Desať dôvodov, prečo Barack

Suverén ešte neprehovoril, ak sa však potvrdia predpovede a v noci na stredu sa predsa len bude písať história, otázka znie: Ako je možné, že politický nováčik s exotickým životopisom a swahilským menom, tenkou bilanciou a ľavičiarskym politickým profilom porazil dve najmocnejšie mašinérie americkej politiky, Clintonovcov a konzervatívnu pravicu?
Počet zobrazení: 1723
11_jmtimagesCB-m.jpg

Suverén ešte neprehovoril, ak sa však potvrdia predpovede a v noci na stredu sa predsa len bude písať história, otázka znie: Ako je možné, že politický nováčik s exotickým životopisom a swahilským menom, tenkou bilanciou a ľavičiarskym politickým profilom porazil dve najmocnejšie mašinérie americkej politiky, Clintonovcov a konzervatívnu pravicu? 1. Okolnosti Popularita republikánskeho prezidenta na najnižšej úrovni, odkedy ju Gallupov inštitút začal merať, deväť z desiatich Američanov je presvedčených, že krajina sa uberá zlým smerom, Irak a zdevastovaná reputácia krajiny vo svete, ekonomická stagnácia strednej triedy a nakoniec finančný kolaps, ktorý určil základný rámec súboja a dal demokratom presvedčivý argument o tom, že „to, čoho sme dnes svedkami, je záverečný verdikt nad dlhoročnou zdiskreditovanou ekonomickou filozofiou konzervatívcov“, to už sme v reči kandidáta. A ako by nestačilo, tento rámec súboja vrátil do hry bilanciu G. W. Busha, čo najmenej vyhovovalo McCainovi, pretože mu ho demokrati sústavne nalepovali na čelo. 2. Zmena Jasnejší, konzistentnejší a trvácnejší profil a posolstvo kandidáta vyhráva. Vo veci tejto základnej lekcie politického marketingu odviedol Obamov tím ukážkovú prácu. Od posolstva zmeny neodbočil Obama za dva roky prakticky ani na centimeter. Súčasne od počiatku starostlivo budoval svoju rolu washingtonského outsidera a nositeľa novej politickej generácie, ktorá úplne vystihla náladu krajiny, a tým odstavila skúsenejšiu Hillary a ešte skúsenejšieho McCaina. Spolu s príchodom finančného kolapsu a obrazu zlyhania politickej a finančnej elity krajiny bola táto rola ideálnou cestou k úspechu. V tomto bol Obama v pravý čas na pravom mieste, sám o sebe bol stelesnením svojho hlavného posolstva bez toho, aby povedal jediné slovo, čo je komunikačne optimálna dispozícia. Už na prvý pohľad je iný ako klasický washingtonský politik, je iný životným príbehom aj vystupovaním. A keďže aj vo volebnej politike platí, že byť iný, jasne odlíšiteľný, mať nezameniteľný profil, je akoby už polovica cesty, a v tomto prípade profil zodpovedal verejnej objednávke, parametre boli nastavené na úspech. 3. Politik chladnej hlavy Rámec súboja určila finančná kríza. Môj odhad ale hovorí, že voľby rozhodla reakcia na ňu. Plne sa tu ukázalo, že až kríza testuje a donaha odkrýva skutočné kvality človeka. V politike to platí do bodky. Ani konzervatívni pozorovatelia nemohli poprieť, že rozvážny, umiernený prístup Obamu, takpovediac s chladnou hlavou, ostro kontrastoval s premenlivým, unáhleným až chaotickým vystupovaním McCaina. Milióny Američanov „na ostro“ sledovali, ako Obama bude riešiť vážne situácie „telefonátu o tretej ráno“, čo zjavne odbúralo hlavný dôvod skepsy váhajúcich. Nielen v Amerike platí, že v časoch neistoty ľudia preferujú lídrov, ktorí okrem akcieschopnosti vyžarujú rozvahu, vyrovnanosť, racionálny úsudok, teda poskytujú určitú mieru istoty. 4. Peniaze, peniaze, peniaze a internet Obama porušil sľub, to je bez diskusie, a toto porušenie mu dalo neoceniteľnú výhodu nad McCainom. John Kerry urobil pred štyrmi rokmi zásadnú chybu a pristúpením na obmedzené verejné zdroje financovania kampane nebol schopný reagovať na kobercový diskreditačný nálet republikánov. A prehral. Nepristúpením na verejné zdroje mohol Obama v kritických finálnych fázach súboja prakticky prevalcovať McCaina volebnými spotmi, ale takisto infraštruktúrou volebnej organizácie. Fakt, že Obama na celú svoju kampaň minul asi 700 miliónov dolárov a len v septembri nazbieral neuveriteľných 150 miliónov, sám o sebe svedčí o tom, že volebný systém USA nie je celkom fit (aby sme sa vyjadrili diplomaticky). Mimochodom, to osobne prizná aj veľa Američanov. Veľký podiel na tejto finančnej prevahe Obamu malo dôsledné využitie internetu. Potvrdila sa tým historická poučka