Rok 2014 – rok volieb

Počet zobrazení: 3285

bilbordy_kolaz_2.jpg

S voľbami je to tak ako so životom. Keď sa niečo končí, automaticky sa začína niečo iné. Usmievavých a sľubujúcich prezidentských kandidátov začínajú na cestných pútačoch pomaly striedať usmievaví a sľubujúci kandidáti do Európskeho parlamentu. Určite, demokratické voľby patria k dnešnému životu a sú jeho neodmysliteľnou súčasťou. Škoda len, že demokratickými voľbami sa akosi nezlepšuje život voličov. Keby bolo naplnených vždy len 50 % z toho, čo nám strany a ich kandidáti pred voľbami sľubujú, dnes je Slovensko rajom. Žiaľ, skôr opak je pravdou. Po každých voľbách akoby sa to ešte zhoršovalo. Sociálne nožnice sa neustále roztvárajú, aj keď sme naivne presvedčení, že už viac ich roztvoriť nejde. Deje sa tak nielen na Slovensku, ale v celej Európe a vo svete. Keď vznikala Európska únia, žili sme v presvedčení, že to bude na prospech celej Európe. Dnes je z toho skôr sklamanie. Aj keď sem tam nejaké dotácie prichádzajú, nemajú takmer žiadny vplyv na zlepšenie našej úrovne. Navyše, keď sa dozvedáme, ako parlament pracuje, ako poslanci zasadajú, aké majú za to platy a iné pôžitky, je z toho mnohým nanič. Nie, to nie je obyčajná ľudská závisť. To je proste sklamanie medzi sľubmi a realitou.

Určite, Slovensko je príliš malou a ekonomicky slabou krajinou, aby mohlo byť mimo tohto diania. Sme odkázaní na spoluprácu a pomoc, zvlášť v dobe, keď sme si zničili poľnohospodárstvo, keď nám zbankrotovali zlatonosné fabriky a energie ovládajú zahraničné krajiny. Možno si to ani neuvedomujeme, ale čím ďalej, tým viac sa stávame závislí od iných. Osobne som si kedysi myslel, že hlavným cieľom únie bude ekonomické posilnenie každého členského štátu, čím by vzrástla sila celej únie a tým by mohla lepšie konkurovať Amerike a Ázii.

No, ale vrátim sa k eurovoľbám. Neviem, ale čosi mi našepkáva, že to budú výlučne stranícke voľby. K urnám pôjdu členovia a najvernejší sympatizanti jednotlivých strán. Štát vynaloží peniaze nás všetkých na stranícky súboj. Bežní občania sú znechutení našou politikou a politikmi tak, že asi eurovoľby nebudú nejako veľmi vnímať. Navyše, ak strany opäť budú stavať prevažne tých istých kandidátov, tak naozaj nebude veľký dôvod sa tým vážne zaoberať. A písať o tom, že kto nepôjde voliť, škodí sám sebe a nechá za seba rozhodovať iných, nemá veľký zmysel. Ľudia nie sú hlúpi. Dobre vedia, ako sa im dnes žije a ako si žijú tí, ktorých volia pre zlepšenie svojej životnej úrovne. Žiadne grafy, žiadne mikro- či makroekonomické úspechy ich už „neoblbnú!. Ľudia sa bránia tým, že nejdú voliť, lebo sú sklamaní. Okrem štrajkov a iného násilia je to jediný spôsob, ako dať najavo svoj nesúhlas s politikou a politikmi na Slovensku. Žiaľ, pre stranícke centrály a ich politických reprezentantov to nie je žiadny signál na sebareflexiu. Skôr sa ešte tomu čudujú a vyjadrujú maskovaný údiv.

Takže, opäť bude všetko po starom. Usmievaví a sľubujúci politici v našich poštových schránkach a popri cestách na strane jednej, sklamanie a nezáujem voličov na strane druhej. Našťastie, život aj keď skromný, mnohokrát i biedny pobeží ďalej, ako keby voľby ani neboli.                                  
Ľubo Dzurák, Nováky        

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984