Chceme prísť o TANAP?

Náš najstarší a zároveň najznámejší národný park, Tatranský národný park – TANAP, bol uzákonený už pred šesťdesiatimi rokmi. V tom čase boli dôvody jeho vyhlásenia za národný park celkom prozaické a jasné: úsilie o ochranu jedinečnej tatranskej prírody. Zákon Slovenskej republiky číslo 11 z 18. decembra 1948 o Tatranskom národnom parku v paragrafe 2 hovoril, že v národnom parku treba podľa možností zachovať prírodné útvary v pôvodnej podobe, rešpektovať a zachovávať estetický ráz kraja, ďalej poskytovať rastlinným a živočíšnym spoločenstvám ochranu a možnosť nerušeného života a vývin v ich pôvodnom prostredí. V priebehu šesťdesiatich rokov od založenia TANAP-u prirodzene vznikali nové koncepcie ochrany prírody, no v zásade ich veľmi jasne určovala samotná tatranská príroda, ktorá ukazovala, kde sa nachádzajú územia s najvyššími prírodoochrannými hodnotami a kde by človek svojou činnosťou nemal narušovať prirodzený vývoj tatranských spoločenstiev. V súčasnosti vymedzuje režimy ochrany prírody platný zákon o ochrane prírody a krajiny, kde sa používa systém stupňov ochrany prírody od jedna po päť (1 najnižší – 5 najvyšší). Vlastnému územiu TANAP-u je pritom podľa tohto zákona priradený prostredný, tretí stupeň ochrany prírody. Zvyšok tvoria rezervácie so štvrtým, ale prevažne s piatym stupňom ochrany. Nie sú Tatry ako Tatry Územie Tatier však nekončí štátnou hranicou. Na poľskej strane Tatier sa rozprestiera Tatranski park narodowy (TPN), ktorý bol založený o sedem rokov neskôr ako náš TANAP, v roku 1955. Napriek skutočnosti, že ide o jedno a to isté pohorie po oboch stranách poľsko – slovenskej štátnej hranice, rozdiely v prístupe oboch krajín voči nemu sú dnes priepastné. Kým na poľskej strane Tatier sa rozprestiera zóna bez zásahov človeka o výmere 57 percent celkového územia parku, od jeho založenia sa táto skutočnosť rešpektuje a až podnes je na jeho území jednoznačnou prioritou ochrana prírody, na našej strane štátnej hranice sme svedkami presne opačného prístupu. Poľský TPN je jednotný a jeho ekonomika je vybudovaná na turistike. Momentálny slovenský model spravovania chráneného územia má dvojkoľajné riadenie, dve štátne organizácie, Správu TANAP-u a Štátne lesy TANAP-u, ktoré dokonca ani len nespadajú pod jeden rezort (prvá pod Ministerstvo životného prostredia a druhá pod M pôdohospodárstva), no spája ich závislosť na štátnom rozpočte. Šesťdesiat rokov hovoríme jedno a robíme iné. Vlastné územie národných parkov predstavuje vo svete zväčša to najcennejšie bezzásahové jadro pod najvyšším stupňom ochrany. Na Slovensku je bežné, že národným parkom sa udeľuje len tretí stupeň ochrany prírody. V praxi to znamená, že je v ňom možné robiť prakticky všetko. Výstavbu, ťažbu dreva, bežné používanie chemických látok na postreky – to všetko musel od svojho založenia znášať aj náš najstarší národný park. Väčšine týchto aktivít sa nevyhli ani najcennejšie rezervácie, v ktorých sa bez mihnutia oka ťaží, vyrubuje kosodrevina, stavia aj navzdory najvyššiemu stupňu ochrany. Že sú tieto aktivity v rozpore s poslaním skutočných národných parkov, že nereflektujú na odporúčania a zdvihnutý varovný prst svetovej autority v ochrane prírody IUCN, už asi ani nemá zmysel dodávať. Kto nepotrebuje zonáciu Zonácia, ktorú vypracovali odborní pracovníci Správy TANAP-u pred štyrmi rokmi mala konečne jasne stanoviť bezzásahovú zónu tak, aby jadrové územie parku ostalo ušetrené akýchkoľvek zásahov, tak, ako to platí aj v okolitých krajinách a ako to zároveň určuje medzinárodný štandard pre túto kategóriu chráneného územia. Medzitým však došlo k radikálnym čistkám v radoch zamestnancov Štátnej ochrany prírody, ktoré sa dotkli aj väčšiny z tvorcov odborného návrhu zonácie vrátane riaditeľa TANAP-u. Dnešný návrh zonácie sa prispôsobuje potrebám developerov, sú v ňom vytvorené tzv. rozvojové zóny, ktoré zasahujú do rezervácií a zásadným, bezprecedentným spôsobom menia funkčné využitie územia. Napriek tomu, že zonácia stále nie je schválená a nemá teda žiadny právny rámec, postupuje sa podľa nej a v TANAP-e sa veselo a bezmedzne stavia. Nový návrh zonácie nabúrava aj kľúčové lesné oblasti, akými sú napríklad národné prírodné rezervácie Tichá dolina a Kôprová dolina. Opäť sa špekuluje o možnosti zásahov aj v budúcej zóne A, inak nazývanej ako bezzásahová. Iskierka nádeje, že sa TANAP dočká funkčnej a kvalitnej zonácie, teda opäť hasne. Záleží len na nás, či sa budeme naďalej ľahostajne prizerať, alebo ukážeme, že nám na TANAP-e naozaj záleží. Tatranský národný park si určite zaslúži, aby sa mohol stať niečím viac ako len papierovým národným parkom a výkladnou skriňou neúcty, hlúposti arogancie. Autor je lesník, bývalý zamestnanec Správy TANAP-u Medzititulky Slovo