O vášni bez zábran

Júlia Čurillová je víťazkou súťaže DEBUT 2007. Podľa Milana R. Kališa odbornú i laickú porotu zaujala „určitou formou vyzretosti, symbolikou a použitými metaforami“. Autorka básnickej prvotiny s názvom Sedmoláska je tiež víťazkou desiatok celoslovenských recitačných súťaží. Podvedome koncipuje básnický text do možnej interpretačnej polohy.
Počet zobrazení: 2063
14_2Ilustracne_foto_mystiblissCB-m.jpg

(Júlia Čurillová: Sedmoláska, ilustrácie Anna Bajzíková-Hladká, Debut 2007) Júlia Čurillová je víťazkou súťaže DEBUT 2007. Podľa Milana R. Kališa odbornú i laickú porotu zaujala „určitou formou vyzretosti, symbolikou a použitými metaforami“. Autorka básnickej prvotiny s názvom Sedmoláska je tiež víťazkou desiatok celoslovenských recitačných súťaží. Podvedome koncipuje básnický text do možnej interpretačnej polohy. Básne získavajú na dramatičnosti. Cítiť v nich vnútorný oblúk, napätie, chvenie, pokoj i nepokoj. Ani jeden text neprechádza do stratena. Tento fakt umocňujú silné a prekvapivé pointy, napríklad v básňach Túžba, Októbrová slnečnica, A prišla smutná zima, Tebe a Lennonovi, Jarná... J. Čurillová stojí za každým svojím slovom, stotožňuje sa s ním. Sama sa stáva básňou. Provokuje (Pastel, XXX s. 57, Krádež, Inkvizítorská, Priznanie, Naša muzika) i odovzdane podlieha (Sedmoláska, Ráno, XXX s. 75, Jahodník). Nerezignuje, nevzdáva sa. Trpké ostrovčeky (Hľadanie; Bez teba; Všetko, čo mám) ju niekedy nasmerujú i k pokore (Moje zlaté). V Sedmoláske nenájdeme zúfalstvo, bezmocnosť, stojaté vody. Texty sú jadrné, výstižné, plnokrvné. Nijaké emotívne paberky. Čurillovej žena bez zábran vypovedá o vášni a túžbe. Keď sa vyšplhá k hraniciam zmyselnej lásky, mierne šokuje (XXX s. 57, Krádež) úprimnosťou a mierou odovzdania. Falošný sentiment, hranú nedotknuteľnosť a spoločenskú pretvárku nahrádza priamou, nefalšovanou a nepredstieranou ženskosťou. Autorka sa vo svojej tvorbe nedá zahnať do konvencií. Nepodlieha stereotypu a zvyčajným šablónam, podľa ktorých sa obyčajne vzťah muža a ženy sľubne rozvíja, alebo zaniká. Z každej básne presakuje nenapodobiteľná existencia Čurillovej ženy. Ani náznak povrchnosti, štylizovania. Jemnosť, zraniteľnosť, snovosť a jemné odtiene zázračného v poetickom povrázku ťahá s konkrétnymi reáliami (čísla, farby) rešpektujúc „poriadok“ vecí na svete Muži si myslia, / že sú chlapi, / ženám vidno až na deti, / ktoré sa rodia hlavou / nahor. Všeobecne očakávaná téma má v niektorých textoch obrúsené hrany (Leporelo, XXX s. 23), inými preteká osobité čaro bez idealizovania (Tajomno, Zo šuflíka). Čo charakterizuje poetický jazyk autorky? Hoci je zbierka napísaná vo voľnom verši, presiakla ju rytmická ozvena počuteľná v ojedinelých rýmoch, prípadne v asonanciách (Malé zlaté, Ako vety holé, Tak dobre, Tebe a Lennonovi...). Sedmoláska ponúka okrem menej prekvapivých prirovnaní (lebo nikde nie je ako doma; voniam ako orgován) počtom prevažujúce prirovnania, ktoré sú dôvtipné a vynachádzavé (sú miesta ako vety holé; Opäť si ma, bože, dobehol ako malé zlaté teľa.) Podľa T. Žilku sú štylistické prostriedky, ktoré sú odchýlkou od bežného vyjadrovania ozvláštnením veršov. Autorka využíva napríklad zmenu slovosledu (inverzia): Už zapršalo mi všetky jamky o guličky. Použitím čísloviek vo vzostupnom rade (Priznanie) text graduje a mení kompozičnú rovinu (klimax). Anafora ozvláštnila rovnomennú báseň Sedmoláska, Domov. Najvýraznejšia je však v texte Maňa (ani čierne oči, ani čierne vlasy, ani čiernu dušu). Opakovanie tých istých slov za sebou (epizeuxa) poeticky „zafarbilo“ Elektrický dúšok i Leporelo. Júlia Čurillová (*16. 5. 1969) je riaditeľka Základnej školy v Bystranoch. Žije v Domaňovciach, venuje sa poézii. Od roku 1993 je členkou Spišského literárneho klubu. Za tvorbu ju ocenili na Wolkrovej Polianke, Literárnom Kežmarku, Poetickej Ľubovni a Literárnej Senici. Je viacnásobnou laureátkou Chalúpkovho Brezna a Literárneho Zvolena.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984