Departementálne voľby vo Francúzsku a Front National

Francúzsko čakajú voľby do orgánov departementov. Ich prvé kolo sa uskutoční v túto nedeľu 22. marca a druhé kolo o týždeň neskôr. Prieskumy favorizujú Národný front (Front National) Marine Le Penovej, ktorý sa posledné roky vezie na vlne svojho historického vzostupu. O bezvýznamnosti týchto volieb nemôže byť reč.

Volebné systémy sú vo Francúzsku pomerne veľkou kapitolou: volebné zákony pripisujú každým jedným voľbám určité špecifiká. Pochopiť a analyzovať ich možno jedine individuálne, nie ako celok. Ani jedny voľby sa neodohrávajú podľa úplne identického kľúča a často podliehajú zákonným úpravám a mnohým zmenám.

Francúzsko je rozdelené na 21 regiónov, ktoré majú tiež svoju decentralizovanú správu, a tie sa delia na 101 departementov, z toho päť je zámorských. Okrem priamo voleného zhromaždenia poslancov alebo „radných“ riadia regióny a departementy prefekti, ktorí však nie sú volení, ale menovaní vládou (Conseil des ministres).

Systém departementov vznikol po začiatku Veľkej francúzskej revolúcie, prešiel mnohými modifikáciami. Jeho pôvodnou úlohou bolo nahradiť prirodzené historické regióny, preťať spätosť s feudálnym ancien régime a boli významným centralizačným nástrojom, ktorý mal posilniť lojalitu k štátu a centrálnej vláde. Dnes so svojimi právomocami hrajú svoju rolu ako súčasť štandardného systému decentralizácie štátnej správy.

Francúzov v týchto voľbách čaká niekoľko významných zmien. Na základe reformy z r. 2013 sa mení názov volieb z kantonálnych (élections cantonales) na departementálne (élections départementales) a generálne rady (conseils généraux) nahradia departementálne rady. Mení sa aj volebný systém, jednomandátový väčšinový nahradí dvojmandátový väčšinový s dĺžkou volebného obdobia šesť rokov. Podľa určitých pravidiel sa upravuje počet kantónov z 3 971 na 2 068.

Spájanie kantónov (kantón by sme mohli prirovnať k volebnému obvodu) je problém známy predovšetkým politológom venujúcim sa volebným štúdiám: gerrymandering. Ide o prax, ktorá sa snaží vytvoriť politickú výhodu pre určitú stranu alebo skupinu tým, že účelovo prekresľuje hranice obvodu tak, aby v nich vyhrala voľby. V prípade nového rozloženia obvodov francúzskeho departementu v Lotrinsku, Meuse, ak sa zopakujú výsledky volieb z r. 2008 a 2011, väčšinu v rámci celého departementu získajú stredopravé strany: namiesto 58 % (víťazstvo v 17 z 31 kantónov) získajú až 70 % (12 kantónov zo 17), čo bude mať významný efekt na celkové rozloženie politických síl v departementálnej rade. Väčšinou gerrymandering používa exekutíva, ktorá je pri moci, vo svoj prospech. Tentoraz sa voči opozícii zachovala veľkoryso...

Asi najväčšou zmenou je novinka, ktorou sa zákonodarcovia rozhodli vyvážiť zastúpenie mužského a ženského pohlavia v departementálnych radách. Volič bude voliť na hlasovacom lístku strany alebo koalície strán dvojicu: muža a ženu (a ich náhradníkov). Z každého kantónu tak po prvom, resp. po druhom kole zasadne do departementálnej rady rovnaký počet mužov a žien. V posledných voľbách až 14 departementov nezvolilo žiadnu ženu a v kantonálnych radách mali v celoštátnom meradle zastúpenie až 87 % muži. Francúzi svoj vzťah k égalité pestujú dlhodobo a skutočne originálnym spôsobom.

Za zrušenie departementov sa v minulosti vyslovilo už viacero politikov. Účasť na voľbách má klesajúcu tendenciu.  Pri tých posledných v r. 2011 dosiahla v prvom aj druhom kole 44 %. Ale napríklad v r. 2008 v prvom kole až 64 % a v druhom kole 55 %. Novú reformu preto možno chápať nielen v spojitosti s autentickou agendou ľavice, ktorá sa usiluje urobiť krok k väčšej rovnoprávnosti pohlaví, ale aj ako krok k tomu, aby sa voľby stali príťažlivejšími, so spravodlivejším a prehľadnejším systémom.