politického marketingu, podľa ktorej strana či kandidát, ktorý dokáže lepšie využiť výhody novej technológie, je na ceste k úspechu. Roosvelt a Churchill takto využili rádio, Kennedy a neskôr Reagan televíziu a dnes Obama do dôsledkov širokopásmový internet. Nevyužil ho však primárne na prezentáciu, to je už bežný štandard, ale na virtuálnysociálnynetworking, a tým aj na získavanie zdrojov. Podľa slov hlavného volebného manažéra Obamu sa kampani prostredníctvom internetu podarilo nadviazať kontakt s neuveriteľnými zhruba siedmimi miliónmi podporovateľov, čo je podľa odhadov približne každý desiaty volič Obamu. Aby bolo jasné, to je sedem miliónov oddaných podporovateľov, aktivistov, šíriteľov posolstva, ktorí sa sami organizujú vo svojich virtuálnych, ako aj reálnych komunitách. A popri tom väčšina z nich malým dielom spolufinancuje kampaň. Je asi zrejmé, akou kritickou výhodou takáto armáda je. 5. Nie kandidát, ale hnutie zdola Obamova kampaň naplno využila jeho skúsenosti z čias pôsobenia ako komunitného organizátora, ktorého práca spočívala v tom, že znevýhodnených podporoval do veľkej miery tak, že mobilizoval ich vlastné sily. „Čo cynici nepochopili je, že táto kampaň sa v podstate neorientovala predovšetkým na mňa, ale na vás, na bežných ľudí, ktorí berú svoj osud do vlastných rúk.“ Takto a podobne staval Obama svoju kampaň na princípe občianskeho aktivizmu svojich prívržencov. Centrála im dávala len manuál, ako sa organizovať, aktivizovali sa sami. To sa však dalo len s vysokou mierou nadšenia, ktorú Obama dokázal generovať svojím pôsobením najmä v úvodných fázach primáriek. Fakt, že 74 percent jeho prívržencov, na rozdiel od 48 percent priaznivcov McCaina hovorilo, že tých, ktorí sú zapálení voliť, je viac ako pred štyrmi rokmi, poukazovalo na podstatnú výhodu. Či vás ľudia podporujú viac-menej ako menšie zlo alebo ako nositeľa nádeje na lepšiu budúcnosť, je podstatný rozdiel, pretože od tohto sa odvíja pevnosť ich rozhodnutia, pravdepodobnosť účasti na voľbách a pripravenosť šíriť vaše dobré meno. 6. Médiá Výčitka kampane McCaina, že hlavné médiá krajiny, veľké televízne siete a národné mienkotvorné denníky boli v týchto voľbách na strane Obamu, je oprávnená. Sčasti je dôvodom jednoduchý fakt, že pre komerčné mediálne prostredie má silnejší príbeh a atraktívnejší obal výhodu, a to mal v týchto voľbách neoddiskutovateľne Obama. Ale pravda je aj to, že väčšina politických redaktorov celonárodných médií pochádza z liberálno-ľavicového prostredia severovýchodného pobrežia krajiny, alebo je ním socializovaná, a to sa prejavuje aj v politickom spravodajstve z ich dielne. Nedostatočný odstup niektorých redaktorov dokazuje aj úprimné priznanie jedného komentátora televízie NBC v priamom prenose, ktorý po víťaznom prejave Obamu v primárkach v Iowe skonštatoval, že „pri tomto chlapíkovi je riadne ťažké ostať nezaujatý”. 7. McCainova zbabraná kampaň Keď v polovici októbra intelektuálny guru konzervatívnej pravice Wiliam Kristol McCainovi verejne odkázal, že „je na čase, aby John McCain vyhodil svojich volebných manažérov“, išlo už viac-menej o zúfalý výkrik. Neexistencia jasného posolstva alebo nestálosť v jeho komunikácii, prechody od tvrdej diskreditácie súpera k umiernenosti, premenlivý temperament a štýl vystupovania kandidáta vytvorili obraz o kampani, ktorá nemá jasnú „červenú líniu“ a prakticky len naháňa vždy nový spravodajský cyklus. Viacerí dlhoroční priaznivci McCaina sa nestačili čudovať, kde sa vo volebnom súboji, v ktorom republikánska značka stratila všetok svoj lesk, stratil starý dobrý nadstranícky, umiernený, čestný a korektný McCain. Práve takýto McCain by mal podstatne vyššiu šancu na úspech. Takpovediac zlatým klincom programu bol výber Sarah Palinovej, ktorá síce rozpálila konzervatívnu základňu, ale po jej „hviezdnych“ rozhovoroch, a potom, keď tón diskusie určila kríza, sa ukázala ako problém. Nie náhodou bol pre veľkú časť konzervatívnych komentátorov a intelektuálov dôvodom, prečo boli ticho alebo dokonca podporili Obamu, práve výber Palinovej na funkciu viceprezidentky. Pri prvom prezidentskom rozhodnutí kandidáta, za ktoré sa označuje výber viceprezidenta, McCain dokonale spochybnil hlavný slogan svojej kampane – Krajina na prvom mieste. Rozhodnutie pre Palinovú bolo čisto politické, nie štátnické rozhodnutie. 