Kam kráčaš Slovensko, kam kráčaš ľavica? „Ak nevieš kam kráčaš, obzri sa odkiaľ prichádzaš.“

Počet zobrazení: 3748


Ako ten čas beží. V tomto roku ubehne už 25 rokov od politického prevratu v Československu. Štvrťstoročie je už dostatočná doba na to, aby sme mohli zhodnotiť a posúdiť, čo nám to prinieslo.

Určite, pre život ako taký, sú zmeny potrebné, lebo práve tie posúvajú naše žitie dopredu. Otázkou len zostáva, do akej miery sú prospešné pre ľudí v krajine, kde sa práve udiali.

Máme tzv. demokraciu, slobodné voľby, možnosť cestovania po celom svete, slobodu slova, širší výber tovarov v obchodoch (otázkou zostáva, či kvalitnejších, hlavne čo sa týka potravín) a, samozrejme, množstvo ďalších vecí, ktoré prirodzene prišli so zmenou režimu. No ako to už býva, s dobrým prichádza aj zlé, so suchým zhorí aj mokré.

Pomaly a iste strácame nielen svoju suverenitu, ale čím ďalej sme závislejší na iných. Prakticky za chvíľu tu nebude už nič naše. Ľudia začínajú byť apatickí k Slovensku, k jeho historickým, kultúrnym a ľudským hodnotám. Množstvo televíznych staníc nám dennodenne servíruje lacné a brakové seriály z krajín, ku ktorým nás takmer nič neviaže. Médiá ako na bežiacom páse vyrábajú tzv. celebrity z rôznych hlúpych reality show. Najčítanejšími novinami sú tie, kde je plno násilia, tragických udalostí a pikošiek zo života tzv. VIP. Umele vyrábame osobnosti, ako keby sme tých skutočných nemali dosť. Peniaze, zisk, moc, postavenie, prevyšujú všetko ostatné. Skutočné hodnoty sú nahrádzané povrchnosťou a prázdnymi slovami. Kupujeme tovar v krásnom obale, no veľakrát bez hodnoty. Určite, za tento stav si môžeme aj my sami, lebo ho vedome, alebo nevedome podporujeme.

Toto všetko má, samozrejme, priamo vplyv aj na to, čo ovplyvňuje náš každodenný život - na politikov a politiku. Len tak sa mohlo stať, že sa začínajú a to nielen na Slovensku, presadzovať extrémne a nacionalistické strany a hnutia. Ľudia v nádeji či beznádeji  sa, žiaľ, nechávajú ovplyvniť prázdnymi gestami a siláckymi sľubmi.

Čo mňa najviac mrzí, že svoje hodnoty začína strácať aj slovenská ľavica. Oficiálne síce je tu Smer-SD, ktorý vykrýva politický priestor na ľavej strane, no mnohí dnes tvrdia, že to nie už ľavica. Dokonca som nedávno počul od človeka, ktorý zasvätil celý život ľavicovým hodnotám, že na Slovensku dnes vládne sociálnodemokratická buržoázia. Pritvrdé hodnotenie. Osobne to až tak nevidím, ale tiež mám pocit, že dnes Smer-SD už nie je, to pravé ľavicové orechové. Čo ma však ešte viac mrzí, je fakt, že je tu množstvo bulvárnych novín a časopisov, no ani jeden so zameraním aspoň trošku vľavo. Periodikum, kde by sa dalo čítať o hodnotách nielen v živote, ale aj v politike. Pravica a biznis ovládli aj siedmu veľmoc.

Po prevrate v roku 1989, keď slovo ľavica či ľavičiar znelo ako nadávka a doba bola zložitejšia, vychádzalo Nové slovo. Nielen pre samotnú novo tvoriacu sa ľavicu ale aj pre ďalší vývoj Slovenska to bolo nielen podstatné, ale aj nesmierne dôležité. Svoje názory tam publikovali nielen odborníci a vtedajšie politické špičky, ale aj jednoduchí ľudia. Články a názory Petra Weissa, Milana Ftáčnika, Ľuba Fogaša, Gabiky Rothmayerovej, Anky Lenickej, Oskara Krejčího, Jozefa Migaša, Braňa Ondruša, Ľuba Andrassyho a mnohých ďalších mali pre ľavico zmýšľajúcich ľudí nesmierny význam. Povedané jednou vetou. Nové slovo po roku 1989 bolo slovenským ľavicovým almanachom. Keď skončila SDĽ svoju politickú púť a Smer- SD začal získavať podporu voličov, naivne som si myslel, že Nové slovo dostane zelenú na mnoho rokov. Žiaľ, opak sa stal pravdou. Škoda, lebo je to práve ľavica, ktorá potrebuje pre svoj ďalší vývin a napredovanie práve neformálne diskusné fórum a názory nielen z politických kruhov, ale aj zdola.

