Čo prinesie nový Bretton Woods?

Súboj o existenciu a podobu druhého dôchodkového piliera sa jeho opätovným otvorením dostal do ďalšieho kola. Keďže zápas už trvá nejaký čas, začína sa ritualizovať – súperi už len do veľkej miery dokola opakujú vlastné dôvody. Finančná kríza síce priniesla nový náboj, ale povaha hádky, ktorá sa už ani neusiluje vzbudzovať dojem diskusie, sa v podstate nezmenila. Práve preto má zmysel pozrieť sa na súkromné dôchodkové sporenie z inej perspektívy. Jedným z dôvodov je potreba naliať viac peňazí do zúfalých rozvíjajúcich sa európskych ekonomík (Ukrajina, Srbsko, Maďarsko...) ktoré si práve vychutnávajú dôsledky neoliberalizmu a v ktorých majú západoeurópske banky vyše 1 500 miliárd ohrozených dolárov. Navyše záchranné opatrenia, ktoré prijali vlády eurozóny pred troma týždňami sa neukazujú ako úspešné. Nie všetci za jeden povraz Brownov tlak na arabské štáty, aby do stenčujúcich sa rezerv Medzinárodného menového fondu pridali miliardy dolárov, nevyzerá beznádejne, aj keď Kuvajt ho upozornil, že zadarmo to nebude. Aspoň sa tu, na rozdiel od Pekingu, ktorý na tú istú požiadavku nereaguje, tvorí priestor na vyjednávanie. Bolo by prekvapením ak by pomohla aj Čína, pretože stále zúfalejšiemu Pakistanu pôžičku nedala, a to aj napriek zbližovaniu obidvoch vlád. Veľvyslancovi Islamabádu vo Washingtone preto po tom, čo jeho krajine zrušila Svetová banka už schválenú 300 miliónovú pôžičku (celkom zaujímavo hneď po tom, ako parlament odhlasoval prehodnotenie partnerstva s USA), nie je čo závidieť. Tomu, že Čína sa bude držať od medzinárodných záchranných prác trošku ďalej, nasvedčuje aj jej ambiciózne minimum osempercentného rastu na budúci rok. Hoci je domáci dopyt obrovský, sám to neutiahne, a tak tento cieľ aj zamestnanosť budú ťahať investície do jadrových elektrární, letísk a diaľnic, a to práve z rezervy zahraničných mien. Tá bude musieť balansovať pre pokles západného dopytu, slabšie výkony výrobcov hračiek, textilu aj elektroniky. Neregulovaný trh je utópia Otázka je, či ázijská veľmoc začne tvoriť predpoklady na to, aby sa stal juan svetovou rezervnou menou a začne tým, že vypustí dolár z obchodovania s Rusmi, ako žiada nahnevaný Putin. Panika na trhoch americkú menu napriek mizivým ukazovateľom domácej ekonomiky pre vysoký dopyt po relatívne bezpečných amerických vládnych dlhopisoch posilňuje. Okrem Rusov volá po zmene svetovej rezervnej meny aj Thajsko, čím demonštruje narastajúcu nechuť zvyšku sveta financovať cez americký federálny dlh napríklad aj vojenský rozpočet USA. Na čom sa svetoví lídri vo Washingtone 15. novembra zhodnú, sa predpovedá ťažko. Stavať by však mali na širokom konsenze akademických elít, že jednotný neregulovaný finančný trh je utópia a pre zdravé ekonomiky sú, skôr ako virtuálne parlamenty špekulatívnych investorov s obrovskými prostriedkami, vhodnejšie kontrolné funkcie národných vlád, ktoré je možné brať v prípade zlyhania na zodpovednosť. Autor je spravodajca World Business Press online v Londýne