Nepochopený Taliban

Západ prehráva v Afganistane aj preto, že nerozumie charakteru svojich oponentov - Talibanu. Nevyhnutným predpokladom budúcich rokovaní je pochopenie, kým jeho členovia sú.
Počet zobrazení: 942
4808 11 Ilustracne foto THEATRUM BELLI 1CB-m.jpg

Západ prehráva v Afganistane aj preto, že nerozumie charakteru svojich oponentov - Talibanu. Nevyhnutným predpokladom budúcich rokovaní je pochopenie, kým jeho členovia sú. Maidar Shar, hlavné mesto provincie Wardak, 30 kilometrov na juh od Kábulu, je teraz frontovou líniou Afganistanu. Pred dvoma rokmi bola moc Talibanu obmedzená na provincie okolo Kandaháru na juhu krajiny a niekoľko izolovaných centrálnych dištriktov. To už neplatí. Počas návštevy v Afganistane v auguste 2008 som bol šokovaný, ako veľmi sa situácia zhoršila. Maidan Shar teraz leží na línii, po ktorú zasahujú vody nezvratne sa zvyšujúceho prílivu Talibanu smerujúcemu ku Kábulu. Dobre informovaný miestny sudca ma varoval, aby som v meste nestrávil viac ako 20 minút a nikdy neprekročil jeho hranice. Potom mi guvernér Wardaku zoširoka hovoril o tom, ako médiá preháňajú problémy. Keď som však opustil jeho dobre stráženú kanceláriu, dozvedel som sa, že jeho kolega zo susednej provincie sa počas nášho interview dostal pod paľbu na hlavnej ceste, len niekoľko míľ od mesta. Je pravda, že je nepravdepodobné, že Taliban získa omnoho viac územia. Na juhu a na východe sa blížia k hraniciam teritória, kde sa koncentrujú paštúnske kmene tvoriace asi 40 až 50 percent obyvateľov krajiny. Taliban je takmer výhradne paštúnske hnutie, no v žiadnom prípade nepatria všetci Paštúni k Talibanu. Kým ostávajú v krajine zahraničné jednotky, nebudú schopní vojensky získať väčšie mesto. No ako dali nedávno jasne najavo vysoko postavení britskí diplomati a dôstojníci, v najbližšom čase je rovnako nepravdepodobné „zatlačenie“ Talibanu. Pre Afganistan to vytvára strategickú zmenu. „Víťazstvo“, v podobe v akej bolo definované doteraz, je nemožné. Miestna sila Ak chceme pochopiť, čo to pre nás znamená, musíme sa vyhnúť dvom doterajším chybám. Prvou bolo nahovárať si, že Taliban nie je „afganský“. Šéf britskej diplomacie David Miliband v jednom októbrovom rozhovore povedal, že misiou Západu je „pomôcť afganskému ľudu poraziť Taliban“. Barack Obama v júli 2008 v Berlíne vyhlásil, že „afganský ľud potrebuje naše jednotky na porážku Talibanu“. Je to dogma podporovaná už od roku 2001. Obchádza však fakt, že Taliban je súčasťou Afganistanu a nie žiadnou vonkajšou silou. Napriek zásadnému vývoju za posledných sedem rokov, Taliban je v podstate rovnakým hnutím, ktoré kedysi kontrolovalo dve tretiny krajiny. Ich vedenie je do značnej miery rovnaké a ich ideológia korení v extrémne konzervatívnej juho-západoázijskej vetve islamu s prídavkom globálneho džihádistického prvku. Ich diskurz sa stále zameriava predovšetkým na Afganistan, kde ich morálny ideál pramení s polomystickej vízie paštúnskeho dedinského života. Veľká väčšina vojakov a aktivistov je afganská, napriek prítomnosti niektorých Pakistancov a militantov z arabských krajín a Strednej Ázie. Moje interview s miestnymi politikmi, kmeňovými vodcami a úradníkmi v lete vo Wardaku potvrdzovali závery správ zostavených predstaviteľmi OSN, západnými a miestnymi bezpečnostnými expertmi – povstalecký Taliban má miestnu povahu. Je tvorený dynamickou a mnohovrstevnou zmesou miestnych ozbrojencov, „starého“ Talibanu, klerikov, veliteľmi skupín ako Hezb-i-Islami, bývalého antisovietskeho lídra, tvrdého islamistu a vojenského baróna Gulbuddina Hekmatyara, ako aj novou generáciou mladých bojovníkov, ktorí si ledva pamätajú 90-te roky a ktorých motiváciou je viera, peniaze či nacionalizmus. Ak sa miestnych opýtate, kto je Taliban, najčastejšie prekvapene odpovedia: „Muži z mojej dediny.