Básne

MALÉ ZLATÉ Opäť si ma, Bože, dobehol. Ako malé zlaté teľa. A stačilo len uveriť, že brána bola zatvorená. Kúpim si ťa, Bože, básňou, položenou na kolenách. Otvorí jej vrátka prievan, braček vetra v mojich veršoch, ktorými si spievam. Uchom ihly prejdem, potom sa ti predám. PASTEL Za mnou plačú jazvečíci a chlapi zatínajú do živého Boha. Najmladší spomína, starí sa rehocú a kominári aj tak chodia v bielom. Za mnou plačú samí chlapi a psi si obhrýzajú drevo. Kto ma nájde, musí na mňa trikrát zaklopať. ZELENÉ NEBO V OČIACH Na našom dvore, tak si myslím, pásli sa voľakedy pávy. Zbierala som pyšné oči za otcov klobúk a pod mamine opätky. Otec mi vravel, že moje nezdedené zelené oči mám preto, lebo sa mama pozerala do trávy. OSUDOVÁ Zajtra si nechám veštiť z ruky. Jeden mi povie, že ma čaká cesta, peniaze a šťastie. Druhý, že mám pekné oči. Pobite sa, cigáni, ja viem, kto ma klame! XXX Celý svet je hore nohami, povedal sused vtedy, keď Pánboh držal v ruke zelenú pastelku. A je to tak dobre. Muži si myslia, že sú chlapi, ženám vidno až na deti, ktoré sa rodia hlavou nahor. A potom sa smial tak dlho a nahlas, až sa z toho rozosmiali zvony. XXX V mojom komíne urobil si hniezdo prelietavý vták. Hrkálky, korálky do pol pása moje plašili ho, zaťukal... Hrkáločky moje volali si vtáča zimovať. Sťahovavý, uletel mi, prišla opäť jar. Komínček mi tíško zvoní, korále si pozbierali cudzie vrabce na poli. BEZ TEBA Som obielený oltár, čiernou šatkou na zrkadle a hluché zvony. Som pôst a čakám na lepšie časy. Mám stále hlad a studené nohy. Tak už ho ohlás, Ján, nech sme opäť svoji! INKVIZÍTORSKÁ Mám s tebou taký plán. Poviazaného na hranici ťa bozkávam. Si horľavý a muž a ja som tvoja bosorka. Pálime sa a je nám jedno, čo kričí lačný dav. V obláčikoch dymu so mnou odlietaš. Takto raz prídeme o dobrú povesť a do neba. A PRIŠLA SMUTNÁ ZIMA Múdry Džino si nasolil barana, aby mal celú zimu v kožuchu a na druhý deň sa obesil. Práve sa zbierali zemiaky a všetky vrany to hneď vyškriekali po poli. Niektoré aj plakali... Naložený v liehu, možno sa i teraz usmieva ako pekne sa im vyvliekol z obojka. Len deti už nemajú do koho triafať gule. NAŠA MUZIKA Vyzleč si ma z kože, urob zo mňa gajdy, hraj! Nech všetci počujú, ako ma objímaš, ako ti ladím! Nám dvom už nehrozí, že praskne struna. My nie sme basoví, máme svoj vlastný nebového neba, modrastej hudby kľúč.