Problematika miezd na Slovensku

Pritom relatívna cenová hladina bola na Slovensku v roku 2013 v porovnaní s priemerom za EÚ  28 vo výške 70,6 % (rovnako ako v ČR). To znamená, že pri medzinárodnom porovnaní treba priemernú mzdu v SR prepočítať na porovnateľnú reálnu úroveň koeficientom 1,42.

V parite kúpnej sily bola tvorba hrubého domáceho produktu na Slovensku na jedného pracujúceho (produktivita práce) v porovnaní s priemerom za EÚ 27 za rok 2013 vo výške 82,6 % (v ČR menej = 71,9%).

Nižšie a nízke mzdy v SR v roku 2013 oproti priemeru za celé hospodárstvo (824 €) sú medzi 496 € (pomocní nekvalifikovaní pracovníci), 610 € (kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve), 630 € (pracovníci v službách a obchode), 757 € (operátori a montéri strojov) až po 799 € (kvalifikovaní pracovníci a remeselníci).

Podľa veku sú to prevažne pracovníci do 29 rokov (494 – 777 €) a pokiaľ ide o vzdelanie, pracovníci so základným, učňovským a stredným vzdelaním bez maturity (587 – 679 €).

Podľa konkrétnejších druhov zamestnaní medzi vysoké brutto platy patrili v SR v roku 2013:
riadiaci pracovníci vo finančníctve a poisťovníctve (3 220 €),
riadiaci pracovníci v informáciách a komunikáciách (2 933 €)
a prezidenti, generálni riaditelia podnikov a organizácií (2 748 €).

Najnižšie mzdy mali upratovačky  – 395 €, čašníci a someliéri – 470 €, informátori – 518 €,  krajčíri, kožušníci a klobučníci – 454 €, predavači – 565 €, výrobcovia pekárenských a cukrárskych výrobkov – 534 €, pestovatelia poľných plodín a zeleniny – 570 €, chovatelia hydiny a pracovníci v lesníctve – 582 €, murári a podobní pracovníci – 590 €, operátori telefónnych ústrední – 609 €,  spracovatelia mlieka – 634 €, vodiči nákladných áut a kamiónov – 640 €, učitelia predškolských zariadení – 663 €, odborní pracovníci v sociálnej starostlivosti – 664 €.
Pod priemer patrili ešte psychológovia a terapeuti – 786 €.

Z celkového priemerného ročného počtu sledovaných zamestnaných osôb v SR v roku 2013 v počte 2 176 tis. bolo s nižšou priemernou mzdou (v sume 627 €) –  44,3 %. To bolo o 24 % menej ako priemer (824 €).  Ostatných 55,7 % zamestnaných malo mzdu v priemere 922 €, čiže o 11,9 % viac nad priemer.

Diferenciácia v celkových príjmoch obyvateľstva (vrátane sociálnych) nie je v SR preexponovane vysoká. Pomer celkových príjmov 20 % osôb s najvyššími príjmami k sume príjmov 20 % osôb s najnižšími príjmami bol v roku 2013 – 3,6 (v roku 2011 – 3,8).

Obdobne miera rizika chudoby v SR v roku 2013 nebola vysoká. Podiel osôb, ktorých tzv. ekvivalentný disponibilný príjem je pod hranicou rizika chudoby (60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu – v roku 2013 v sume 4042 €) – bol v SR v roku 2013 na úrovni 12,8 % (v roku 2012 – 13,2 %).

Pritom miera materiálnej deprivácie (podiel obyvateľov s vynúteným nedostatkom aspoň v troch položkách, resp. aspoň v 4 položkách z 9 položiek, ktoré si domácnosť nemôže dovoliť – napr. čeliť neočakávaným výdavkom, ísť na týždeň na dovolenku, hradiť hypotéku, pôžičky, splátky tovarov, či nájomné a energie, udržiavať teplo v byte, nemožnosť kúpiť si pračku, televízor, telefón, auto) bola v SR v roku 2013 u 23,4 % obyvateľov.

Ilona Švihlíková (Britské listy 11.12.2014 – Nízké mzdy a pracující chudoba v ČR: makroekonomické souvislosti), žiaľ, systémovo neuviedla, ako sa má zmeniť ekonomický model. To je ale podstatné!!

Je tu silná vláda nadnárodných korporácií na čele s asi 150 ľuďmi. Vládne nad 2/3-nami sveta (zatiaľ mimo Číny, Ruska, Iránu, Pakistanu a Indiu/. Robia však prostredníctvom všetkých štruktúr, vrátane štátu, najmä USA, jeho CIA, expertov (aj zo Slovenska), Medzinárodného menového fondu na ďalšom rozšírení „vlády“. Všimnime si ich ostatný úspech na Ukrajine, boj s červenými kartami v Prahe a pod.

 Ilona Švihlíková len uvádza, že ekonomický model treba zmeniť. Má však pravdu, že na budúci vývoj – k vízii sa žiada predvídavosť, systematické myslenie a politická odvaha. Sú na to výskumníci i občania vo futurologických spoločnostiach v ČR i SR. Relevantný subjekt s politickou odvahou na danú zmenu však nenachádzam.

Na Slovensku (podobne ako v Čechách) väčšina podnikov je v rukách zahraničných vlastníkov. Zahraniční investori sem však prišli a chodia len kvôli nízkym mzdám, daňovým úľavám a investičným stimulom. Úvahy o nejakej zmene v prospech zvýšenia vplyvu občanov a štátu Slovenska v podnikaní sú veľkou fikciou a len zbožným – nereálnym želaním. Možno sa však predsa len niečo podarí dosiahnuť oprávnenými snahami vlády SR v rokoch 2012 – 2016 v energetickom priemysle a pri ochrane vody.

Volaním na púšti je však apel (aj I. Švihlíkovej), že „trvalou úlohou je zvyšovanie mzdovej úrovne ….a snaha o malé mzdové rozdiely“. Pri tomto je základnou otázkou: koho je to úloha?,

Obrovský rozdiel (25 percentuálnych bodov) medzi relatívnou úrovňou miezd v parite kúpnej sily (v ČR 40 % a podobne aj v SR)  a v Nemecku k úrovni ekonomického výkonu (v ČR 65 % z úrovne Nemecka) vyplýva z historického vývoja a nadväznosti na vývoj miezd po revolúcii v roku 1989. Zahraniční podnikatelia (a podobne aj domáci) „pochopiteľne“ mzdy nezvyšovali. Ich cieľom je zisk a ten si potom vyvážajú. Plač nad tým je pekný, ale z plaču zostanú len slzy. V tomto som veľký skeptik.

Že ČR i SR sú závislými ekonomikami – kolóniami, je fakt, ktorý som konštatoval už v roku 1993.

I. Švihlíková k zmene závislého modelu volá ráznou politickou akciou a že zmenu má realizovať „subjekt“ v podobe vlády. Čo však konkrétne zmeniť a akými reálnymi cestami? Kde je konkrétnejší a zrejme masový subjekt na realizáciu ráznej politickej akcie (odbory, ČSSD?)? Ako napr. vytvoriť národné banky vrátane regionálnych? Kto má na to kapitál? Na Slovensku je aspoň záručná banka a Exim banka. Na vývoj miezd však vplyv nemajú.

Autor, Ing. Michal Majtán, PhD., je ekonóm