Hororový scenár
Ak odložíme ideologické okuliare a zhodnotíme hospodársky rast Slovenska, k pôvodcovstvu ktorého sa hlási predchádzajúca vláda, dominujú čierne farby. Za rastom ekonomického tigra spod Tatier sa totiž s trochou zjednodušenia skrývajú tri automobilky a hypotekárny boom, z ktorého je už dlhšie poriadna bublina. Cena šesťdesiatich metrov štvorcových v tridsaťročnej betónovej škatuli totiž prevyšuje to, čo je priemerný Slovák schopný zarobiť za polovicu svojho produktívneho života. Bublina s nehnuteľnosťami spľasla v priebehu dvoch rokov takmer v každej krajine, ktorá prijala euro. Na Slovensku by to mohol byť horizont na prelome rokov 2010 – 2011. S pádom cien nehnuteľností ide ruka v ruke ochabnutie stavbárskeho sektora, takže je celkom možné, že o rok a pol sa vo väčšine médií dočítame, že aspoň v tých kedysi chránených Tatrách sa stavia ako za prvej povojnovej päťročnice, a preto sa hospodárstvo nerúca, ale vďaka výstavbe nových hotelov a stredísk „len“ stagnuje. Ak vôbec – pretože automobilky. Pri veľkých krízach totiž po financiách a domoch nasledujú automobily. Treba však povedať, že máme dôvod na útechu. Slovák za výrobným pásom totiž ani zďaleka nezarobí to, čo taký Nemec, ba dokonca ani Čech. To by mohlo znamenať, že najprv sa „zefektívnia“ výrobné prevádzky v iných krajinách. Podľa posledných informácií sa napríklad v Česku proces zefektívňovania už rozbehol a ráta sa s prepúšťaním tri a pol tisíc pracovníkov automobilového priemyslu. Ak tomu všetkému prirátame stúpajúce ceny potravín, ktoré sa tak skoro nezastavia a pád maďarského hospodárstva, ktoré visí na povestnom vlásku, nečaká nás zrejme nič ružové – dokonca ani nič, čo by túto farbu pripomínalo. Nuž ale ešte vždy si môžeme nasadiť ideologické okuliare a podľa typu skiel vykrikovať. Nech dá štát ruky preč a trhy sa obnovia samé. Alebo nech štát rýchlo zasiahne a vráti veci do pôvodného stavu. Hlavne nehľadať nijaké nové riešenia a nestíhať vinníkov – to by bolo nielen zbytočné, ale aj riskantné. Veď je to celé len panika a nedostatok dôvery. Takže nepanikárte, prosím, a začnite si navzájom konečne dôverovať. A všetko bude opäť v najlepšom poriadku.
