Nech prehovorí Malaparte

Počet zobrazení: 5187


fosforova_bomba.tif_.jpg

Nikto sa nás na nič nespýtal, no zrazu máme nového spojenca, ktorého by sme si mali ctiť a vážiť, pretože nám bol jednoducho pridelený. Čo na tom, že väčšina z nás nemá o ňom lichotivú mienku. Tento spojenec nám totiž od samého začiatku, čo vypukli na Ukrajine nepokoje, spôsobuje starosti a obavy z budúcnosti. Občianske nepokoje v Kyjeve prerástli do otvoreného vojnového konfliktu na východe a myslím si, že ani za čias Chruščova a Kennedyho nemal svet tak blízko k veľkej svetovej vojne. Toľko sankcií a hrmotania so zbraňami ako v súčasnosti si za svoj život nepamätám. Nečudo, že sa snažíme získavať informácie zo všetkých strán a zdrojov, aby sme mali lepší prehľad. Z ničoho nič sa totiž z inej veľkej krajiny, s ktorou sa nám darilo úspešne obchodovať a navzájom sa obohacovať, stalo z večera do rána obrovské územie plné medveďov a ľudožrútov. Ak si nedáte pozor a nezožerie vás jeden, určite vás zožerie  ten druhý, snaží sa nám kde kto nahovoriť.

No a práve z tejto krajiny, nech to znie akokoľvek, sa ozval 6. augusta 2014 hovorca Ruského vyšetrovacieho výboru Vladimír Markin, pre agentúru ITAR- TASS: – Máme nevyvrátiteľné dôkazy, že v obci Semenivka a v meste Slaviansk ukrajinská armáda použila pri svojich útokoch ako bojovú zbraň – aj fosfor. Toto oznámenie v ten istý deň prevzali aj Aktuality Sk. Ukrajinská armáda to okamžite poprela a pravdepodobne sa všetko stratí vo vojnových časoch, tak ako sa stratilo strieľanie na Majdane, upaľovanie v Odese... a pod.

Čo vlastne vieme o tejto chemickej zbrani, okrem toho, že ak zasiahne človeka, spôsobí mu neuveriteľne mučivú a bolestivú smrť? Počuli sme síce niečo o tom, že tzv. biely fosfor použila aj americká armáda pri bojoch v Iraku, že ho použil aj Saddám Husajn, že bol použitý proti demonštrantom v Barme... no to je tak asi všetko. Čo je to teda za zbraň, ktorá spôsobuje to najstrašnejšie zomieranie, aké si len vie človek predstaviť? Dajme slovo talianskemu spisovateľovi C. Malapartemu, ktorého si tí starší možno pamätajú z čias, keď u nás vyšli jeho knihy Kaput a Koža. Od tých čias, keď počujem slovo fosfor, vždy si spomeniem na knihu Koža a na to, akou strašnou a bolestivou smrťou zomierali ľudia zasiahnutí touto chemikáliou pri bombardovaní Hamburgu Spojeneckým letectvom v roku 1943.


Román Koža u nás vyšiel vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v edícii SPKK ešte v roku1963, no doteraz nikto nepopísal tak presvedčivo hrozné následky tejto strašnej zbrane na obetiach, ktoré sa nestihli skryť pred fosforom a ohnivou búrkou v krytoch, ako to dokázal Malaparte. V kapitole Telové ruže mu Michele Lanza, tajomník kráľovského talianskeho vyslanectva v Berlíne porozprával otrasný príbeh o tom, čo sa udialo v Hamburgu počas spojeneckého náletu. Fosforové bomby v júli 1943 zapálili celé mestské štvrte a nešťastníci zasiahnutí horiacim fosforom v nádeji, že uhasia na sebe oheň, sa vrhali do kanálov, do rieky, do vody v prístave, do nádrží, do fontán v parkoch alebo na seba nahŕňali hlinu v zákopoch a takto po krk vo vode alebo v piesku a hline čakali, až ich niekto zbaví zákerného ohňa. Fosfor sa totiž, ako píše Malaparte, zachytí na koži ako mazľavá lepra a ak sa vynoríte z vody alebo piesku, začne na vzduchu znova horieť ako fakľa. Preto títo úbožiaci boli prinútení zostať ponorení vo vode a piesku ako zatratenci v Danteho pekle. Záchranné čaty chodili okolo nich, dávali im najesť a piť, priväzovali ich k brehu, aby sa neutopili, ak ich opustia sily a skúšali ich natierať všelijakými masťami, bolo to však márne, lebo len čo sa na okamih vystrčili z vody, plamienky na koži ožili ako ohnivé háďatá a potom už nič na svete nemohlo zadržať túto hrôzostrašnú ohnivú lepru. Hamburg bol vtedy ako pekelné mesto. Všade vytŕčali hlavy týchto nešťastníkov, sinavé od hrôzy a bolesti, otvárali ústa... a okolo nich chodili príbuzní a pozerali na túto strašnú agóniu. Nosili jedlo, pitie, mastičky, vankúše pod hlavu, vejármi ich chránili pred slnkom, utierali im spotené čelá, pobehávali tam psi, olizovali svojich pánov... a všade boli aj deti. Na siedmy deň prišli vojaci, ohľaduplne vytlačili z tých miest všetkých civilistov, v noci prišli nákladné autá, ozvalo sa praskanie pištoli a všetko stíchlo... Takto zhruba popísal účinky fosforu vo vojne taliansky spisovateľ Curzio Malaparte.  Žiaden iný spisovateľ, politik ani vojak sa k tejto príhode už neozval.

Malaparte bol vojak, spočiatku na strane Mussoliniho, no potom sa stal styčným dôstojníkom  a tlmočníkom medzi americkou armádou a talianskym odbojom. Vo svojich knihách kruto popísal hrôzy vojny, zdrvujúco odsúdil fašistickú pliagu, no ako vidno, nešetril, ani spojencov. Vytkol im každý hriech, ktorého sa osloboditelia dopustili na talianskom národe. Ktovie, ako by reagoval v týchto dňoch, ak by sa dozvedel, že ešte stále sa môže niekde vo svete objaviť taká strašná zbraň, akou je fosfor.

Na snímke: Demonštrácia výbuchu fosforovej bomby 25. júna 1943. Foto: National Archives and Records Administration, USA

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984