Železnice by mal štát uprednostňovať ešte viac

Počet zobrazení: 4242


vlacik1.jpg

S blížiacim sa 17. novembrom rastie nespokojnosť autobusových prepravcov s rozhodnutím vlády umožniť deťom, študentom a dôchodcom cestovať vlakom zadarmo. Považujú to za diskrimináciu a varujú pred úbytkom cestujúcich v autobusoch. Ak sa to naozaj stane, bude to jeden z pozitívnych výsledkov vládneho opatrenia.

Kritici sústreďujú pozornosť na rôzne problémy a naozaj sa ukazujú reálne riziká, pre ktoré asi budeme v prvej fáze svedkami rôznych problémov, kým jednoducho železnice novinku zvládnu z prevádzkového hľadiska. Záujem sa najskôr dozaista sústredí na „vychytené“ termíny a niektoré vlaky budú preplnené. Avšak postupne sa situácia upokojí, ako sa v prvé dni otvorenia nového hypermarketu idú ľudia pobiť o lacný tovar, ale neskôr už doň chodia nakupovať, keď to naozaj potrebujú. Predstava, že študenti či dôchodcovia budú jazdiť hore-dolu po republike iba preto, lebo to majú zadarmo, je šialená. Je fajn, ak sa starí ľudia vyberú za svojimi deťmi častejšie ako raz za pol roka, rovnako je dobré, ak študenti ušetria pri cestách domov, alebo na dobrý koncert či za zaujímavou študijnou alebo pracovnou ponukou. Ale nikto z nich sa dozaista nebude prevážať vlakom na druhý koniec Slovenska a potom zasa naspäť, aby si „užil“ bezplatnú jazdu.

Ešte dôležitejšia je však súvislosť s autobusovou dopravou. Áno, vláda sa jednoznačne rozhodla uprednostniť železnicu. Nazvite si to pozitívnou diskrimináciou, ale jednoznačne je to trend, ktorý vo vyspelých moderných krajinách dominuje štátnej dopravnej politike už celé desaťročia. Keď chcel Ján Figeľ za každú cenu dokázať Ľubomírovi Vážnemu, že diaľnice mohol stavať lacnejšie než prostredníctvom tzv. PPP-projektov, zverejnil zámer presunúť európske peniaze určené na rozvoj železníc na výstavbu ciest. Na rokovaní Výboru NR SR pre európske záležitosti som jeho i premiérku upozornil, že je to v príkrom rozpore s prioritami Európskej komisie a Brusel nám preto takýto presun nikdy neschváli. A hoci mi Iveta Radičová odvrkla, že „pán Figeľ ako bývalý eurokomisár má v Bruseli dostatočnú pozíciu, aby vedel presadiť, čo navrhuje“, vývoj zakrátko potvrdil  moje varovanie.

Je pravda, že na Slovensku jedna vláda za druhou dlhodobo železničnú dopravu zaznávala. Stále potrebujeme viac investovať do jej modernizácie (tak do dopravnej cesty, ako aj do súprav) a namiesto znižovania spojov treba zvyšovať dopravnú obslužnosť územia republiky vlakmi. Samozrejme, elektrickými. Lebo hoci nadradenú cestnú sieť (diaľnice a rýchlostné cesty) ešte tiež nemáme dobudovanú, v minulosti sme do nej investovali oveľa viac než do železničnej dopravnej cesty.

Bola to práve prvá Ficova vláda, kto nabral odvahu na prvý zásadný krok pri férovom zaťažení cestnej dopravy – zavedením elektronického mýta pre nákladné autá a autobusy. Ľ. Vážny musel čeliť protestom a zablokovaným cestám, ale štát takto konečne zreálnil platby najvýraznejších užívateľov ciest oproti podobným poplatkom na železnici. Ak mal tento krok za následok aspoň nejaký presun prepravy tovarov z ciest na železnicu, tak pánboh zaplať.

Presne to isté platí, ak sa teraz podarí zlikvidovať aspoň nejaké autobusové spoje. Darmo komentátor denníka SME lamentuje, že „ich prevádzkovatelia sa tak nielen pýtajú, prečo by teraz štát nemal platiť aj za ich klientov, ale rovnako oprávnene sa obávajú, že im ich železnica na paralelných úsekoch odoberie“. Lebo vlaky zaťažujú životné prostredie oveľa menej ako autobusy, sú rýchlejšie, menej zaťažujú aj zastavané časti obcí a miest a majú vyššiu kapacitu. Stane sa to len tam, kde sa ľudia môžu presunúť na železnicu, inde autobusy prežijú. Negatívnym dopadom na dopravnú obslužnosť možno zabrániť moderným manažmentom verejnej dopravy. Tú regionálnu majú v rukách samosprávne kraje. Apel ministra dopravy Jána Počiatka je racionálny: vo Švajčiarsku zbytočnej duplicite autobusových a železničných spojov bránia zladené grafikony a ak je to možné, na danej trase uprednostnia vždy vlak pred autobusom.

