Kto rozvíri stojace ľavicové vody?

Možno by ma odpoveď na túto otázku v mojich rokoch už ani nemusela zaujímať. Celý život sa však pohybujem na tej ľavej strane a tá ľavica mi nielen prirástla k srdcu, ale dnes mi aj veľmi chýba. Pionier, zväzák, KSS, SDĽ, toť moja politická cesta. Každá etapa mala niečo do seba, každý úsek mal svoje plusy a mínusy. Spoločné ciele, spoločné ideály a hodnoty, ma dennodenne utvrdzovali, že som na tej správnej strane barikády. Dokonca aj po prevrate, keď som sa bez problémov preregistroval do SDĽ, necítil som sa ako zradca marxistických myšlienok. Skôr som to videl ako príležitosť aj po roku 1989 prenášať tieto myšlienky a ľavicové hodnoty do spoločnosti. Netreba totiž ani dnes zabudnúť, že napr. sviatok práce, MDŽ, či SNP by mnohí vtedy najradšej vymazali s kalendára. Sociálne istoty, spolupatričnosť, solidarita a ďalšie hodnoty sa začali prirýchlo vytrácať z nášho denného života. Aj napriek tomu, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť, myslím si, že pre ďalší vývoj Slovenska bolo nesmierne dôležité, že tu vznikla moderná, demokratická ľavicová strana – SDĽ.

Dnes sme od prevratu o štvrť storočie ďalej a nielen mne, ale aj mnohým ľavicovo zmýšľajúcim ľuďom chýba klasická demokratická ľavicová strana. Na Slovensku je veľké množstvo ľudí sociálne cítiacich a ľavicovo zmýšľajúcich. Svedčí o tom aj fakt, že Smer-SD s prevahou vyhral  voľby v rokoch 2006, 2010 aj 2012. Vyhral ich hlavne preto, lebo voliči ho pokladali za ľavicovú stranu. Dnes sa začína situácia meniť. Ľavicový volič, keď vidí kto všetko dnes reprezentuje ľavicu v regiónoch i v centrále, začína byť zmätený. Dokonca to ide tak ďaleko, že už ani mnohí členovia Smer  nepokladajú túto stranu za ľavicovú. Pre ľavicového voliča nastala dilema, koho voliť. Keby bol Smer naozaj ľavicový, tak v Bystrici nikdy nevyhrá p. Kotleba a prezidentom sa nestane  p. Kiska. Navyše aj voľby do EP niečo naznačili. Osobne si myslím, že Smer už nemá šancu prehodiť výhybku na ľavú koľaj, lebo tu začínajú hrať prvé husle tí, ktorí s ľavicou majú len veľmi málo spoločné. A takto nejako to vidia aj voliči. Ešte šťastie, že pravica je neskutočne rozhádaná, lebo inak by to tu zvalcovala. To však nie je problém ľavicového voliča. Jeho problém je ten, že ak sa nestotožní so Smerom, tak pri voľbách musí zostať doma. A to je zlé, veľmi zlé. Ak v blízkom čase nevznikne preňho prijateľná alternatíva, tak preferencie Smeru budú nielen klesať, ale vznikne aj veľká šanca pre neštandardné, extrémne a nacionalistické strany. Osem strán, ktoré nás budú reprezentovať v EP, je toho jasným dôkazom. Veď je doslova výsmechom, že za nás v EP budú zástupcovia strán, ktoré sú odporcom EÚ.

Ale vráťme sa k ľavici a k ľavicovému voličovi. V eurovoľbách kandidovali štyri, možno päť ľavicových strán. Ani jedna nezískala viac ako 2 %. Tu asi cesta nevedie. Pritom 83 % voličov zostalo doma, z toho dovolím si povedať minimálne 30 % tých ľavicových. Jednoducho nenašli svoju ľavicovú alternatívu. Pritom Slovenské aj dnes má ľavicové osobnosti, no sú z rôznych príčin v ústraní. Tou hlavnou príčinou však budú asi financie. Na tej ľavej strane, vždy akosi chýbali. Dnes naozaj robiť politiku len z presvedčenia a nadšenia sa nedá. Takým ľuďom sa kedysi hovorilo utopickí socialisti. Bez propagácie, bez novín či časopisu, bez médií, to proste asi nejde. Je síce sympatické, že nejaké ľavicové ministraničky vznikajú, ale to nerieši problém ľavicového voliča. Ten je totiž veľmi náročný a musí mať istotu, že jeho hlas sa nedostane do druhého skrutínia. Je to naozaj paradox. Mnohí voliči vidia na ľavej strane vákuum a nie je šanca ani síl ho vyplniť. Klasik by povedal: „Na Slovensku je to proste tak.“

Musím sa priznať, že naozaj sa mi veľmi ťažko píše tento príspevok. Ťažko sa mi hľadajú tie správne slová, ešte ťažšie skladajú jednotlivé vety. Sám cítim oveľa viac, no neviem to správne vyjadriť. Čo však určite viem, že ak sa na ľavej strane do parlamentných volieb v roku 2016 nič zásadného neudeje, môžeme sa v nich dožiť veľa nemilých prekvapení. Priznávam, že sám neviem ako ďalej, ale píšem to hlavne preto, že tento stav ma veľmi trápi. Ja nie som proti Smeru, ani jej predstaviteľom, len sa snažím nájsť alternatívu pre ľavicových voličov. Ak má právo volič pravice vybrať si z viacerých možností, mal by mať to právo aj ten ľavicový. Pokiaľ mu však nedáme silnú alternatívu, tak ho o to právo pripravíme.
Ľubo Dzurák, Nováky