Možno aj absencia Nového slova mi chýba k tomu, aby som si vedel dať odpoveď na otázku : Quo vadis Slovensko? Quo vadis ľavica? V jedno však verím. Na obzretie dozadu, ešte nie je neskoro.

Ľubo Dzurák, Nováky

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
02. jún 2014, 21:04

Ľubo, ďakujem!

1. Tých prvých päť odstavčekov - ak by nieto takto napísal do Nového Slova v tom novembri 1989, možno by sa to až tak nezvrhlo, Nové Slovo malo vplyv na ľavicovú mienku. Ale vtedy sme videli problémy iba v socialistickej byrokracii, bohužiaľ... tie problémy sa začali až od začiatku roku 1991...

2. Plne súcitím - citujem "Čo mňa najviac mrzí, že svoje hodnoty začína strácať aj slovenská ľavica"

Ľavicové hodnoty zostali, ale politika sa zmenila: Predovšetkým, zúfalé zvyšky ľavice po nebývalom vymývaní mozgov od novembra 1989 hľadali nové hodnotové východiská a našli ich v "sociálne orientovanej trhovej ekonomike" podľa vzoru Adenauerovho Nemecka (SRN) v povojnovom rozmachu.

Ale hlavnou príčinou bolo, že ešte predtým sociálno-demokratické strany a socialistické strany Európy i sveta REZIGNOVALI na vybudovanie socializmu ako spoločensko-ekonomického zriadenia s dominantným postavením výrobného spôsobu založeného na zospoločenštených výrobných a ekonomických zdrojoch a potichu dúfali v zachovanie "rovnoprávnosti" kolektívneho družstevného výrobného spôsobu so súkromným vlastníctvom.

Vývoj však oveľa tvrdšie zasiahol do dajín, než si sami vedeli predstaviť:

2.1. Nielenže sa družstevníctvo dostávalo na okraj politickej podpory v Európe, ale stalo sa aj politicky prenasledovaným sektorom, ktorý bol "obeťou" svetonázoru, že všetko, čo bolo socialistické, je zlé: a najmä v bývalých európskych krajinách socialistického "bloku" bolo družstevníctvó politicky potlačené - viď u nás JZD Agrokombinát Slušovice, potom legislatívna transformácia družstiev pomocou podielových listov na kapitálové spoločnosti (preotže podielové listy sa dajú predať, zdediť a sú obchodovateľné ako každé iné cenné kapitálové papiere) a družstevníctvo zažilo aj historické opľutie ideológiou, aj keď v Európe boli družstvá dávno pred kolektivizáciou...

2.2. Štátne vlastníctvo sa vďaka ideológii neoliberalizmu a dominanatnosti tejto ideológie v mocenských štruktúrach štátov dostalo "na nemilosť" ako "zlé hospodáriace" a v bývalých socialistických štátoch sa dostalo takmer do totálnej likvidácie, pričom "slobodná ruka trhu" bola skôr rukou privatizérov a potom koeporácií, ktoré " po konquiste" už prišli "zachraňovať" svojimi súkromnými korporátnymi investíciami upadajúce ekonomiky....

2.3. A pretože tieto dva trendy drsne úplne "prevalcovali" Európu, tým aj malé päťmiliónové Slovensko, ktoré sa práve po roku 1993 hrdo osamostatnilo, ľavicová politika sa stiahla do obrany a ustupovala z jednej nemysliteľnej hranice do druhej:

- najprv vraj nezamestnanosť štruktúrna kvôli "prezamestnanosti" a nevhodnému priemyslu, dnes po zlikvidovaní celých priemyselných odborov, vedecko-výskumnej základni a úpadku poľnohosporástva a rozkladu potravinárstva už chronická nezamestnanosť aj starých, aj mladých, jednoducho všetkých...

- najprv vraj "sociálne siete" ale dnes po rokoch už vyschli na ich platenie ekonomické zdroje, a tak schudobňovanie obyvateľstva....

A medzitým rôzne sociálno-demokratické a ľavicové politické zoskupenia, ktoré prehrávali bitku za bitkou, až kým sa im v hodnotách zdalo, že je prirodzené chrániť minority, bojovať za rovnoprávnosť pohlaví, ba dokonca za ľavicové sa oficiálne považuje "byť demokratom" v tolerancii k rôznym náboženským, mienkotvorným, históriu prekrúcajúcim názorom, takže slovo "ľavica" je v pravicovej slušnej spoločnosti takmer urážlivým pojmom.

O tom, že pojmy socializmus a komunizmus sú už používané ako zaužívané nadávky nových mladých generácií ani nehovoriac.

Zhrnuté:

Politická oficiálna ľavica na Slovensku stratila svoje ekonomické postavenie a ani nemá predstavu, ako by mohla po prevzatí moci politickou, teda parlamentnou cestou, uplatňovať základné ľavicové hodnoty ako generačná solidarita, spoločenský spôsob výroby, sociálna spravodlivosť prameniaca zo spravodlivého prerozdeľovania hospodárskych výsledkov.