Preto v tomto prípade nejde o populistický výkrik Roberta Fica na sneme Smeru, ale o prvok modernej dopravnej politiky vyspelého štátu. Uprednostňovanie železníc v doprave (ľudí) a v preprave (tovarov) je jedným z jej základných pilierov. A znamená konkrétne pozitívne prínosy pre všetkých, nielen pre tých, ktorí budú vlakom cestovať zadarmo.

Autor je štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Foto: Emil Polák

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
29. október 2014, 16:48

...hej, už len ten samotný "rušníček" je o tom, že ani grafika webstránky sa ešte nevyrovnala so skutočnosťou, že máme rok 2014 a železničná doprava je ekologická, pohodlná, rýchla (oproti zápcham na cestách a večným rozkopávkam) a tie vlaky i rušne vyzerajú inak.ako na otmto obrázku.. to len pre redakciu

Braňo, máte pravdu a toto je dobrý počin vlády, len málo protiargumentujete na tú pustú demagógiu masmediálnej opozície - oslobodenie od poplatkov pre prvé skupiny občanov je krok vpred, ak chceme verejnú dopravu ešte i po roku 2020.

Obrázok používateľa Jozef Schwarz
#2
Jozef Schwarz
29. október 2014, 21:00

Moja obľúbená téma,

niekde v archíve blogu by sa našlo moje "radenie" pri príprave vládneho programu na túto tému, je plne v súlade s týmto opatrením.

Avšak treba urobiť ďaľší krok - obnoviť osobnú vlakovú dopravu na tratiach, ktoré pomaly už desať rokov nepreviezli ani živú ani mŕtvu dušu. Ihneď z Nitry do Radošiny, včera je neskoro na trati Zvolen - Krupina - Šahy. Určite zo Starej Ľubovne cez Plaveč do Lipian - na tejto trati každý deň a nie ako teraz len v nedeľu pre pár študentov. Samozrejme aj na gemerských tratiach, či na východe. Tým by sa rozšíril záber cestujúcich na ďalšie oblasti Slovenska.

Bolo by to ekologické a aj sociálne a dokonca aj na prospech regiónov.

Obrázok používateľa Ivan Špáni
#3
Ivan Špáni
29. október 2014, 23:46

Každé písmenko z komentára pána Ondruša možno iba podpísať a dvakrát podtrhnúť. Škoda, že minister Počiatek tento aspekt zámerenej konkurencie voči autobusovej doprave v STV ešte viac nezdupľoval. Slová autobusových dopravcov sú nelogické, lebo ak tvrdia, že autobusy nejazdia paralene s vlkami, tak sa nemôžu obávať poklesu cestujúcich. A ak jazdia paralelne, tak by ich mohli konečne využiť na obsluhu oblastí do ktorých nijaký vlak a už ani autobus nejazdí.

Vymáhanie autobusárov, aby im štát pokryl stratu vyvolanú týmto optrením sa veľmi podobajú na logiku tiežpodnikateľov z prvopočiatkov nášho kapitalizmu, keď preto, že dážď vyvolal zmenu trasy pápežovej návštevy v Bratislave, doviezli v roklu 1990 pred úrad vlády nepredané párky a chceli, aby im ich nepružnosť uhradil štát. Nie sú títo páni v červených kabátoch teraz zasa podnikateľmi v autobusovej doprave?

Mimochodom diskriminácia: podľa autobusovej logiky by sa mali cítiť diskriminovvaní aj prepravcovia osobnej lodnej dopravy a asi aj leteckej, však im uberie pasažierov, ktorí pojdu radšej  zadarmoi vlakom akoby si mali kúpiť lístok na lietadlo.

Ak by sa nakoniec zámer vlakov zadarmo nevydaril a na niečom stroskotal, bude  však najlepším sociologickým prieskumom o tom, kde by ľuidia najčastejšie využívali a uprednostňovali  vlaky keby boli lacnejšie a pohodlnejšie..

Ak bude štát plne preplácať železniciciam (a bude aj tým súkromným) bezplatné vykázané cestovné lístky, tak železnice na tom zarobia, bude to podpora železničnej dopravy, lebo dostanú zaplatené aj za cestujúcich, ktorých im pritiahol navyše štát svojim opatrením. Čiže viac ako o podporu dôchodcov pôjde o podporu železníc. Hoci si myslím, že štát by im nemal preplácať dôchodcovské a študnetské cestovné v plnej výške, viac ako doteraz, lebo predsa len náklady na vlakový spoj sa radikálne nezvýšia či vezie 10 alebo 110 cestujúcich.

Opatrenie nakoniec bude mať viacerov vedľajších priaznivých efektov aj pre mnohých súkromných podnikateľov, napríklad v cestovnom ruchu alebo hoteliérstve. Jeden víkden asi dám kávu v Spiškej Novej Vsi, na druhý sa vyberiem na víno do Košíc...

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984