Radičová: prezidentka zo Smotánky

Marketing je niekedy veľmi zložitá disciplína, v ktorej jednoduché pravidlá často neplatia. O politickom marketingu to platí dvojnásobne, pretože sú pravidlá, ktoré platia pri predaji áut či pracích práškov, ale pri „predaji“ politickej strany či politika zlyhávajú. Preto, hoci nikto nepochybuje, že Fedor Flašík má na reklamu nadanie a dokáže „urobiť z vody coca-colu,“ z Roberta Fica predsedu vlády neurobil. Stal sa ním až v čase, keď už s reklamným „mágom“ nespolupracoval. Zdá sa však, že niektorí politici sú nepoučiteľní a sú málo múdri, aby sa poučili na chybách druhých, nota bene svojich politických protivníkov. Najnovším príkladom je prezidentská kandidátka slovenskej pravice Iveta Radičová. Nuž, komu niet rady, tomu niet pomoci, alebo dobrá rada nad zlato, ale vyzerá to tak, že podpredsedníčke SDKÚ-DS by nepomohli ani tony zlata. Trochu zvláštne jednak preto, že je pôvodným vzdelaním sociologička a človek by od odborníčky tohto typu očakával viac empatie voči širokým voličským masám. A jednak preto, že I. Radičová má sama skúsenosti zo začiatku 90. rokov, kam to vedie, keď sú politici tvrdohlaví a veria viac svojim predstavám než analýzam a z nich vychádzajúcim odporúčaniam odborníkov – sociológov, psychológov, politológov. Lenže nie nadarmo sa hovorí, že šuster chodí bosý, a tak aj Iveta Radičová chodí najmä po recepciách a zábavách vyššej spoločnosti. Pravda, možno nechodí „najmä“, ale vyzerá to tak. Denník SME vypočítal, že spolu s ministrom spravodlivosti – ktorý však momentálne nikam nekandiduje – je najčastejšou politickou tvárou relácie TV Markíza Smotánka. Denník k tomu dodáva, že je to výlučne pozitívna medializácia, ale to môže byť iba zdanlivá pravda. Otázne je, či je pozitívna aj z hľadiska konečného efektu – oslovenia väčšiny voličov. I. Radičová asi sama najlepšie vie, koho chce vlastne vo voľbách osloviť. Ak si však myslí, že najlepším spôsobom, ako sa priblížiť väčšine, je pravidelné účinkovanie v snobskej relácii, určite sa mýli. Fakt, že reláciu ľudia vcelku radi sledujú ešte neznamená, že schvaľujú účasť politikov na honosných recepciách, krstoch a zábavách, kde sa ľudia pohybujú v drahých róbach a zadarmo jedia a pijú vyberané (a drahé) jedlá a nápoje. Doterajšia skúsenosť velí, že voličské hlasy treba zbierať najmä priamo medzi voličmi. Ľudia síce očakávajú, že prezident nebude „sedliak“ a dokáže reprezentovať i výzorom i celkovým vystupovaním aj na najvyššej úrovni, ale zároveň očakávajú, že je jedným z nich (aspoň by to tak malo vyzerať). Dať sa vidieť v Smotánke môže byť dobrý spôsob na získanie prestížneho postavenia v showbiznise a môže to pomôcť aj v podnikaní. Ale ako súčasť volebnej kampane by som to neodporúčala, hoci na druhej strane je fajn, že voliči dopredu vedia, že v prípade Ivety Radičovej by volili kandidátku „horných desaťtisíc“. Autorka sa venuje mediálnym analýzam