Vo víre problémov a radosti

Španielsky film Ve víru (Spinnin´) sa premietal v rámci pražskej časti filmového festivalu Mezipatra. Príbeh spája azda všetky problémy, ktoré obyčajný divák od podujatia s gayovskou a lesbickou témou očakáva: registrované partnerstvá homosexuálov, prianie homosexuálnych párov mať dieťa, problém AIDS.
Počet zobrazení: 1475
4908_13_Zaber_z_filmu_Spinnin_Zdroj_www_mezipatra_czCB-m.jpg

(Ve víru, Španielsko, 2007, 110 minút, scenár a réžia: Eusebio Pastrana, Hrajú: Alejandro Tous, Olav Férnandez, Augustin Ruiz, Zoraida Kroley, Eduardo Velasco) Španielsky film Ve víru (Spinnin´) sa premietal v rámci pražskej časti filmového festivalu Mezipatra. Príbeh spája azda všetky problémy, ktoré obyčajný divák od podujatia s gayovskou a lesbickou témou očakáva: registrované partnerstvá homosexuálov, prianie homosexuálnych párov mať dieťa, problém AIDS. Hlavnými hrdinami sú dva páry, dvaja muži a dve ženy. Gerat a Omar sa na začiatku filmu dohadujú o možnosti mať dieťa spôsobom, ktorý je typický pre heterosexuálne dvojice. Kým jeden z páru (na „normálnych okolností“ žena) si dieťa praje, druhý z páru (za „normálnych“ okolností muž) na dieťa takzvane „nie je pripravený“ a poskytuje všetky argumenty, prečo dieťa nemať: sám je ešte dieťaťom a „deti by nemali mať deti“ (pričom obaja protagonisti sú tridsiatnici), dieťa prináša obrovskú zodpovednosť, svet je plný problémov a je sebecké priviesť naň ďalšieho nešťastného tvora. Nakoniec však, ako vari vo väčšine prípadov a po väčšine takýchto diskusií, víťazí archetypálna, biologická potreba a pár sa rozhodne pre dieťa. Kým za „normálnych okolností“ sa problém týmto rozhodnutím vyrieši a pak sú muž aj žena zdraví, splodia dieťa, pre homosexuálny pár je toto rozhodnutie len začiatkom pátrania po spôsobe, ako sa k dieťaťu „dopracovať“. Gerat a Omar sa rozhodnú pre „prirodzenú cestu“. Dávna kamarátka prijme úlohu biologickej matky a je ochotná priviesť na svet dieťa, ktoré budú vychovávať Gerat s Omarom. Keďže však ani jeden z páru nie je schopný sexuálneho aktu so ženou (pekná je replika, v ktorej potenciálna matka chlácholí Gerata po jeho sexuálnom zlyhaní slovami: „Nič si z toho nerob, veď robíme niečo proti prírode.“) a nepodarí sa ani umelé oplodnenie, vstupuje do ich životov gravidná Raquel, ktorej partner zomrel na aids a ktorá sa bizarným spôsobom snaží nájsť manžela a otca pre svoje dieťa (oslovuje na ulici neznámych mužov s otázkou: „Budeš mojím manželom? Požiadam ťa o ruku!“). Gerat a Omar sa Raquel ujmú, v trojici navštevujú ultrazvukové vyšetrenia, poskytujú Raquel nehu a zázemie. Keďže Raquel je sama nakazená vírusom HIV, prežívajú dobrodružstvo a strach, aby bolo dieťa zdravé. V závere filmu Raquel porodí zdravé dieťa a sama spácha samovraždu, takže dieťa ostáva definitívne Geratovi a Omarovi. Paralelne s týmto hlavným a nosným príbehom filmu sa odohrávajú vedľajšie príbehy, ktoré s oboma predstaviteľmi priamo či nepriamo a okrajovo súvisia: lesbická matka bojuje o svoju dcéru, ktorá bola po rozvode zverená do starostlivosti príbuzných, lesbický pár pripravuje svadbu, nešťastný zákazník trafiky sa Geratovi sťažuje, že jeho manželka má milenca, a on si nie je istý, že dieťa, ktoré čaká, je skutočne jeho. Film je plný nešťastia, zbabraných osudov a smútku, ktorý je však vyvážený ľudskou spolupatričnosťou a medziľudskou blízkosťou. Protagonisti všetkých príbehov síce strácajú najbližšieho človeka – Raquel svojho partnera a otca svojho dieťaťa, Omar kamarátku, ktorá sa mala stať biologickou matkou jeho a Geratovho dieťaťa, manžel manželku, ktorá má možno dieťa s milencom, matka – lesbička – svoju dcéru – je vždy niekto, kto je pri nich, kto ich nenechá spadnúť do úplnej samoty – Raquel nachádza Omara a Gerata, matka má svoju partnerku, manžel nevernej manželky sa sťažuje Omarovi a pristúpi na život v trojici, je ochotný vychovávať dieťa spolu s manželkiným milencom. Z filmu tak jednoznačne plynie, že „typické“, klasické väzby, vzťahy medzi manželmi a rodičmi a deťmi, nie sú jedinou alternatívou a jedinou ochranou proti hlbokej ľudskej samote, ale existujú aj iné možnosti, alternatívne vzťahy, ktoré sú rovnako kvalitné a rovnako pevné. A rovnako komplikované a rovnako náročné. Na druhej strane však film, nanešťastie, potvrdzuje mnohé stereotypy a predsudky, ktoré väčšinová spoločnosť gayom a lesbičkám vyčíta, a ktoré bývajú hlavným argumentom napríklad proti adopciám detí homosexuálnymi pármi. Film sa, trochu zbytočne, snaží namixovať všetky problémy, ktoré sa s gayovskou a lesbickou komunitou takmer tradične spájajú, takže vzniká dojem, že všetky tieto problémy sú prirodzenou súčasťou každého homosexuálneho páru. Spomenula som si na diskusiu o gayovskej a lesbickej problematike, ktorá sa odohrala na svetovej psychiatrickej konferencii v septembri tohto roku v Prahe. V diskusii sa niekoľkokrát použil, myslím, rozumný argument, že príslušníci gayovskej a lesbickej komunity netrávia celý život na gayovských a lesbických párty a v baroch, ale, ako všetci ostatní si po období barov a kaviarní želajú žiť obyčajný život, zariadiť si hypotéky, každé ráno odchádzať do práce a večer sa z nej vracať do bytu, v ktorom ich čaká partner/partnerka. Diskutéri dokonca spochybňovali existenciu gayovskej a lesbickej komunity a prikláňali sa k názoru, že gayovia a lesbičky sú členmi rôznych komunít a spolkov (zberateľov známok, rybárov, psychiatrov, astronómov, a pod.), rovnako ako všetci ostatní a ich sexuálna orientácia ako poznávacie znamenie k príslušnosti k istej komunite nestačí. Toto posolstvo však z filmu nevyplýva, a skôr sa zdá, akoby každý, kto je gay alebo lesbička, nachádzal matku/otca pre svoje dieťa medzi pouličnými „bláznami“ a skôr či neskôr dostal aids. Postava opusteného – heterosexuálneho – manžela, ktorý nakoniec žije – šťastne – v domácnosti s manželkou, jej milencom a ich „spoločným“ dieťaťom, na vyváženie tohto pocitu, ktorý v divákovi ostane, nestačí. Zápletky, ktoré sú síce „pikantné“, poetické a divácky atraktívne (scény z gayovskej a lesbickej komunity či problematika nákazy HIV), tak môžu posilniť stereotyp, proti ktorému sa festivaly, ako bol tento, snažia bojovať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984