Takmer všetky prieskumy favorizujú Front National ako víťaza volieb. Preferencie FN kolíšu v rozmedzí 26 – 33 %. Jeho hlavným súperom bude stredopravý blok na čele s UMP (Zväz pre ľudové hnutie), na čele ktorého stojí opäť po vnútrostraníckych zápasoch bývalý chef d´État Nicolas Sarkozy. Jeho preferencie sa pohybujú v intervale 23 – 29 %. Ide výlučne o prieskumy od januára 2015. Takmer v každom vedie FN nad UMP. Preferencie socialistov (blok vedený Parti socialiste, z ktorého je súčasný prezident François Hollande) sú podstatne stabilnejšie, ale i významne nižšie: kolíšu v rozmedzí 18 – 21 %.

Treba však poukázať na faktory, ktoré tieto prieskumy môžu skresľovať, resp. nebrať do úvahy. Prvý problém môže byť spojený so skutočnosťou prekreslených hraníc jednotlivých kantónov: veľa voličom sa zmenil obvod bez toho, aby o tom vôbec vedeli, a tak si nie sú vedomí toho, medzi ktorými kandidátmi sa budú rozhodovať, čo môže napokon ovplyvniť ich konečný výber. Druhý problém súvisí s tým, že jednotlivé konfigurácie dvojíc predstavujú veľkú rozmanitosť. Zatiaľ sme totiž neuviedli, že tzv. binôme, ako nazývajú mužsko-ženskú dvojicu kandidátov, môže byť zložený z dvoch osôb z rôznych politických strán (zväčša ideovej blízkosti, ale môžu vytvárať rôzne koalície). A takisto v každom kantóne nie sú zastúpené všetky strany. Okrem jednej, a tou je FN, ktorý v 95 % tvorí „čisté“ dvojice zložené len zo svojich vlastných kandidátov, čo značne uľahčuje aj uvažovanie agentúr skúmajúcich verejnú mienku. To sú dôvody, prečo reálne môže FN dosiahnuť menší výsledok v deň volieb, než mu pripisujú prieskumy.

To, kvôli čomu môže FN dopadnúť horšie, než hovoria prieskumy, je aj samotná skutočnosť väčšinového volebného systému. Najlepšie to vidieť na výsledkoch komunálnych volieb a volieb do Európskeho parlamentu; oboje sa konali na jar minulého roka. Jednoducho, ak niečo hrá strane Marine Le Penovej do karát, tak je to nižšia účasť a pomerný volebný systém. Túto skutočnosť postrehol už Maurice Duverger vo svojom rozsiahlom diele Les partis politiques (Politické strany): pomerný volebný systém favorizuje malé strany a fragmentarizáciu politických síl. Prípad FN korešponduje dokonale s touto schémou. FN vždy výborne profitoval z priaznivého volebného kalendára a z tých typov volieb, ktoré umožňovali vyjadrenie protestného hlasu (napr. európske voľby).

V komunálnych voľbách možno hovoriť o historickom úspechu FN, aj keď si je pod tým lepšie predstaviť niečo v zmysle „Hannibal ante portas“. Účasť v priemere zaznamenala v prvom kole 63 %, v druhom len o percento menej. V komunálnych voľbách sa volebný systém pre danú obec vyberá na základe jej počtu obyvateľov, prioritne sa však voľby odohrávajú na princípe väčšinového volebného systému. Kandidátom FN svoj hlas odovzdalo v prvom kole len 4,76 % a v druhom kole 6,75 %. Úspech pre „lepénistov“ predstavovalo prvé kolo, v ktorom získali vyše milióna hlasov (v druhom kole o 400 tisíc menej). Efekt druhého kola spôsoboval nevýhodu pre stranu Marine Le Penovej na miestach, kde sa na ňom zúčastnila ako tretia strana a mala veľký problém z neho vyjsť víťazne (táto úprava väčšinového volebného systému umožňuje v druhom kole zúčastniť sa aj strane, ktorá skončila ako tretia, ak získala stanovený vyšší počet percent hlasov). Napriek tomu tucet získaných radníc znamenal úspech, ktorý počas piatej republiky extrémna pravica nikdy nedosiahla. Vo všetkých prípadoch, kde získali starostu, išlo o mestá s počtom obyvateľov menej ako 100 tisíc.

Vyhranený vzťah FN voči súčasnému stavu európskej integrácie korešpondoval s frustráciou francúzskych občanov zo smerovania EÚ, z prisťahovaleckej politiky, ale aj z trvalého úpadku medzinárodno-politického významu piatej republiky, čo je pre Francúzov vždy otázka hrdosti a cti. To všetko prinieslo FN víťazstvo v európskych voľbách. A nielen to: 24 mandátov získal vďaka pomernému volebnému systému v ôsmich interregionálnych obvodoch výborne zmobilizovanými voličmi (4,7 milióna) pri účasti niečo vyše 42 %. Väčšina prieskumov v mesiaci konania volieb sa s presnosťou trafila do výsledku FN, pomerne presne odhadli i zisk UMP, ale značne precenili úspech PS.