“ Samozrejme, pôvodnému Talibanu pomáhali bezpečnostné sily z Pakistanu, ktorý ho považoval za zástupcu svojich záujmov. Dnes väčšina bezpečnostných služieb predpokladá, že Pakistan stále podporuje niektoré frakcie v Talibane, aby si pripravil pôdu na možnú zmenu vlády. No tým Taliban nestráca afganský charakter. Stáva sa iba domácim hnutím získavajúcim podporu zo zahraničia, ako to robilo mnoho povstalcov na iných miestach. Preháňa sa aj miera prepojenia s medzinárodnou (a predovšetkým arabskou) al-Kajdou. Napriek niektorým blízkym osobným vzťahom a určitej strategickej spolupráci, Afganci a „cudzinci“ sú do značnej miery organizačne rozdielni, často rozdelení aj neexistujúcim spoločným jazykom. V hierarchii al-Kajdy nie sú Afganci a v riadiacich štruktúrach Talibanu nie sú Arabi. Rovnako „pakistanský Taliban“, koalícia radikálnych kmeňových a náboženských milícií na východnej strane afgansko-pakistanskej hranice, ktoré majú so svojimi afganskými náprotivkami spoločnú ideológiu a paštúnsky pôvod, je samostatným, hoci aj vzájomne prepojeným, fenoménom. Táto „afganskosť“ dáva Talibanu prirodzenú výhody v „bitke o mysle a srdcia“. Ich vízia Afganistanu živená mytologizovaným pohľadom na vidiecku predvojnovú idylu a doslovnou interpretáciou textov Koránu je bližšia životnému pohľadu rurálnej paštúnskej konzervatívnej populácie, než predstavy Západu a názory po anglicky hovoriacich členov internacionalizovanej elity, ktorí boli dlho našimi preferovanými „miestnymi“ partnermi. Vyspelé hnutie Druhou chybou, ktorú západní politici robia, je označovanie Talibanu za „stredoveký“ fenomén. Ich prísne a neliberálne pravidlá, zavedené v časoch, keď boli pri moci, boli v značnej miere dôsledkom geografickej a kultúrnej zrážky spôsobenej rýchlym prenosom vidieckych pravidiel do relatívne modernizovaných miest ako je Kábul. No ako už poznamenali iní, prvky vlády Talibanu vrátane prísnych regulácií postavenia pohlaví v spoločnosti, sú konzistentné s inými modernými totalitnými hnutiami. Nálepka „stredovekosti“ tiež implikuje vojenskú zaostalosť. No všetci vojaci, s ktorými som sa rozprával v posledných rokoch na frontových líniách, hovorili o bojových schopnostiach svojich protivníkov s rešpektom. Útok na francúzskych vojakov v auguste bol klasicky uskutočnenou zrážkou a júnový útok na väzenie v Kadaháre ukazuje schopnosť organizovať komplexné operácie. Až 73-tisíc dobre vyzbrojených, vycvičených a financovaných medzinárodných jednotiek – takmer trojnásobok maximálnej sily, akú boli podľa odhadov Taliban kedy schopný naraz nasadiť – zaznamenáva prinajmenšom iba pomalý postup. Taliban ukazuje sofistikovanosť aj na strategickej úrovni. Útoky na Francúzsko, dôležitého koaličného partnera so slabou domácou podporou pre misiu, bolo prefíkané. Zameranie slabých zdrojov na útoky na cesty na juh a východ od Kábulu vyvoláva maximálny psychologický efekt s minimom nákladov. A má tiež výrazne „nestredovekú“ schopnosť propagandy, šikovne využívajúc civilné obete koaličných útokov. Západné informovanie o Talibane si príliš všíma jeho