný príjem, chápem, že to nebude pre 5,5 mil občanov, ale povedzme len pre 2,5 milióna práceschopných, i tak vyvstáva problém:
1. Dobre, ľuďom sa to rozdelí, a čo ďalej? Štátna kasa prázdna a ešte zadĺžená, obecné takisto, teda odkiaľ príjem na tých reálnych 28 miliárd ktoré sú na verejnú infraštruktúru krajiny ( teda zdravotníctvo, školstvo, kultúra, bezpečnosť, sociálnu službu, dopravu, atď, atď)? Bude to fungovať tak, že "rozdelili sme vám peniaze v základnom nepodmienenom príjme, teda " v čistom" a vy si teraz, občania, medzi sebou zúčtujte služby v prípade hasenia požiaru, prepravy osôb, udržiavania ciest, hliadkovania po zotmení, kontrolovania verejnej bezpečnosti, služieb v nemocniciach a na pohotovostiach, práce v školách, atď, atď ?
"...A prípadne Vám tie peniaze i zdaníme, aby sme mohli aspoň občas vymeniť hrdzavejúce tabuľky na hraničných míľnikoch označujúcich, že "tu bola kedysi Slovenská republika"?
2. Čo potom budú robiť zamestnávatelia? Len popíjať na Bahamách a kontrolovať esemesky ako im pribúda na účtoch zisku z beznákladových prevádzok na Slovensku? Lebo nikde nečítam, čo potom s finančnou sústavou ekonomiky a so zdanením podnikania. Alebo nastane KOMUNIZMUS a práca už bude len dobrovoľnou činnosťou pre potešenie a uspokojenie svojho EGA?
Lebo asi nebudeme žiť na izolovanom ostrove "Utópia", ale stále zostaneme niekde v stredoeurópskom priestore medzi Tatrami a Dunajom. Či?
Vráťme sa prosím na zem. Máme kapitalistický hospodársky a sociálny model a ten ani týmito ilúziami nevylepšíme. Jediné skutočné riešenie je zmena vlastníckych pomerov smerom ku celospoločenskému a kolektívnemu vlastníctvu a spravodlivé rozdelenie hospodárskych výsledkov z ekonomických zdrojov. Nič iné, ozaj nič iné - preto by som upriamil pozornosť ľavice i socdemu na vytváranie ekonomických zdrojov - teda fungujúcich podnikov, firiem, fabrík, obchodov, výskumákov, nie na zakladanie inštitúcií typu "nepodmienený základný príjem" - to nie je žiadny ľavicový model...
Možno iba pre jedného, ale ja to mám takto, opísané spred 150 rokov: 1/ volá sa to slobodné združenie pracujúcich, kooperácia zdrženej práce, 2/ vlastníkom výrobných prostriedkov sú cleoštátne odbrové zväzy a ja som si doplnil, softvér je kľúčom k tejto možnosti, nikdy nebolo tak zreteľné, že z produktu výroby kapitalizmu iným písaním softvéru možno docieliť úplne iný systém výroby, a opäť spred 150 rokov, a ten nový systém výroby je bez peňazí ale s hodnotu v pracovných hodinách minimálne vo vnútri koopárácii, tým odstrániť konkurenciu pracujúcich o pracvný čas. A že načo to, aby si ľudia uvedomili, tých čo to už zaujíma, že nie je nutná jedna totlita, a to námezdná práca alebo byť kapitalistom (jeho kápom). Aj to je udržnie kultúry Európy! A aby prestalo to akoby antysystémov hrašenie, ktoré spočíva v jednom jedinom spôsobe výroby a v 100 možnostiach rozdeľovania.
"Som kategoricky proti odskúšaniu základného nepodmieneného prijmu na Slovensku, lebo je to ďalší liberálny sociálny experiment na živých ľuďoch."
Pod túto vetu sa pokojne píšem aj ja.
"A aby prestalo to akoby antysystémov hrašenie, ktoré spočíva v jednom jedinom spôsobe výroby a v 100 možnostiach rozdeľovania."
To je práve ono, kozmetické prerozdeľovanie namiesto skutočnej zmeny.
Nepodmienený základný príjem je ideovou pascou pre progresívne zmýšľajúcich ľudí - má uspať ich túžbu po spravodlivejšej spoločnosti tým, že im poskytne ilúziu spravodlivosti a zároveň zachová nespravodlivý stav.
Inak, ten môj výpočet bol čisto len ako postreh pre tých, ktorých to zaujíma.
Ja zastávam názor, že ľudská spoločnosť je schopná financovať čokoľvek, na čo sa nájde spoločná vôľa. Nie je otázkou to, či sa dá financovať určité opatrenie, ale či toto opatrenie je pre spoločnosť prospešné. Ak je prospešné, tak je zároveň aj financovateľné, pretože sa tým stav spoločnosti po jeho realizácii zlepší.
Nepodmienený základný príjem je z môjho pohľadu škodlivý, takže načo presne počítať a analyzovať, ako by sa to dalo financovať? Také niečo by bola zbytočná práca.