Preto aj vláda sociálnej demokracie nemá šancu uskutočňovať inú ako len "údržbársku" politiku a potácať sa medzi sociálnym zmierom a vytváraním atrakcií pre "zahraničný kapitál".

Ak sa ľavicové politické sily na SLovensku snažia o boj a súťaž o voliča ako "systémové" politické subjekty, pôsobia nezaujímavo, smiešne a vlastne sú pre obyvateľstvo nezaujímavé. Ako keby o tom nebola história demokratických volieb niekde od 90.rokov.

Nesystémová ľavica, teda tá, čo bojuje proti kapitalistickému systému, je dobre cielenými zásahmi a pravdepodobne i zo strany štátnych bezpečnostných orgánov kontinuálne rozkladaná, takže čoraz mladšie ročníky "revolucionárov" pôsobia čoraz smiešnejšie a bezmocnejšie oproti systémovým demokratickým politickým silám.

Ľubo, som presvedčený o tom, že tento príspevok bude onedlho zmazaný, takže ak chcete, skopírujte si ho. Tých 13 percent voličov do veľmi dôležitých politických orgánov totiž svedčí o tom, že DIELO SKAZY BOLO DOKONANÉ.

Ľavica na Slovensku oficiálne NEEXISTUJE.   

Obrázok používateľa Palo
#2
Pavel Novota
03. jún 2014, 21:22

Začal by som tým obzrením sa a takpovediac od konca a trocha aj s pohľadom pred rok 1989.

Pred prevratom v roku 1989 sa mnohí funkcionári komunistickej strany oháňali uzneseniami UV, učením marx-leninizmu, pričom mnohým chýbalo racionálne myslenie a z marx-leninizmu poznali zopár fráz. Považujem to za dôsledok kádrovej politiky, na ktorú bol dávaný úžasný dôraz a ktorú, slušne povedané, „pohnojili“ ako sa len dalo. Myslím si, že aj toto bolo jedným z dôvodov, ak nie rozhodujúcim, s politikou strany, ktoré viedli prevratu 1989. Strana nebola stranou komunistov, ale stranou karieristov oháňajúcich sa legitimáciou komunistickej strany. Napadá ma jeden príklad: Syn chodil vtedy na učňovku. Predseda tamojšieho ZRPŠ šíril okolo seba priam panický strach na učiteľov ako ich bude hodnotiť, pričom neopomenul svoje kontakty na príslušné stranícke orgány. Prišiel rok 1989, v TV, v správach, išiel šot – z USA sa vrátila delegácia KDH zo štúdijného pobytu. V popredí tejto skupinky ľudí kráčal pán, ktorý robil „fukoty“ učiteľom. Mám za to, každí najde vo svojom okolí podobných ľudí. Veď kde sa stratilo tých viac ako pol milióna členov komunistickej strany na Slovensku.

Svoj exkurz pred rok 1989 som začal preto, že vidím súvis s dianim v spoločnosti a s dôsledkami jej stavu dnes a aj s menami uvedenými v predposlednom odstavci. Dnes vidíme, že politológovia a politici sa znovu vracajú k učeniu K.Marxa, že jeho učenie má čo povedať aj dnešku, kedy mechanizmy kapitalistckej spoločnosti máme možnosť priamo pocítiť na vlastnej koži. Lenin, čo je aj pochopiteľné, ešte nie je tak v móde, ale už som čítal nejaké odkazy na jeho vyjadrenia k formovaniu spoločnosti. Tak marx-lemninizmus, nie však braný formálne, je učením, ktoré je možné brať ako základ formovania socialno spravodlivejšej spoločnosti. A pokus ktorý tu bol na vytvorenie mal k nej podstatne bližšie ako dnešná spoločnosť vytvárajúca znovu výrazné členenie spoločnosti do tried. A v spojení s názvom „komunistická strana“ vidím aj historickú hodnotu, veď nie málo ľudí pre túto ídeu položili to svoje najcennejšie, svoj život, veriac že je to pre dobrú a správnu vec. Z tohto pohľadu nehodnotím pánov Weissa, Ftáčnika a ďaľších ako oprínos pre ľavicu, ale ako jej robíjačov. Pán Weiss označil tiež Lenina za zločinca, pani Brigita Schmögnerová sa v jednej televíznej debate vyjadrila o Marxovi, že je prekonaný, neuviedla v čom. Tu ja vidím začiatok konca slovenskej ľavice.

K ostatnému čo tu pán Dzurák uvádza nemám ani čo dodať. Informácie nám oficiálne podávané sú, jemne povedané, tendenčné a bolo by s predstavou o kultúrnosti dosť diskutabilné čo za také označiť. O politických stranách je bezpredmetné hovoriť. V podstate súhlasím s pánom Petrom :

Ľavica na Slovensku oficiálne neexistuje.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984