vojenskú stránku. No sila hnutia spočíva v jeho civilných kapacitách. Akýkoľvek vojenský postup – napríklad do Wardaku – sa starostlivo pripravuje. Prebehne prieskum terénu, reaktivácia starých sietí a príde nový personál. Prvé kroky sa starostlivo zameriavajú na uzurpovanie sociálnych funkcií, ktoré vláda v Kábule nie je schopná vykonávať – najmä na starostlivosť o bezpečnosť a súdnictvo. Sudcovia vo Wardaku mi vraveli, že len málo ľudí využíva pomalé, skorumpované vládne súdy. Preferujú klerikov z Talibanu. Polícia, bez motivácie, škrupulí či peňazí, ostáva vo svojich základniach a obchoduje s miestnymi militantmi. Potom sa začne vojenská kampaň. Zdá sa, že minimálne v tejto fáze konfliktu Taliban uvoľnil svoje puritánske pravidlá – toleruje hudbu, púšťanie drakov i kratšie brady. Často počúvame, že výhodou Talibanu je znalosť terénu. Rovnako dobre poznajú miestnu spoločnosť. Menšie zlo Situácia v krajine je veľmi komplikovaná. Len málo miestnych obyvateľov je Talibanom nadšených. Pre mnohých – kmeňových lídrov, či jednoduchých farmárov – je najmenším zlom. Vyberajú si medzi žiadnym rozvojom a nejakou bezpečnosťou na jednej strane, a žiadnou bezpečnosťou a hmlistým prísľubom rozvoja v neznámej budúcnosti na strane druhej. Keďže je to Taliban, koho poznajú a kto je v ich dedine so zbraňami, výber väčšiny miestnych lídrov je zrejmý. A keď sa už raz niekde Taliban dostane, vyhnať ho odtiaľ nie je ľahké. Silnejúca kontrola Talibanu nad vidieckou paštúnskou populáciou je vážny problém. Pri pohľade do minulosti králi v Afganistane pochádzali z Paštúnov. O moc sa niekoľko storočí delili rozdielne paštúnske frakcie. Rovnako história povstaní v Afganistane v 19. a 20. storočí – proti Britom, rozličným afganským kráľom a nakoniec aj vládam silno ovplyvneným zahraničnými ideológiami – podčiarkuje pokračujúcu moc konzervatívnej paštúnskej základne. A akákoľvek národná vláda potrebuje paštúnsku podporu. Koalícia je tak čoraz väčšmi obrancom vlády, ktorú síce vedie Hamid Karzaj paštúnskeho pôvodu, no lokálne sa vníma ako neefektívna a prozápadná bábka. Jedno či druhé by samo o sebe nemusel byť problém, no spolu silno spochybňujú jej legitimitu. Západ už nevidí Karzaja ako užitočného aktéra proti povstaniu, ktoré má zdroje a iniciatívu a zdá sa, aj skutočnú základňu podpory medzi ľuďmi. To je presne situácia, ktorej sa chcela koalícia vyhnúť. História povstaní nám tiež navráva, že teraz sa začne proces hľadania kompromisu zo strany centrálnej vlády a jej podporovateľov. Povedie k postupnému slabnutiu povstalcov – časť z nich sa unaví (či bude zabitá), ich podporovatelia zistia, že ciele dokážu dosiahnuť aj iným spôsobom. Tento proces sa v Afganistane čoskoro začne. Rozhovory s Talibanom, do ktorých bude zapojená afganská vláda, Saudská Arábia a iní hráči, sú za rohom. Výsledok je nejasný. Jednou možnosťou je, že Taliban získa na kontrolovaných územiach istú mieru samosprávy. Druhou možnosťou je zavedenie umiernenej „diktatúry“, o ktorej hovoril britský veľvyslanec v správe pre svoje ministerstvo zahraničných vecí, ktorá unikla na verejnosť. Ak aj uspejeme vo vybudovaní stabilného Afganistanu, nebude to ten typ krajiny, o akej sme hovorili na začiatku kampane. Nepredstavujte si Švédsko, skôr Saudskú Arábiu skríženú so Somálskom. Článok bol uverejnený v časopise Prospect, www.prospect-magazine.co.uk Redakčne upravené

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984