Koniec oligarchov?
Postkomunistické Rusko opätovne prinieslo do slovníka slovo „oligarcha“ – označujúce mužov, ktorí dokázali vďaka svojim politickým konexiám rozprávkovo zbohatnúť na rozdávaní štátneho majetku nazvanom „privatizácia“. No aj títo rozprávkovo bohatí Rusi, ktorí za Borisa Jeľcina prakticky vládli krajine, sa začínajú obávať – finančná kríza ohrozuje ich majetky a pre mnohých je záchranou opäť len štát. Budúci mesiac sa v Moskve otvorí výročný Milionársky veľtrh. Na predaj budú diamantmi posádzané mobilné telefóny či laptopy, prúdové lietadlá, jachty s mahagónovým obložením a podobné narcistické ukážky bohatstva. Moskva, často nazývaná „hlavným mestom luxusu“, je na podobné podujatie tým správnym miestom. Podľa časopisu Forbes žije v Rusku 110 miliardárov, čo je svetový rekord. A popri nich – no o tom už časopis nepíše – 18,9 milióna Rusov pod hranicou chudoby. Organizátor Milionárskeho veľtrhu, holandský podnikateľ Yves Gijrath, očakáva rovnaké orgie rozhadzovania peňazí, aké sa diali na predchádzajúcich ročníkoch. Objavujú sa však náznaky, že finančná kríza vysúša zdanlivo bezodné vrecká ruských oligarchov. Miliardové straty Na jar časopis Forbes odhadoval, že sto najbohatších Rusov má dovedna majetok 522 miliárd dolárov – čo oproti roku 2004 znamená takmer štvornásobný nárast. Hoci im vláda Vladimíra Putina dala jasne najavo, že v politike môžu byť buď s Putinom, alebo vôbec (najznámejším bol prípad bývalého najbohatšieho muža Ruska Chodorkovského, v súčasnosti trestanca kdesi na Sibíri), ich majetok ďalej utešene rástol. Živil ho najmä ruský hospodársky boom, vyvolaný okrem iného štedrým prítokom peňazí zo ziskov za export ropy a zemného plynu. Posledné mesiace však boli zlé. Internetový portál Bloomberg odhaduje, že 25 najbohatších Rusov stratilo kvôli finančnej kríze zatiaľ 230 miliárd eur, straty najbohatších sa pohybujú v desiatkach miliárd. Teoreticky by sa mohli upokojovať tým, že ide o straty „na papieri“ – asi 70 percentný prepad moskovskej burzy stiahol aj cenu akcií ich podnikov. Pokiaľ neplánujú akcie predať a vydržia do normalizácie situácie, žiadne dramatické straty by nemuseli pocítiť. Skutočnosť je však trochu komplikovanejšia. Mnohí ruskí oligarchovia sa totiž nechali chytiť v pyramídovej hre, ktorá sa začína pomaly rúcať. Pyramída sa rúca Prudký rast cien ropy a zemného plynu živil ruský hospodársky boom a napumpoval do ekonomiky veľké množstvo peňazí. Ruskí oligarchovia dokázali získavať od domácich bánk lacné úvery a za ne rozširovať svoje impériá kúpou nových podnikov. Akciami svojich firiem potom ručili za ďalšie pôžičky od zahraničných bánk, a za tieto peniaze ďalej rozširovali svoje majetky. No efekt snehovej gule sa s finančnou krízou zmenil na pyramídu. Ceny akcií sa prepadli, čím stratili hodnotu aj garancie bankám. Tie začali žiadať svoje peniaze späť a ruskí superboháči sa zrazu ocitli „bez hotovosti“. Viacerí musia prijímať pomoc od štátu, a tým sa uzatvára kruh ruského „kasínokapitalizmu“: v „privatizácii“ sa oligarchom rozdali majetky, a tie sa teraz kvôli finančnej kríze po faktickom znárodnení dostávajú do rúk štátu. Hoci môžu tvrdenia o „schudobnení“ z troch miliárd na miliardu eur majetku vyzerať ako výsmech priemernému Rusovi operujúcemu s niekoľkorádovo nižšími sumami, pre oligarchov to znamená pokles do nižšej ligy. A štátna pomoc bude pre vládu zas šikovným nástrojom, ako vytriediť verných a problémových. Najtvrdšie dopady na spodku Skutočne tvrdo však kríza dopadne na úrovni, kde o luxusných extravagantnostiach elity nechyrovať. Dopady krízy na reálnu ekonomiku môžu znamenať krachovanie podnikov a zvyšovanie nezamestnanosti. Pre prepustených pracovníkov bude mať štát prichystanú výrazne skromnejšiu pomoc. Okrem toho, nutnosť upratať následky sureálnych globálno-finančných lukulských hodov z verejných peňazí znamená, že štátu ostane v kase menej na investície do sociálnych služieb pre stredné triedy a chudobných. A pokles cien ropy a zemného plynu na svetových trhoch túto ekonomickú dilemu ešte zostruje. Oligarchov možno čakajú skromnejšie časy – budú musieť predať niektoré zo svojich víl a súkromných lietadiel, možno dokonca aj podiely v európskych futbalových kluboch. No „obyčajní Rusi“ sa budú možno musieť pripraviť na dlhú a krutú zimu. Autor je stálý spolupracovník Slova
