Rozdelené mesto, rozdelená krajina

Počas sviatku Jom Kippur, najposvätnejšieho dňa židovského kalendára, prepukli v prístavnom meste Akko násilnosti medzi židovskými a arabskými obyvateľmi. Konflikt, ktorý eskaloval do bitky so stovkami účastníkov, sa začal pomerne nenápadne. Skupina židovských obyvateľov začala hádzať kamene na miestneho Araba, ktorý šiel autom cez ich časť mesta a údajne počúval nahlas hudbu – čo urážalo židovské náboženské pravidlá. Odpoveď arabskej komunity bola rýchla a ešte násilnejšia. Do ulíc vyšiel dav ničiaci autá, byty a obchody patriace Židom, až kým to nezastavil zásah polície. Nasledujúcu noc vypukli nepokoje opäť. Čia je vina? Médiá sa stali terčom slovnej prestrelky – židovskí nacionalisti obviňovali z násilia Arabov a vyhlasovali, že Izrael je „jedinou krajinou sveta, kde sa dejú pogromy voči Židom“ (Yuval Steinitz z Likudu). Zo strany izraelských Arabov sa zas ozvali obvinenia, že ich polícia diskriminuje a postavila sa na stranu Židov. „Pravého vinníka“ by sme v klbku obvinení a protiobvinení mohli hľadať ešte dlho. A pravdepodobne by sme ho nikdy nenašli. Napätie totiž pod pokojným povrchom malého mesta rástlo už dlho a náboženstvo mohlo zohrať iba úlohu katalyzátora. Obeťami vždy umiernení „Je to zrážka medzi chudobnými a chudobnými. Medzi Židmi a Arabmi, zradikalizovanými nacionalistami, pričom náboženský sviatok poslúžil iba ako katalyzátor – najnebezpečnejšia zo všetkých možných zrážok, ktorá hrozí zapálením obrovského požiaru. Oheň sa možno podarí potlačiť... no aj keď ho uhasíme dnes, zapáli sa niekedy inokedy. Toto mesto dvoch národov stojí na sopke – sopke nacionalizmu, nedôvery, strachu a nenávisti“, píše v reportáži v denníku Haaretz publicista Gideon Levy. Nepokoje skutočne vypukli v chudobných štvrtiach a sú aj slepým prejavom sociálnej frustrácie, v ktorej je šovinizmus pohodlným nástrojom sociálnej kontroly na jednej strane, a viery, že keď „odstránime nepriateľa“ bude lepšie, na strane druhej. Obeťou je pritom celá krajina, obe jej znepriatelené komunity. Aj keď príčiny násilia nie sú v „civilizačnom boji“ medzi dvoma náboženskými komunitami, konflikt sa sprostredkovane stáva náboženským. A to je voda na mlyn extrémistom na oboch stranách. „Inherentným problémom akej-koľvek krajiny postavenej podľa náboženských línií je, že tí umiernení sú pochovaní pod hromadou kameňov a nekončiacimi útokmi. Dokázať to môže Izrael, aj Gaza. Židia útočia na ďalších Židov za to, že sa odvážia búrať múry medzi oboma komunitami. Palestínčania robia to isté voči svojim neveriacim bratom, s rovnakou fundamentalistickou nenávisťou“, komentuje Seth Freedman v denníku The Guardian. Autor je stálý spolupracovník Slova Medzititulky Slovo