Problematika miezd na Slovensku
pondelok 12. január 2015Rok €
– priemerná mesačná mzda zamestnancov – brutto 2013 824,00
- „ - – netto 2013 637,20
– celkový mesačný náklad na pracovníka – brutto 2012 1 213,00
– minimálna mzda v 1. (základnom) pásme – brutto 2015 380,00
- „ - – netto 2015 339,00
– pomer základnej minimálnej mzdy (1. pásmo)
k priemernej mesačnej brutto mzde: v SR 2015/2013 46,1%
v ČR 2015/2014 36,5%
– priemerný mesačný starobný dôchodok – sólo 2013 390,51
– pomer priemerného mesačného starobného dôchodku
k: - netto priemernej mesačnej mzde zamestnancov 2013 61,3%
- brutto - „ - 2013 47,4%
– životné minimum pre jednotlivca do 1.7.2015 198,09
Pritom relatívna cenová hladina bola na Slovensku v roku 2013 v porovnaní s priemerom za EÚ 28 vo výške 70,6 % (rovnako ako v ČR). To znamená, že pri medzinárodnom porovnaní treba priemernú mzdu v SR prepočítať na porovnateľnú reálnu úroveň koeficientom 1,42.
V parite kúpnej sily bola tvorba hrubého domáceho produktu na Slovensku na jedného pracujúceho (produktivita práce) v porovnaní s priemerom za EÚ 27 za rok 2013 vo výške 82,6 % (v ČR menej = 71,9%).
Nižšie a nízke mzdy v SR v roku 2013 oproti priemeru za celé hospodárstvo (824 €) sú medzi 496 € (pomocní nekvalifikovaní pracovníci), 610 € (kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve), 630 € (pracovníci v službách a obchode), 757 € (operátori a montéri strojov) až po 799 € (kvalifikovaní pracovníci a remeselníci).
Podľa veku sú to prevažne pracovníci do 29 rokov (494 – 777 €) a pokiaľ ide o vzdelanie, pracovníci so základným, učňovským a stredným vzdelaním bez maturity (587 – 679 €).
Podľa konkrétnejších druhov zamestnaní medzi vysoké brutto platy patrili v SR v roku 2013:
riadiaci pracovníci vo finančníctve a poisťovníctve (3 220 €),
riadiaci pracovníci v informáciách a komunikáciách (2 933 €)
a prezidenti, generálni riaditelia podnikov a organizácií (2 748 €).
Najnižšie mzdy mali upratovačky – 395 €, čašníci a someliéri – 470 €, informátori – 518 €, krajčíri, kožušníci a klobučníci – 454 €, predavači – 565 €, výrobcovia pekárenských a cukrárskych výrobkov – 534 €, pestovatelia poľných plodín a zeleniny – 570 €, chovatelia hydiny a pracovníci v lesníctve – 582 €, murári a podobní pracovníci – 590 €, operátori telefónnych ústrední – 609 €, spracovatelia mlieka – 634 €, vodiči nákladných áut a kamiónov – 640 €, učitelia predškolských zariadení – 663 €, odborní pracovníci v sociálnej starostlivosti – 664 €.
Pod priemer patrili ešte psychológovia a terapeuti – 786 €.
Z celkového priemerného ročného počtu sledovaných zamestnaných osôb v SR v roku 2013 v počte 2 176 tis. bolo s nižšou priemernou mzdou (v sume 627 €) – 44,3 %. To bolo o 24 % menej ako priemer (824 €). Ostatných 55,7 % zamestnaných malo mzdu v priemere 922 €, čiže o 11,9 % viac nad priemer.
Diferenciácia v celkových príjmoch obyvateľstva (vrátane sociálnych) nie je v SR preexponovane vysoká. Pomer celkových príjmov 20 % osôb s najvyššími príjmami k sume príjmov 20 % osôb s najnižšími príjmami bol v roku 2013 – 3,6 (v roku 2011 – 3,8).