Tento historický vzostup FN by po šnúre úspešných volieb mali potvrdiť veľké prezidentské voľby v r. 2017. Socialistickej vláde sa nepodarilo zvládnuť dopady krízy, Francúzsko stále trápi slabý hospodársky rast (v prvom štvrťroku 2015 by mal dosiahnuť 0,4 %), vysoká nezamestnanosť (10 %, no v prípade absolventov viac než 20 %), milionárska daň – Hollandov tromf z predvolebnej kampane – bola počnúc novým rokom zrušená a v platnosti nevydržala ani avizované dva roky. Vzhľadom na stále klesajúcu popularitu Françoisa Hollanda a nízke preferencie socialistov treba otvorene povedať, že predstava Marine Le Penovej v druhom kole prezidentských volieb v roku 2017 je pomerne reálna.

Mohla by sa tak zopakovať situácia z r. 2002. Vtedy Jean-Marie Le Pen, otec súčasnej predsedníčky FN, postúpil do druhého kola s Jacquesom Chiracom a utrpel veľkú porážku (získal iba 17,79 %). Le Penovi vtedy pomohla aj fragmentarizácia ľavého spektra, vďaka čomu nepostúpil do druhého kola kandidát socialistov Lionel Jospin. Len na okraj, voličská podpora FN z posledných volieb do Európskeho parlamentu sa približne rovná počtu získaných hlasov z prvého kola prezidentských volieb 2002. Vtedajší debakel odštartoval úbytok voličov a podporovateľov, ktorý trval až do r. 2011.

Po straníckom kongrese v Tours kormidlo v strane prebrala Le Penova dcéra a pre stranu sa začína obdobie politickej „renesancie“. Úspech svojho otca z druhého kola z r. 2002 Marine prekonala v posledných prezidentských voľbách pred tromi rokmi. Išlo vôbec o najvyšší historický zisk pre FN: 6,4 milióna hlasov. No na postup to nestačilo, Marine zostala pred bránami druhého kola. Tento úspech zatiaľ nepredstihli žiadne voľby, ani posledné parlamentné, ktoré nasledovali pár týždňov po prezidentských: v Národnom zhromaždení si FN vybojoval len dve kreslá.

Front National pôsobí v politickom systéme Francúzska už 43 rokov, teda väčšinu piatej republiky, vôbec nie ako marginálny prvok, ale ako významná politická strana. Naše zhrnutie volebných výsledkov z posledných rokov vypovedá o význame, ktorý pre voličov táto strana stále predstavuje. Od januára 2011, kedy sa k FN hlásilo 22 tisíc občanov, v októbri 2014 strana mala už 83 tisíc členov. Mimochodom, je to približne polovica z členskej základe strany socialistov a asi jedna tretina z členskej základe ľudovcov, ktorá je najväčšou stranou.

Kto politický vývoj vo Francúzsku sleduje pozorne a dlhodobo, výsledky prvého kola nedeľných departementálnych volieb preňho príliš prekvapivé nebudú. FN bude získavať na významne v závislosti od existencie neriešených problémov, ktoré dlhodobo tematizuje: neriadená globalizácia s jej socio-ekonomickými dopadmi, problémy s imigrantmi, s budúcou architektúrou európskej integrácie. Strana sa v posledných rokoch profesionalizovala a snaží sa zbaviť negatívneho imidžu, ktorý jej „vybojoval“ jej čestný predseda Jean-Marie Le Pen. Strana a jej predstavitelia sú politicky socializovaní. Jeden zaujímavý prieskum však hovorí, že 36 % občanov vníma FN stále ako stranu neschopnú vládnuť a 54 % ju vníma ako nebezpečenstvo a hrozbu pre demokraciu. Frontisti si držia svoju pozíciu protestnej strany, ktorá znepokojuje a vnáša do systému určitý pohyb. To, že je strana úspešná a má toľko členov, podporovateľov a voličov, svedčí o kríze štandardných stredových politických pozícií. Ľudovci a socialisti sa dobrovoľne deideologizovali, stali za nich typické catch-all party, medzi ktorými je ťažké postrehnúť významné ideové a hodnotové rozdiely.

Verejnému alebo mediálnemu diskurzu v jeho patologickej skratkovitosti a plytkosti chýba širšie súvislosti ohľadom fenoménu politickej strany Marine Le Penovej. Redukuje ju na „extrémistickú pravicovú stranu“. Vzhľadom na minulosť je Frontu National istotne čo vyčítať, ako každej inej politickej strane. Modifikácia jej politického programu v posledných rokoch však svedčí o významných zmenách v kurze, ktorý nastolila Marine Le Penová od r. 2011. Bude zaujímavé sledovať tento vývoj až do prezidentských volieb v r. 2017 – terajšie departementálne voľby môžu o ňom veľa napovedať.

Ilustrácia: www.interieur.gouv.fr

SÚVISIACE:
Michael Augustín: Le Penovej front mení kurz