Ďalšia kampaň s rovnakými mínami

Blížiace sa prezidentské voľby so sebou neprinášajú len kandidátov a témy, ale aj to, čo je pre náš politický priestor príznačné – aj problémy, ktoré síce neustále skloňujeme, zato ale nikdy neriešime. Postupne spoznávame ľavicových aj pravicových kandidátov. Tých, ktorí budú hájiť farby parlamentných i mimoparlamentných strán. Kandidátov, kandidátky. Vieme ich zaradiť do kategórie vážnych a smiešnych adeptov. Všetci do jedného sa však stali rovnakým „fackovacím panákom“. Ani nie tak pre konkurentov ako skôr minulosti. Tretie priame prezidentské voľby sú opäť o meditácii nad „hrubou“ a „mäkkou“ kampaňou. Nad oprávnenými či neopodstatnenými finančnými výdavkami a podobne. Paradoxne, ide o problémy, s ktorými si nevieme poradiť ani pri iných voľbách. Momentálne sa tomu venujeme, lebo idú prezidentské. Už budúci rok sa s tým istým stretneme pri voľbách do európskeho parlamentu aj regionálnych parlamentov. Kandidáti tak chtiac-nechtiac symbolizujú príklady obchádzania zákona, lebo ten, ktorý by svoj predvolebný súboj postavil na štyroch miliónoch korún a trinástich dňoch oficiálnej volebnej kampane sa síce zapíše do politických dejín, ale určite nie ako víťaz... Problém načasovania kampane má aj iný aspekt. Môžeme ho nazvať medzivolebnou aktivitou, alebo cieľavedomosťou kandidátov. Zrejme v žiadnom z kandidátov, exhibicionistov nerátajúc, nebolo rozhodnutie o prezidentskej kandidatúre sekundovým skratom, ale vyústením dlhodobého premýšľania. Každý mal dostatok času na osobnú profiláciu, presadzovanie myšlienok, vytvorenie vlastnej agendy a komunikáciu osobných postojov a názorov. Teda na prácu s konkrétnymi výsledkami, ktoré sú tou najlepšou reklamou. Tí, ktorí podcenili či nedocenili systematickú tvrdú prácu, v kampani ťažko doženú zameškané. Bez ohľadu na to, kedy začnú. Môžu byť reklamným artiklom, ale kandidát by mal mať určitú formu aj obsah. Nie len imidžovú web stránku a vysmiate bilboardy. Sústreďme sa preto na samotnú podstatu, nie na to, čo kandidáti sľubujú, ale čo ponúkajú. Problém vedenia kampane nechajme radšej parlamentu. Ten sa tomu skôr alebo neskôr bude venovať. Uvidíme, kedy sa v rokovacej sále naakumuluje potrebná politická vôľa. Autor je politológ