8. Autenticita, empatia, slušnosť O mimoriadnych komunikačných schopnostiach, rétorike, charizme a inšpiratívnosti vystúpení Obamu sa už popísalo toľko, že to nemá význam opakovať. Faktom však ostáva, že v politike, aj volebnej, hrajú podstatnú úlohu. Po prvé – v ére do detailov zinscenovanej politiky a v ére prieskumami vypreparovaných politických lídrov sa prirodzenosť a autenticita ukazujú ako kľúčové predpoklady politického úspechu. Sú totiž predpokladom dôveryhodnosti. Preto je úplným základom nevyhnutnosť zostať sám sebou, iba zdôrazniť svoje prednosti a nehrať niečo, čo človek nie je. Túto lekciu si Obama zjavne zobral k srdcu. Údajne ešte pred začiatkom kampane povedal úzkemu okruhu svojich poradcov, že do súboja pôjde len vtedy, ak bude môcť ostať sám sebou a nebude „verklíkovať“ len prieskumami otestované posolstvá a pózy. Po druhé – Obama opakovane označuje za svoje hlavné životné krédo schopnosť predstaviť si seba v koži druhého, a z toho vychádza snaha a schopnosť pochopiť druhú stranu. V politike má táto schopnosť neoceniteľný význam. Po A, ak je prirodzená, vyžaruje nefalšovanú starosť o problémy ľudí, po B, zvyšuje schopnosť uzatvárať kompromisy, získavať pre riešenia širšie spektrum ľudí. Práve bývalého prezidenta Clintona označovali za excelentného „empatizéra“, a tak napriek tomu, že o jeho morálnych, charakterových vlastnostiach nemal asi nikto veľké ilúzie, bol a stále je obľúbeným prezidentom. Obama má však ešte čosi navyše – vyzerá, že je to skutočne slušný chlap. To posilňuje jeho dôveryhodnosť, ten najnedostatkovejší tovar v čase, keď cynizmus a pretvárka tvoria štandardný vzorec vnímania politikov. 9. Ľavičiar s konzervatívnym štýlom Je až neuveriteľné, že politik s pomerne ľavicovou politickou bilanciou a profilom (viď jeho hlasovaciu bilanciu a pozície v témach ekonomiky, daní, vzdelania, zdravotníctva, klimatických zmien a energetiky, atď.) bol schopný získať na svoju stranu okrem svojho prirodzeného elektorátu aj dlhoročných konzervatívnych mysliteľov, či dokonca takú baštu protrhového liberalizmu, akou je britský Economist. Tým, čo ho robí prijateľným aj pre toto neľavicové publikum, je jeho temperament, štýl práce a komunikácie – nevýbušný, pragmatický, rozvážny, inkluzívny, kompromisný, teda umiernený až konzervatívny. Istota a stabilita v dnešných turbulentných časoch. Práve z tohto širokospektrálneho záberu vychádza obava zarytých konzervatívcov z toho, že Obama má potenciál zopakovať to, čo dokázal Ronald Reagan v 80-tych rokoch, keď svojím štýlom, zjednocujúcim pozitívnym myslením a optimizmom získal pre tvrdo pravicovú politiku aj voličov stredu a dokonca demokratov. 10. Po skončení medových týždňov Ak teda Američania posadia Obamu do oválnej pracovne, treba sa pripraviť, že medové týždne kandidáta Obamu ako miláčika más zakrátko vystrieda vytriezvenie. Po prvé – už výška očakávaní a šírka spektra očakávajúcich logicky musí viesť k množstvu sklamaných. Po druhé – Obama napriek vzletnej rétorike nie je nijaký revolucionár, ale tvrdý pragmatik, ktorý, ak ho zvolia, bude vládnuť zo stredu. Síce s veľkými cieľmi, ale štýlom malých krokov a dlhého hľadania kompromisu. To je jeho štýl a aj keby nebol, v akýchkoľvek úletoch ho budú brzdiť oklieštené možnosti americkej ekonomiky. No a medzi tými, ktorí budú musieť vytriezvieť, bude nepochybne aj Európa. Obama už totiž nebude globálna celebrita, ale prezident USA. A tak bezpečnosť americkej pôdy a občanov bude na prvom mieste, len spôsoby a nástroje na zabezpečenie tohto cieľa budú iné. Jedným z prvých stretov bude nepochybne Afganistan, ak od nového prezidenta Obamu prídu požiadavky na zvýšenie angažovanosti Európy v tomto „centre boja proti terorizmu“, a keď už nebudú tak ľahko odmietnuteľné, ako keď prichádzali od Irakom zdiskreditovanej administratívy. Nasledovať bude prístup voči Iránu, a tak ďalej a tak podobne. Takže aspoň uvidíme, aká je reálna sila pošramoteného transatlantického partnerstva. Každé dvorenie a medové týždne sa totiž raz končia a prichádza realita, ktorá ukazuje, kde a za čo kto stojíme. Autor pracuje v oblasti politickej komunikácie

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984