Obdobne miera rizika chudoby v SR v roku 2013 nebola vysoká. Podiel osôb, ktorých tzv. ekvivalentný disponibilný príjem je pod hranicou rizika chudoby (60 % mediánu ekvivalentného disponibilného príjmu – v roku 2013 v sume 4042 €) – bol v SR v roku 2013 na úrovni 12,8 % (v roku 2012 – 13,2 %).
Pritom miera materiálnej deprivácie (podiel obyvateľov s vynúteným nedostatkom aspoň v troch položkách, resp. aspoň v 4 položkách z 9 položiek, ktoré si domácnosť nemôže dovoliť – napr. čeliť neočakávaným výdavkom, ísť na týždeň na dovolenku, hradiť hypotéku, pôžičky, splátky tovarov, či nájomné a energie, udržiavať teplo v byte, nemožnosť kúpiť si pračku, televízor, telefón, auto) bola v SR v roku 2013 u 23,4 % obyvateľov.
Ilona Švihlíková (Britské listy 11.12.2014 – Nízké mzdy a pracující chudoba v ČR: makroekonomické souvislosti), žiaľ, systémovo neuviedla, ako sa má zmeniť ekonomický model. To je ale podstatné!!
Je tu silná vláda nadnárodných korporácií na čele s asi 150 ľuďmi. Vládne nad 2/3-nami sveta (zatiaľ mimo Číny, Ruska, Iránu, Pakistanu a Indiu/. Robia však prostredníctvom všetkých štruktúr, vrátane štátu, najmä USA, jeho CIA, expertov (aj zo Slovenska), Medzinárodného menového fondu na ďalšom rozšírení „vlády“. Všimnime si ich ostatný úspech na Ukrajine, boj s červenými kartami v Prahe a pod.
Ilona Švihlíková len uvádza, že ekonomický model treba zmeniť. Má však pravdu, že na budúci vývoj – k vízii sa žiada predvídavosť, systematické myslenie a politická odvaha. Sú na to výskumníci i občania vo futurologických spoločnostiach v ČR i SR. Relevantný subjekt s politickou odvahou na danú zmenu však nenachádzam.
Na Slovensku (podobne ako v Čechách) väčšina podnikov je v rukách zahraničných vlastníkov. Zahraniční investori sem však prišli a chodia len kvôli nízkym mzdám, daňovým úľavám a investičným stimulom. Úvahy o nejakej zmene v prospech zvýšenia vplyvu občanov a štátu Slovenska v podnikaní sú veľkou fikciou a len zbožným – nereálnym želaním. Možno sa však predsa len niečo podarí dosiahnuť oprávnenými snahami vlády SR v rokoch 2012 – 2016 v energetickom priemysle a pri ochrane vody.
Volaním na púšti je však apel (aj I. Švihlíkovej), že „trvalou úlohou je zvyšovanie mzdovej úrovne ….a snaha o malé mzdové rozdiely“. Pri tomto je základnou otázkou: koho je to úloha?,
Obrovský rozdiel (25 percentuálnych bodov) medzi relatívnou úrovňou miezd v parite kúpnej sily (v ČR 40 % a podobne aj v SR) a v Nemecku k úrovni ekonomického výkonu (v ČR 65 % z úrovne Nemecka) vyplýva z historického vývoja a nadväznosti na vývoj miezd po revolúcii v roku 1989. Zahraniční podnikatelia (a podobne aj domáci) „pochopiteľne“ mzdy nezvyšovali. Ich cieľom je zisk a ten si potom vyvážajú. Plač nad tým je pekný, ale z plaču zostanú len slzy. V tomto som veľký skeptik.
Že ČR i SR sú závislými ekonomikami – kolóniami, je fakt, ktorý som konštatoval už v roku 1993.
I. Švihlíková k zmene závislého modelu volá ráznou politickou akciou a že zmenu má realizovať „subjekt“ v podobe vlády. Čo však konkrétne zmeniť a akými reálnymi cestami? Kde je konkrétnejší a zrejme masový subjekt na realizáciu ráznej politickej akcie (odbory, ČSSD?)? Ako napr. vytvoriť národné banky vrátane regionálnych? Kto má na to kapitál? Na Slovensku je aspoň záručná banka a Exim banka. Na vývoj miezd však vplyv nemajú.
Autor, Ing. Michal Majtán, PhD., je ekonóm
Reagujte na článok
Komentáre
...a to si navyše z ceny svojej práce už po odpočítaní daní a odvodov musíme platiť všetko to, čo sme v inom ekonomickom režime často ani nevnímali ako "službu" či "tovar", pretože boli samozrejmou súčasťou dennej spotreby... že ide o obyčajné vykorisťovanie nájomnej pracovnej sily, to už vieme, ale ako to riešiť?
IBA jedna cesta je možná: zásadne zmeniť prerozdeľovacie procesy pri tvorbe spoločenského produktu, a to ako na úrovni celoštátnej, tak i na podnikovej úrovni : to však chce zmeniť aj výuku na ekonomických školách, kde sa stále i v roku 2015 po sprofanovaní sa kapitálu ako "cesty k lepším zajtrajškom" stále hlása, že "kapitalista - vlastní" vloží svoj kapitál a za odmenu za "tú námahu" mu patrí zisk a nadhodnota, zatiaľ čo zamestnanec ( teda ten, čo je vôbec prijatý do práce) dostáva za svoju prácu odmenu v podobe mzdy a to je vraj tak spravodlivé, že na tom stojí západná demokracia.
Existujú iné systémy - zamestnanecká samospráva, kde sa na princípoch ekonomickej demokracie rozdeľuje príjem podniku medzi všetkých zamestnancov a hospodársky výsledok sa po skončení hospodárskeho roka rozdeľuje podľa kľúča jeden zamestnanec = jeden podiel. Odvázda sa len daň zo základných prostriedkov,
ale prirodzene v súčasných podmienkach SR by bolo nutné zohľadňovať i ostatné daňové zaťaženie a odvody...
Existuje systém tvorby a rozdeľovania verejných financií z verejných zdrojov - tie v ekonomickej demokracii nie sú iba celoštátne alebo nadštátne, ale i regionálne a obecné. Je to podobné ako u súčasných Eurofondov, pretože systém verejných financií by zbieral verejné financie zo spoločenských a komunitných zdrojov a grantovo by ich zas prerozdeľoval tam, kde je potrebné zabezpečiť rozvoj infraštruktúry spoločnosti, rozvoj verejných služieb, zabezpečiť pracovné miesta na úrovni štátu, regiónu, obce.
Pán Majtán, prečo by sa to nedalo? Vidím dokonca menej uskutočniteľné v súčasnom krízovom ošiale a oslabovaní ziskotvornosti kapitálu bojovať o promilové či AŽ percentuálne zvyšovanie miezd. Ľavicová vláda by dokázala dnes bez väčšej nespokojnosti vytvárať celospoločenské zdroje po právnej stránke v štátnom, obecnom či komunitnom vlastníctve a začať šíriť ekonomickú demokraciu tým, že odrazu tu vzniknú organizácie, podniky, kde zamestnanci nielen že budú uspokojení po mzdovej stránke, ale ešte ako kolektívni vlastníci po skončení hospodárskeho roka dostanú z kladného hospodárenia to vyúčtovanie, ktoré si teraz drzo a "nárokovo" ponechávajú kapitáloví vlastníci "za odmenu" ako zisk...
Prieser je, že je to už dnes uskutočniteľné, iba nie je politická vôľa ...tou silou môže byť ozaj iba skutočne ľavicová sila a tá je na Slovensku rozdrobená a nie je schopná parlamentného pôsobenia.